Príjemný víkend! Činnosť rôznych malých, neregistrovaných náboženských a spirituálnych spolkov je na Slovensku rozšírená. Existuje ich tu okolo 150. Lenže na to, aby sa stali široko preberanou témou, musela prísť až "kauza" okolo herečky Márie Bartalos. Reportérka Michaela Žureková sa zhovárala s expertmi na náboženský extrémizmus a vo svojom texte objasňuje, ako to funguje na Slovensku.
Reportérka Soňa Jánošová sa zas zhovárala s mamou autistického syna, ktorú diagnóza jej dieťaťa priviedla k založeniu škôlky, v ktorej jej syn aj iné deti s autizmom môžu napredovať. Že takýchto zariadení na Slovensku chýba, potvrdzujú nielen štatistiky, ale aj samotní rodičia.
Reportérka Kristína Kúdelová sa pred niekoľkými dňami v Prahe zúčastnila premiéry nových dielov seriálu Iveta a prináša ochutnávku toho, čo čaká na divákov. Reportér Daniel Bernát si sadol na rozhovor s Lacom Krausom, kameramanom, ktorý spolupracoval aj s Jakubiskom či Párnickým, a ktorý prezrádza, že aj v osemdesiatke stále aktívne pracuje a nakrúca nové filmy.
Už tradične ponúkame aj tipy na kultúrne podujatia, s jarným počasím prichádza aj čoraz viac podujatí pod holým nebom a v najbližšie dni si možno muziku užiť na jarných džezákoch, koncerte pre Martinu a Jána, či Košickej hudobnej jari.
Milosť nie je najväčšie riziko. Na Slovensku fungujú aj satanistické duchovné spolky

"Obávam sa, že pozornosť sa príliš zamerala na jedno spoločenstvo. Na Slovensku pritom máme omnoho väčší problém s inými spirituálnymi zoskupeniami, ktoré sú oveľa väčším bezpečnostným rizikom pre celú spoločnosť a ktorých učenie je antisystémové," upozorňuje Lucia Grešková z cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR.
Nespochybňuje však, že v spoločenstve Milosť a jemu podobných môže hroziť napríklad poškodenie psychického zdravia samotných členov.
"Ale to je prítomné nielen v náboženských, ale aj v rôznych svetonázorových spoločenstvách. Ako väčšie bezpečnostné riziko určite vnímam iné skupiny," vraví.
Vymenúva napríklad hnutia AllatRa, Public Trust či Rád deviatich uhlov, ktoré sú antisystémové, čo vyplýva priamo z ich učenia. Označované sú aj za konšpiračné ezoterické sekty či za hnutia s extrémnymi prejavmi satanizmu.
Rodičia detí s autizmom musia byť odborníci, učitelia, terapeuti a boháči

Podobne ako všetci rodičia detí so špeciálnymi potrebami, aj Zuzana Musliová musela bezprostredne po zistení, že jej syn má poruchu autistického spektra, čeliť množstvu výziev.
Spolu s mužom založili výchovno-vzdelávacie zariadenie pre deti s autizmom, ktoré pod jednou strechou zabezpečuje potrebné terapie.
Projekt s názvom Komunikačná akadémia pomáha deťom rýchlo napredovať a osvojiť si potrebné zručnosti. Poskytované terapie sú cielené priamo na individuálne potreby detí.
Inšpiráciu pre tento typ zariadenia našli v Izraeli, kde podobné zariadenia fungujú s dobrými výsledkami už desiatky rokov. „Nepotrebujeme vymýšľať nič nové. Sú krajiny, ktoré majú fungujúci systém. Úplne by teda stačilo, ak by sme ho prekopírovali a prípadne mierne upravili na naše podmienky.“
Kameraman Laco Kraus: Kvietika som ponoril do dymu, Polívku som priviazal na špagát

Keď začne kameraman Laco Kraus spomínať na starú Bratislavu, hneď vidieť, že je to človek, ktorý má plnú hlavu obrazov. „Pochádzam z Dunajskej ulice a v zime sme sa s Julkom Satinským zabávali tak, že keď nasnežilo, chytili sme sa zadného nárazníka trolejbusov a na pätách sa šmýkali po snehu,“ vracia sa do detstva.
No napriek nostalgickým spomienkam nie je človekom, ktorý by žil iba minulosťou. A tak hľadá naďalej témy, ktoré by mohol spracovať vo vlastných filmoch.
Hľadačstvo sa pritom úzko spája aj s jeho kameramanskou minulosťou. Keď mal podobne naladených režisérskych partnerov, prinášalo to svoje ovocie. K takým určite patril Stanislav Párnický či Juraj Jakubisko.
V rozhovore sa dočítate aj, čo všetko vymýšľal, aby sa odlíšil od bežného prístupu k nakrúcaniu televíznych projektov, ako sa v Prahe stretol počas študentských čias s Kunderom a inými osobnosťami, prečo sa po FAMU vrátil do Bratislavy a prečo neskončil v Amerike a čo hovorí ako rodený Bratislavčan na súčasnú podobu mesta.
Olepená alobalom, pripútaná k radiátoru. Na Ivete Bartošovej sa dalo smiať, kým nezomrela

Iveta Bartošová na hudobnej scéne vystrelila v polovici osemdesiatych rokov. Tomu bola venovaná prvá sezóna seriálu. Tri časti novej sezóny rozprávajú jej príbeh z deväťdesiatych rokov.
Kto život a kariéru Bartošovej sledoval, bude pri každej časti vedieť, do ktorého roku sa práve príbeh dostal. Kto ho nesledoval, tomu to môže byť v zásade jedno, pretože Michal Samir Ivetu nepoňal ako dobový film, ale skôr ako psychologický thriller, kde čas nie je podstatný.
Mohlo by sa zdať, že režisér niektoré veci z úcty a ohľaduplnosti voči synovi Bartošovej v seriáli zamlčí a publiku podá soft verziu. No opak je pravda. S jej synom Arturom vraj pred písaním scenára uzavrel dohodu. Buď v ňom bude všetko, alebo žiadny seriál nebude.
Večer skákala opitá do kanálov a ráno zachraňovala Annu Frankovú

„Som vďačná, že som mohla zachrániť Annin denník. Keď som ho našla pohodený na podlahe, ukradla som ho a rozhodla som sa ho skryť, aby som jej ho mohla dať, keď sa vráti. Chcela som vidieť jej úsmev a počuť ju hovoriť: Ach, Miep! Môj denník, to je úžasné,“ opísala v roku 1994 počas preberania Wallenbergovej medaile svoje pohnútky Miep Giesová.
Keď sa neskôr dozvedela, že len pätnásťročná majiteľka denníka zahynula pár týždňov pred oslobodením koncentračného tábora Bergen-Belsen, mohla urobiť jediné.
Odovzdať denník jedinému členovi rodiny, ktorý prežil. Bol ním jej otec Otto Frank, ktorému Miep Giesová dlhé roky robila sekretárku.
Jej život približuje aj nová osemdielna séria National Geographic A Small Light (Svetlo nádeje), ktorej prvé časti sú aktuálne dostupné v streamovacej službe Disney +.
Ide o vydarenú snímku, v ktorej sa spája filmárska zručnosť, veľmi dobrá práca sa faktmi, ale najmä citlivé rozprávania príbehu hrdinstva v jeho najprostejšej podobe.
Kapra strhli nadšené komunistické masy, bol ako ryba vo vode. Až kým nezačal plávať proti prúdu

„Nenapíšem notu, ktorá by vedome neslúžila boju za socializmus,“ sľuboval Jan Kapr.
Život prominentného českého skladateľa (1914 – 1988) zachytáva dokument KaprKód. A ukazuje, že bol oveľa členitejší ako tá strohá úvodná indícia.
Po druhej svetovej vstúpil do komunistickej strany, naladil sa na vlnu budovateľského nadšenia a stal sa prominentným skladateľom. Prichádzalo uznanie za uznaním, funkcia za funkciou. Ovenčili ho dokonca Stalinovou cenou.
Optimizmom ho spočiatku nenapĺňala len doba a pracovné úspechy, ale aj osobný život. Oženil sa s Vlastou, narodila sa im dcéra Alenka, všetko vyzeralo ideálne.
Lenže časom sa začali kopiť aj problémy.
Kultúrne tipy: Kde si možno užiť muziku

„Piateho mája by Martina Kušnírová a Ján Kuciak oslavovali piate výročie svadby. Ich lásku si pripomenieme koncertom na nádvorí školy, do ktorej chodila Martinka,“ hovorí Michal Kaščák z festivalu Pohoda. Podujatie otvorí indie-folková pesničkárka Arny Margret z Islandu a vystúpi aj jedna z najobľúbenejších slovenských speváčok Jana Kirschner. Vstup na podujatie je voľný. Kam za kultúrou od 5. do 12. mája?
Víkendový recept

Vyskúšajte recepty na chutné makové zákusky s ovocím aj bez neho.
Víkendový kvíz
Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
