Žilinka nepochybil, absolútne spokojný som aj s Lipšicom

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nijako nepochybil, hovorí predseda Sme rodina Boris Kollár. Je presvedčený o tom, že v otvorenej kritike Žilinku sa premiér Eduard Heger z OĽaNO aj líder najsilnejšieho hnutia vo vládnej koalícii Igor Matovič mýlia.
„Absolútne spokojný“ je však Kollár podľa vlastných slov aj s profesionalitou špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, ktorý je so Žilinkom v spore pre viacero vecí, aj pre prípad stíhania bývalého nominanta Sme rodina Vladimíra Pčolinského.
Predseda Sme rodina chcel rozhovor pre SME ukončiť predčasne. „Skončime to. Už ste sa ma na to pýtali niekoľkokrát a stále sa ma pýtate na to isté,“ povedal Kollár. Napokon v ňom po niekoľkých minútach pokračoval.
Stop ruského plynu by znamenal pre Úniu štart hlbokej recesie

Vyššie ceny komodít, inak povedané - zdražovanie, prinášajú hrozbu dlhodobej inflácie v svetovej ekonomike, čo zvyšuje riziko stagflácie a sociálnych nepokojov. Finančný analytik Stanislav Pánis vysvetlil, ako zdražovanie ohrozuje úvery, ako veľmi by mohlo ovplyvniť slovenskú ekonomiku odstavenie sa od ruského plynu, ale i to, či sa oplatí sporiť.
Pri trestoch ide o uhol pohľadu

Na problémy v Hrani upozornila v Správe o činnosti verejného ochrancu práv za rok 2021 dnes už bývalá verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Detským pacientom v liečebni odopierali kontakt s rodičmi, odmeňovali a trestali ich. Takisto sa vyskytlo aj porušenie práva na listové tajomstvo.
"Niekedy sa zíde vzorka detí, ktoré sú ťažko zvládnuteľné a sú potrebné aj opatrenia, ktoré sa zdajú byť nekomfortné," hovorí o situácii v detskej psychiatrickej liečebni Hraň jej bývalá primárka a detská psychiatrička Terézia Rosenbergerová.
Interné predpisy liečebne poukazujú aj na to, že dochádzalo k obmedzovaniu osobnej hygieny u detí. Rosenbergerová situáciu komentuje so slovami, že až také "obludné rozmery" nezaznamenala, no niektoré dievčatá si chcú umývať vlasy aj každý deň.
Ona sama pritom podľa slov súčasnej primárky Hrane, Kataríny Ackermanovej, zaviedla takzvaný tričkový systém, ktorý deti zaraďoval do skupín podľa poslušnosti. Rosenbergerová je hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre pedopsychiatriu a podieľa sa aj na odbornom usmerňovaní zdravotnej starostlivosti.
Pacienti po covide zabúdajú slová a mená známych

Pacienti sa často po covide nevedia dobre koncentrovať, naučiť sa nové veci, trpia aj zmätenosťou a poruchami spánku. „Zatiaľ nevieme vyhodnotiť, nakoľko u týchto pacientov ešte poruchy pamäti pretrvávajú, ale už pozorujeme zlepšenie,“ opisuje v rozhovore Zlatica Cifráková, primárka Neurologického oddelenia Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Odborníčka v prípade, že sa rôznych neurologických príznakov po prekonaní covidu nevedia pacienti dlho zbaviť, odporúča cvičenia, pri ktorých je potrebné si zapamätať a následne zreprodukovať napríklad zoznamy slov, príbehy či konkrétne obrázky.
„Na tieto cvičenia môžeme použiť aj materiály bežne dostupné v domácnosti. Môžete napríklad požiadať člena vašej domácnosti o prečítanie článku v časopise a bezprostredne ho budete musieť zreprodukovať,“ hovorí odborníčka v rozhovore.
Upratovačka verzus primár. Nevyváženou slovenčinou diskriminujeme

„Ak je školstvo prefeminizované, nemali by sme hovoriť o premaskulinizovanom bankovníctve?“ pýta sa jazykovedkyňa Lujza Urbancová.
Vysvetľuje, že hlavným cieľom rodovo citlivého jazyka nie je, aby sme jeho pravidlá nutne dodržiavali v súkromnej komunikácii. Ale je dôležité, aby ich zohľadnili verejní činitelia a inštitúcie. Prispejú tak k odstráneniu škodlivých stereotypov. V rozhovore objasňuje, ako na to.
Deti sú ich investíciou a obľubujú plastické operácie

Vyštudovala sinológiu, žila v Číne, na Taiwane a naposledy v Kórejskej republike. Tá je vraj perfektnou ukážkou jin a jang. Je v nej plno vecí, ktoré fungujú bezchybne, aj plno ďalších, nad ktorými možno prevracať očami.
Dominika Sakmárová svoje zážitky spísala do novej knihy Kórejské halušky. V rozhovore prezradila aj to, ako Kórejčania vnímajú cudzincov, aký vzťah majú so svojimi severnými susedmi, ale aj prečo je v Kórei taký veľký tlak na deti a aké postavenie majú v krajine ženy.
Každá milenka, ktorá je v pondelok šťastná, sa bojí nedele

Jedna milenka, druhá, tretia, pomaly sa nedajú napočítať. A každá je mu oddaná, pripravená kedykoľvek vyzliecť sa donaha, odplatiť svojou mladou krásou jeho zrelú múdrosť. Dokedy bude platiť vo filmoch takéto klišé?
O nevere a jej dôsledkoch pre obe zúčastnené strany písal kedysi Philip Roth, zvyknutý na záujem mladých študentiek. Ste mizogýn, vyčítali mu vtedy mnohí.
Francúzsky režisér Arnaud Desplechin, ktorý jeho román Klam adaptoval vo filme s Léou Seydouxovou v hlavnej úlohe, ho obhajuje. Aj v čase, keď hnutie MeToo citlivo formuje spoločnosť a zrejme aj nanovo zadefinuje, čo možno vo filmovej romanci ukázať, môže byť pohľad samoľúbych a egoistických mužov ako Roth relevantný.
Rozhovory ZKH
- Jadrový fyzik Martin Venhart: Jadrová energetika je to najzelenšie, čo máme
- Podnikateľ Milan Dubec: Najväčšia odmena bude, ak u nás čo najviac Ukrajincov zostane
- Minister školstva Branislav Gröhling: Z európskych peňazí chceme prerábať priestory pre ukrajinské deti
Podcasty SME
- Ľudskosť: Dobrí rodičia môžu byť aj dvaja otcovia, či dve matky, hovorí psychologička Jana Fúsková.
- Všesvet: Noci v sieti, samba a pirane. O splave Amazonky porozpráva cestovateľ a sprievodca Zdenko Somorovský.
- Gyncast: Psychické problémy môže mať aj žena po ideálnom pôrode, hovorí primár Peter Kaščák.

Beata
Balogová
