Príjemný víkend! Obmedzený kontakt detských pacientov so svojimi rodičmi, tresty, odmeny na základe správania, sprchy len dvakrát týždenne či fyzické násilie. Aj o tomto pre SME prehovorila desiatka pacientov a pacientiek, ktorí sa liečili v detskej psychiatrickej liečebni Hraň. Prečítajte si sériu ich článkov, aj o tom, ako štát desiatky rokov oblasť psychiatrie zanedbával či rozhovor s českým psychiatrom Petrom Pöthem o tom, že podobné praktiky patria do 19. storočia.
Uplynulé týždne hýbe mediálnou scénou voľba nového riaditeľa RTVS. Prečo by sa ním nemal na ďalších päť rokov stať úradujúci šéf telerozhlasu Jaroslav Rezník? Prinášame Vám aj rozhovor so sinologičkou a filozofkou Marínou Čarnogurskou nielen o dnešnej Číne a ako sa na ňu pozerať, článok o prekvapivej filmovej novinke Adama Sandlera aj recenziu na novú slovenskú divadelnú inscenáciu o Draculovi.
Bazény a sauny zatienili facky a zákazy. Hraň má kontroverznú povesť

"Nemá to nič spoločné s liečením, je to tam ako v polepšovni. Injekcie, kazajky, vyhrážanie sa, že človek nepôjde domov, ak niečo neurobí, a potom naozaj domov nešiel. Keď bol niekto zlý, dávali mu polovičné obedy, prípadne len jednu sladkosť za týždeň, zakázali mu vychádzať z izby," opisuje bývalý pacient jedinej detskej psychiatrickej liečebne na Slovensku, dvadsaťosemročný Pavel.
Na vrchole kopca medzi stromami vyčnieva zrekonštruovaný kaštieľ s červenou strechou, udržiavanou záhradou aj fontánou. Liečebňa Hraň sa nachádza pri rovnomennej obci na východe Slovenska a pôsobí v nej ako osamotený ostrov.
Areál je v obklopení lesa a nejdú k nemu žiadne mestské spoje. Hoci je čiastočne izolovaný od okolitého sveta, na prvý pohľad zanecháva dojem prívetivosti a pokoja.
Napriek tomu už dlhé roky o Hrani kolujú znepokojivé informácie. Šíria sa na internetových fórach aj medzi bývalými hospitalizovanými pacientmi.
Hovoria o obmedzenom kontakte detských pacientov so svojimi rodinami, trestoch a odmenách na základe správania, sprchách len dvakrát týždenne či o nevhodnom správaní personálu k deťom. Takéto svedectvá pritom nie sú ojedinelé.
Jedno z najzávažnejších porušení práv súvisí s fyzickým násilím. Viaceré deti boli v uplynulých rokoch v Hrani obeťami faciek, ale aj kriku, ponižovania či vulgarizmov od personálu, pričom určité zlyhania v tomto smere pripúšťa aj vedenie liečebne.
Detský psychiater Pöthe: Facky nemajú miesto v žiadnom liečebnom procese

Hovorí, že porušovanie práv detí v detských psychiatrických zariadeniach ho neprekvapuje, pretože o ňom pravidelne počúva od svojich detských klientov aj od ich rodičov.
Český detský psychiater a psychoterapeut Peter Pöthe v rozhovore okrem iného vysvetľuje, prečo nie je vhodné odopierať dieťaťu kontakt s rodinou, prečo si myslí, že deťom sa niekedy lieky dávajú zbytočne, čo sa deje s dieťaťom, keď sa správa agresívne aj ako skúsenosť s hospitalizáciou u detí zmení ich pohľad na seba.
„Ak má dieťa kontakt s rodičmi za odmenu, je to podľa mňa na hranici psychického týrania a nemá to nič spoločné s terapeutickým efektom. Ak sa tie deti budú báť, budú prikyvovať a spolupracovať. To nie je terapeutický efekt, ale niečo, čo dosiahneme aj v cirkuse, keď budeme bičovať medvede a ony budú jazdiť na motorke,“ vysvetľuje Pöthe.
O obmedzení prístupu k sprchám hovorí, že táto praktika patrí do 19. storočia. „Naozaj neviem, čo na to povedať. To nie je nič iné ako poníženie a zbavenie dôstojnosti, nie je to len o hygiene. Čo si to dieťa môže myslieť? Že asi spáchalo nejaký zločin alebo je zlé a nehodnotné. Aká asi bude jeho psychická realita, ak je takto ponižované?“
Fyzické tresty sú podľa neho neprípustné aj vo výchove a mali by byť trestné. „Nemá to nič spoločné s normálnym vzťahom dospelej autority k dieťaťu a v žiadnom prípade to nemá miesto v žiadnom liečebnom procese,“ zdôrazňuje.
Sinologička Čarnogurská: Čínski filozofi sú podnetnejší než koncept nebeského supermanažéra

Až do pádu socializmu nemohla sinologička, filozofka a prekladateľka Marína Čarnogurská pôsobiť vo svojich odboroch, napriek tomu sa venovala čínskym filozofickým i literárnym dielam. V jej preklade vyšli na Slovensku zásadné diela vrátane Tao Te ťingu od prvého čínskeho mysliteľa Lao c’a.
"Čínski filozofi si uvedomili, že podstatou všetkého je absolútny pohyb, a to pohyb nekonečne protikladný, ktorý nemá začiatok ani koniec a ktorý nestvoril žiadny nadprirodzený Boh. Číra energia je nekonečná. To všetko je omnoho podnetnejšie než koncept nebeského supermanažéra, ktorý nám vnútil desať prikázaní," myslí si.
Uvedomila si, že ak chceme dnešnú Čínu pochopiť, musíme sa vžiť do ich sveta a ich hodnoty si vážiť, a nie odsudzovať.
„Keď som navštívila Čínu, v Lao c´ovom chráme som z úcty k nemu pred jeho sochou pokľakla, zapálila kadidlo a poklonila sa mu. Je to až rasistické, ako neúctivo európsky kultúrny okruh dlhý čas pristupoval k iným kultúram,“ hovorí.
Hoci moderní Číňania často nechápu svoje staré korene, nečítajú konfuciánske spisy a nerozumejú starej čínštine, stará filozofia aj tak už vyše dve tisícročia zásadne ovplyvňuje čínske myslenie i kultúru.
„Ak sa hociktorého Číňana opýtate, čo pre nich znamená Tao, hovoria s rešpektom, asi ako u nás o Bohu. Veria, že všetko, čo sa im prihodí, je Cestou Tao, čiže je to dobré i zlé. Ba čím je horšie, tým bude lepšie, lebo všetko je kolobeh jin-jangových premien. Je to pohyb, od narodenia do smrti, sám život je Cesta, ktorú je zaujímavé prežiť.“
Rezníka za šéfa RTVS nechcú, komisia upozorňuje, že na vypočúvaní aj klamal

Vážne zlyhania, nepravdivé odpovede na vypočutí a schopnosť dohodnúť sa na politickej úrovni prakticky s kýmkoľvek, kto ho podporí, vyčíta odborná komisia úradujúcemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi. Vo svojom odporúčaní k voľbám nového šéfa telerozhlasu ho preto zaradila medzi neodporúčaných kandidátov.
"Reputačná záťaž kandidáta je obrovská až diskvalifikačná," znie v rozhodnutí 15-člennej poradnej komisie, zloženej zo zástupcov z oblasti médií, štátnych orgánov, tretieho sektora, akademickej obce, športu, menšín i znevýhodnených skupín.
Za najlepších kandidátov označila Tibora Búzu, bývalého programového riaditeľa RTVS z éry Václava Miku, a Ľuboša Machaja, bývalého programového šéfa Slovenského rozhlasu z éry Miloslavy Zemkovej.
„Projekt Tibora Búzu zahŕňa všetky dôležité atribúty rozvoja verejnoprávneho média,“ zdôvodňuje komisia. „Predložil jeden z najkvalitnejších, ak nie vôbec najkvalitnejší projekt. Ide o top kandidáta aj z hľadiska prípravy a detailnosti projektu.“
Machaja komisia odporúča aj preto, že „je zrejmé, že je vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou integritou".
Návrh na voľbu pôjde do pléna Národnej rady SR. Poslanci však nie sú viazaní riadiť sa týmto odporúčaním. Voľby sa majú uskutočniť 22. júna na parlamentnej schôdzi.
Sex roboty, ktoré sa s človekom porozprávajú. Budúcnosť sextechu vyvoláva nadšenie i obavy

Bohatí jednotlivci vraj už okolo roku 2025 začnú nakupovať sexuálne roboty a v roku 2050 budú mať ľudia s robotmi a androidmi sex častejšie ako s inými ľuďmi.
Hoci pornografická virtuálna realita zatiaľ do úplného mainstreamu neprenikla, takzvaný sextech priemysel zažíva zlaté časy. Neznamená to však, že by sa ľudská túžba po vzájomnej intimite vytratila. Technologický pokrok však spôsobuje, že sa formy jej naplnenia budú meniť. A to sa už deje.
Katalyzátorom zmien bola pandémia, pre ktorú sa väčšina ľudí vo svete musela sociálne izolovať a trávila viac času osamote. Príťažlivou komoditou sa tak stali sexuálne roboty, erotické hračky a pomôcky, spomínaná virtuálna realita a svoju rolu zohrali aj zoznamovacie aplikácie.
"Strašidelne realistická sexuálna bábika – dokáže žmurkať, usmievať sa, vzdychať a dokonca s vami viesť rozhovor." Týmito slovami okomentoval magazín New York Post najnovšiu generáciu sex robotov, ktoré len pred zopár rokmi začali prichádzať na trh.
Sú ultarealistické práve preto, že využívajú umelú inteligenciu. Firmy ich propagujú ako ultimátny a bezpečný produkt na splnenie všetkých tajných túžob.
Za všetky možno spomenúť Harmony – sex robotku, ktorá má schopnosť učiť sa. Výrobcovia bábik, respektíve sex robotov, ich obhajujú rôznymi spôsobmi. Sexuálne roboty však podľa kritikov môžu byť pre spoločnosť škodlivé, lebo ponižujú ženy a normalizujú sexuálne vykorisťovanie.
Bol najhorším hercom a herečkou naraz. Čo sa stalo, že Adam Sandler má dobrý film?

Keď sa vyhlasujú nominácie na Zlaté maliny, je takmer isté, že jedna sa ujde aj Adamovi Sandlerovi. V súťaži, kde sa hodnotí to najhoršie, čo v americkej kinematografii vzniklo, je rekordérom.
Teraz sa zdá, že veci sú inak. Americký komik má nový film z prostredia vrcholového basketbalu - Hustle. Premiéru mal len pred pár dňami a už sa po svete šíri správa v znení: Toto je prvýkrát, čo Adam Sandler nakrútil niečo dobré. Konečne ukázal, že vie hrať.
Doteraz bol podceňovaný a všetci sa mu vysmievali za hlúpe komédie, v ktorých musel hrať. V skutočnosti Adam Sandler už niekoľkokrát príležitosť dostal, len si to asi málokto všimol.
Časopis Forbes ho síce niekoľkokrát označil za najpreceňovanejšieho herca. Vypočítal, že spomedzi všetkých hviezd prináša najmenší zisk v porovnaní s tým, koľko produkciu stojí. Netflix má však iné výpočty.
Všimol si, že jeho filmy si predplatitelia často vyhľadávajú, takže si trúfol podpísať s ním dohodu na niekoľko nových filmov naraz. A keby nevedel, čo zvládne zahrať, Hustle by s ním nenakrútil.
Trochu porno, trochu horor, trochu klasika. V Aréne uviedli Draculu s nečakaným obsadením

Divadlo Aréna prednedávnom uviedlo divadelnú adaptáciu románu Brama Stokera Dracula. Vzdáva v nej poctu starým filmovým klasikám a inšpiruje sa nimi v dobrom aj v zlom. Na javisku teda príbeh ožíva trochu ako horor, trochu ako porno, trochu ako klasika a trochu ako atmosférické divadlo s nečakaným obsadením.
Na javisku sa síce inscenuje filmový scenár zvukového filmu z roku 1931, no prehliadnuť sa nedajú citácie zo sto rokov starého hororu.
Jednou z nich je vizuálna podoba grófa Draculu, do ktorej prekvapivo obsadili Sávu Popoviča. Jeho vysoký vzrast, umelé pazúry na rukách, špicaté uši aj kostým jasne evokujú filmový predobraz netvora z nemého filmu.
Rovnako tak ženské hrdinky: nesvojprávne naivky, ktoré spaľuje fatálna a živočíšna príťažlivosť Draculu, pripomínajú prvý horor líčením, účesmi aj afektom.
Dracula v divadle Aréna je ambiciózny a vizuálne veľmi vydarený projekt, ktorý skladá poctu žánru samému osebe, predlohe aj filmu. Chýba mu však presah a akákoľvek výpoveď k dnešku.
Víkendový recept

Krémeše, rezy aj jogurtové kocky. Vybrali sme pre vás najchutnejšie recepty na torty a zákusky s jogurtom.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
