BRATISLAVA. Čo môžu mať spoločné bývalí voliči takých rôznorodých strán, ako sú SNS, OĽaNO, Sme rodina, Smer či Vlasť Štefana Harabina?
Časť z nich aktuálne vyháňa podporu extrémistickej Republiky do dosiaľ najvyšších hodnôt od jej vzniku.
Strana odídencov z Ľudovej strany Naše Slovensko odsúdeného predsedu Mariána Kotlebu sa už v popularite dotýka dvojciferného zisku. Republike pod vedením europoslanca Milana Uhríka naposledy agentúra Focus namerala zisk 9,6 percenta hlasov.
Nepotvrdzuje sa pôvodný predpoklad, že čoraz agresívnejšie komunikujúci Smer s témami proti očkovaniu či proti vojenskej pomoci napadnutej Ukrajine postupne stiahne priaznivcov Republike a stanú sa z nich noví voliči Smeru.
Rastú obe strany. Smer už dokonca podľa posledných prieskumov agentúr Focus, AKO či volebných modelov Ipsosu a Medianu SK predbehol doterajšieho lídra prieskumov Hlas Petra Pellegriniho.

Najnovšie Smer aj Republika zhodne mobilizujú voličov nepodloženými tvrdeniami o plánovanom falšovaní výsledkov predčasných volieb v septembri.
Ak by ich rast pokračoval aj do volieb, zvýšila by sa pravdepodobnosť, že by Republika a Smer mohli vytvorili základ novej vládnej koalície.
Potenciál oboch strán je navyše ešte vyšší. Postavenie Republiky by mohlo narásť aj spojením extrémistickej a nacionalistickej politickej scény.
Bude sa Republika spájať s ďalšími, napríklad s krajne pravicovým Robertom Švecom z hnutia obrody či antivaxerom a majiteľom agentúry Polis Jánom Baránkom?
Kto volí Republiku, kam až môže jej podpora narásť a ako si jej vedenie poradí s nedostatkom peňazí na kampaň? Denník SME s pomocou analytikov a ich dát pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. Mieria na podobných voličov. Prečo sa teda Smer a Republika nevykrádajú a obe strany rastú?
Najväčšiu časť zo súčasnej deväť- až desaťpercentnej podpory Republiky tvoria niekdajší voliči ĽSNS. Vytvárajú 25 percent jej súčasnej voličskej základne.