BRATISLAVA. Obvinenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného zo zneužívania právomoci z pomsty je ďalšou z množstva káuz, ktorým úrad čelí od svojho vzniku počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu.
Národná kriminálna agentúra Konečného obvinila po akcii Rozuzlenie , podľa ktorej sa mal spolupodieľať na diskreditácii vyšetrovania závažných káuz, vrátane tých z obdobia vlád Smeru.
Súčasné závažné zistenia zapadajú do radu pochybení a zlyhaní plného pochybných nominácií do vedenia úradu, kupčenia s previerkami a ich prideľovania nedôveryhodným ľuďom s kontaktami na vládnu moc.
Aj preto zo siedmich doterajších riaditeľov sedemročný mandát dokončil len jeden.
Súčasný riaditeľ Roman Konečný pritom len v júli oslavoval 22. narodeniny úradu po svojom predošlom zlyhaní, keď sa pokúšal diskreditovať vtedajšieho ministra vnútra Romana Mikulca z OĽaNO a sťažiť prácu vyšetrovateľom NAKA.
Nebyť blížiacich sa predčasných volieb a rozpadnutej vládnej koalície, aj viacerí jej poslanci pre SME tvrdia, že návrh na odvolanie Konečného by bol jednou z hlavných tém.
Denník SME spracoval kauzy z obdobia všetkých riaditeľov NBÚ.
22 rokov škandálov Národného bezpečnostného úradu:
1. Prvý riaditeľ slúžil totalitnému režimu
Ako by mal kvalitne vybraný nádejný riaditeľ nového bezpečnostného úradu odpovedať na otázku, či pustia k tajným dokumentom aj kolaborantov so Štátnou bezpečnosťou?
Vladimír Benček sa v roku 2001 takmer stal prvým riaditeľom Národného bezpečnostného úradu - inštitúcie, ktorá mala začať prísne preverovať ľudí s prístupom k utajovaným skutočnostiam. Vznik úradu bol jednou z podmienok, aby sa Slovensko mohlo stať členom NATO.
Benček však od začiatku zľahčoval bezpečnostné riziko pre štát, ak by sa s tajnými dokumentami mohli oboznamovať ľudia z bezpečnostného aparátu socialistického Československa. Odpovedal, že je to predčasná otázka.
Redaktori SME sa spýtali, či tak reaguje preto, že sám v minulosti pracoval pre ŠtB, čo dovtedy nebolo známe.
