Príjemný víkend! V českých aj slovenských kinách je film, ktorý dvíha divákov zo stoličiek. Volá sa Hranice lásky a ukazuje, ako môže vyzerať a dopadnúť otvorený vzťah. Prečo sex používame ako najrýchlejšie riešenie, keď sa vo vzťahoch dostavia problémy? Aj na to odpovedá v rozhovore herečka Hana Vagnerová, hlavná protagonistka filmu a jeho spoluscenáristka.
Či existovala skutočná láska v Osvienčime, o tom vypovedá filmový príbeh slovenskej židovky a rakúskeho esesáka Láska to nebola. Ako v partnerskom spolužití žije Milan, ktorý je už desať rokov HIV pozitívny aj s akými predsudkami sa stretáva na Slovensku, sa dočítate v jeho príbehu. A ako sa s parkinsonom pasuje obľúbený herec Michael J. Fox aj prečo dostal práve teraz čestného Oscara, aj o tom vám prinášame článok.
Herečka Hana Vagnerová: Sex je pre nás najľahšie riešenie, keď už nevieme, kam dospel náš vzťah

Bolo to vtedy, keď prechádzala výraznou osobnou aj vzťahovou krízou. Česká herečka Hana Vagnerová začala uvažovať o tom, aká k sebe dokáže byť úprimná, keď s niekým žije. A či sú jej predstavy o vzťahu úprimné.
Okolo seba nevidela ochotu ponárať sa do osobných a intímnych tém, videla len sarkazmus a cynizmus, ktorými Česi zakrývajú svoju zraniteľnosť.
Keď odchádzala do USA, pýtali sa jej, či si myslí, že tam niekto na ňu čaká. Okrem toho, že sa naučila, aká je dôležitá chémia medzi hercami, nazbierala aj skúsenosti s tým, aký je tam herecký džob tvrdý.
No späť do Prahy si priniesla najmä poznanie, že môže aj sama písať scenáre a ovplyvňovať to, akú úlohu dostane. Vďaka tomu vznikol film Hranice lásky, ktorý svojou otvorenosťou v zobrazení intimity poriadne zatriasol pokojnými vodami českého filmu. Už je aj v slovenských kinách.
„Som si istá, že v Hraniciach lásky hovoríme o tom, čo sa deje v nás všetkých. Intímne vzťahy prežívame všetci rovnako, trápia nás rovnaké veci a rovnaké veci nás bolia. Len máme problém to vyjadriť,“ hovorí.
„Ani neviete ako a zrazu žijete v niečom, čo ste nikdy nechceli. Pýtate sa: čo sa s nami stalo? Veď my sme boli vždy takí živí a slobodní, prečo sa teraz utápame v otázkach, akú farbu bude mať náš gauč? Presne toto sa stalo aj nášmu páru. To, že sa rozhodli svoj vzťah otvoriť, určite nerobili ani z nudy, ani plezíru.“
Esesák sa zamiloval do Židovky z Humenného. Bola v Osvienčime láska?

Na fotke je pekná, upravená žena. Bola trošku bucľatá. A usmievala sa. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby tá fotka nevznikla v koncentračnom tábore v Osvienčime. A keby na nej nebola Židovka.
Helena Citrónová, rodáčka z Humenného. V Osvienčime sa do nej zamiloval rakúsky esesák Franz Wunsch.
Skutočný príbeh zakázanej lásky počas holokaustu vyrozprávali už viacerí. Tentoraz to bola izraelská režisérka Maya Sarfaty. Svoj film nazvala Láska to nebola.
HIV pozitívny muž: Bojoval som s pocitom, že som posledná špina. Na Slovensku vládnu predsudky

Milan má krátko pred štyridsiatkou a na ľudí, ktorí o ňom nič nevedia, pôsobí ako zdravo vyzerajúci muž. Žije v Bratislave, má aktívny život, prácu v marketingu a dobre sa o seba stará.
"Žiť ako zdravý človek mi umožňuje liečba. Ak beriem lieky, som ako hocikto iný, normálne fungujem," hovorí o každodennom užívaní jednej malej tabletky.
Milanovi pred takmer desiatimi rokmi zistili, že sa nakazil vírusom HIV. "Aj ja sám som mal na začiatku hrôzu. Ale liečba je dnes už inak nastavená a to bolo vidno aj na zdravotnom personáli, ktorý k tomu od začiatku pristupoval pragmaticky, pretože vyškolení zdravotníci vedia, že liečení ľudia na HIV bežne nezomierajú a ani nie sú pre druhých infekční," vraví Milan.
Druhá vec sú však podľa neho predsudky. "Hodnotovo je to tak u nás nastavené - HIV pozitívni ľudia akoby patrili na okraj spoločnosti. Aj ja som musel bojovať s tým, aby som neuveril pocitu, že som posledná špina, ktorá si teraz nezaslúži dôstojnosť," priznáva.
Presťahovala sa na pokojný vidiek. Jej dom zaplavili myši a mamy v parku brali drogy

Vo svojich zbierkach Mirka Ábelová doteraz skúmala najmä svoje vlastné pocity a bola priamou alebo aspoň tušenou hrdinkou vlastných básní. Teraz však poetka ide ďalej, zbierku koncipuje ako príbehy troch odlišných žien a otvára aj spoločenské a v istom zmysle aj politické témy. Chudoba, alkoholizmus, rozpoltená spoločnosť, hľadanie nepriateľa.
Sú tri a žijú v tej iste obci. Sú však natoľko rozdielne, že by každá z nich mohla osídľovať inú planétu.
Prvá býva sama v dome, z ktorého sa postupne odsťahovali deti aj manžel a prisťahovali sa fľaše alkoholu. Druhá je mladá matka, ktorá sa z mesta sťahuje do novostavby na predmestí s víziou harmonického života. A napokon je tu žena, ktorá žije v chatrči za dedinou, bojuje s chudobou a so záhadnými myšími votrelcami.
Všetky spája téma domu a piata básnická zbierka oceňovanej poetky Mirky Ábelovej. Jej Dom je literárne, tematicky aj vizuálne veľmi zrelý počin.
Synagógu zbombardovali, Židov vyvraždili. Rabín sa vrátil do Námestova vďaka ochotníkom

Na námestí v centre Námestova je svadba. Ženích vedie nevestu v bielych šatách, hrá muzika. Niečo tu však nesedí. K mladomanželom pristupuje rabín. A kapela nôti židovskú svadobnú pieseň.
Ibaže Židia v tomto meste nežijú už sedemdesiat rokov. Vymazala ich rasová nenávisť režimu, ktorý sa označoval za slovenský a kresťanský. Predtým tu žili vyše dvesto rokov. Ešte aj synagóga zmizla, zbombardovali ju počas holokaustu a už neobnovili.
Hra sa volá Judenrein, čo v preklade značí Vyčistené od Židov, premiéru mala v septembri 2020 a už vtedy bolo jasné, že presiahla hranice regiónu. Už len vziať háklivú tému a uchopiť ju súčasnými divadelnými postupmi bolo v malom mestečku na severe Oravy istou provokáciou.
"Nápad prišiel v okamihu, keď vandali zneuctili tunajší židovský cintorín, zdevastovali vyše 70 hrobov, pováľali náhrobky," vysvetľuje režisér Lukáš Kubík a opisuje udalosť spred Vianoc v roku 2019.
Novinka nezávislého divadla dNO, ktoré na Orave otvára kontroverzné a tabuizované témy regiónu, sa bude volať NO LAND. Premiéru bude mať 27. novembra. Jej témou tentoraz bude fenomén Oravskej priehrady. Začali ju stavať počas vojny v roku 1941 a dokončili v roku 1953.
Aké poníženie ešte bude musieť zažiť? Pre Michaela J. Foxa je každý krok ako matematika

V osemdesiatych rokoch 20. storočia patril medzi najpopulárnejších hercov. Diváci ho milovali v sitcome Rodinné putá a film Návrat do budúcnosti, v ktorom mal hlavnú úlohu, sa stal najväčším hitom roka 1985.
No potom zaznamenal drobné zmeny na tele. Chvenie v prstoch, bolesť v pleci.
S Parkinsonovou chorobou žije Michael J. Fox už tridsaťjeden rokov. No žiadny iný rok nebol taký ťažký ako práve tento posledný. Napriek tomu, že už v roku 2018 si hovoril: horšie to už nemôže byť.
Priemerný vek, keď sa parkinson prejaví, je šesťdesiat rokov. Michael J. Fox si svoju diagnózu vypočul, keď mal iba dvadsaťdeväť.
Pripravte sa na to, že postupne nebudete môcť hrať. Desať rokov. To je maximum, čo máte pred sebou, povedal mu lekár. No jemu sa to nechcelo veriť.
Jedným z dôvodov, prečo teraz dostal čestného Oscara, je práve to, že sa nechcel vzdať.
Kultúrne tipy
Milý Juraj, milý Matúš, na vašu pamiatku chceme oslavovať pestrosť života, chceme sa farebne obliecť, chceme sa tešiť z jedinečnosti všetkých z nás, píšu organizátori Tep La Ren Cabaretu. Kam za kultúrou v nasledujúce dni?
Víkendový recept

Čokoládové pokušenie inak. Vybrali sme pre vás koláče a zákusky s cviklou.
Víkendový kvíz
Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
