Dúfali sme, že ak k niečomu dôjde, bude to limitované. Šokoval nás ten rozmer a to, že sa niečo také môže diať v 21. storočí, hovorí riaditeľka neziskovej organizácie Človek v ohrození ANDREA NAJVIRTOVÁ v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Organizácia za svoju pomoc na Ukrajine získala aj symbolické ocenenie Biela vrana. Rada ocenenia sa po prvý raz vo svojej histórii rozhodla udeliť symbolické ocenenie pre každého, kto bol nejakým spôsobom nápomocný Ukrajine v boji za slobodu alebo sa pokúsil zmierniť následky vojny.
V rozhovore sa dočítate:
- ako organizácia Človek v ohrození pomáha Ukrajine
- či sa zmenila ochota ľudí pomáhať
- ako vnímajú pomoc štátu
- aký má vplyv posledné obdobie na ľudí v neziskovom sektore
- prečo by ľudia nemali ignorovať aj krízy mimo nášho regiónu
Stali ste sa riaditeľkou tesne pred začiatkom pandémie covidu. Do toho pribudla invázia na Ukrajine. Aké boli posledné dva roky?
Mala som víziu, s ktorou som chcela viesť organizáciu, no mesiac po nástupe prišla pandémia. Za posledné tri roky sa „roztrhlo vrece“ s rôznymi katastrofami v krajinách, v ktorých pôsobíme.
Bola to napríklad situácia v Afganistane, kde prevzalo moc hnutie Taliban a kde sme pomáhali cez sesterskú organizáciu Člověk v tísni. Ďalej výbuch prístavu v Bejrúte či tornádo v susednom Česku. Napokon prišla vojna.
Za posledné roky cítim, že boli na jednej strane veľmi náročné, na druhej strane nám umožnili napĺňať poslanie organizácie: pomáhať ľuďom v núdzi. Mohli sme tak naplno konať našu misiu.
Ocenenie Biela vrana získali majiteľ Teplárne a aktivistka zo Slatinky Čítajte Takže ste neprišli o motiváciu?
Určite nie. Je, naopak, veľmi naplňujúce vidieť, že vieme relevantne a adresne pomáhať. Predovšetkým vidíme, ako sa nám darí zmierňovať dosahy katastrof, teraz najmä počas vojny, ktorá má dôsledky na ľudí, ktorí pred ňou utekajú.
Ako sa dá kapacitne pokryť neočakávané udalosti a popritom sa venovať veciam, ktoré robíte dlhodobo?
