Ak si v piatok kúpite tlačené vydanie denníka SME, nájdete v ňom vložený magazín SME ženy. Prečítate si v ňom rozhovor s bývalou plavkyňou Martinou Moravcovou o živote v Amerike a po skončení kariéry. Prinesieme vám zaujímavé zážitky cestovateľky na vlastnú päsť z 80 krajín sveta, dozviete sa ako na pokožku po opaľovaní a čo môžete spraviť pre zdravie v lete. Keďže sa blíži grilovacia sezóna, nebudú chýbať ani recepty na nové špeciality, ktoré stojí za to vyskúšať. SME na celý víkend spolu s magazínom SME ženy stojí len 1,95 €.
Príjemný víkend! Prečo sa oplatí stráviť noc na hradnej zrúcanine? Ako sa dá medzi stredovekými múrmi zoznámiť s budúcou manželkou? Reportér Peter Getting navštívil počas jarných mesiacov viacero slovenských hradov a zrúcanín, strávil čas s ľuďmi, ktorí z nadšenia, často ako dobrovoľníci, opravujú či oživujú zrúcaniny, a prináša reportáž nielen o tom, že hradárstvo je na Slovensku fenomén, ale aj o tom, kde možno nájsť romantické a kde viac dobrodružné zrúcaniny.
Reportérka Kristína Kúdelová sa zhovárala s antropológom Jurajom Buzalkom a z ich rozhovoru sa dozviete aj to, čo majú spoločné Štúr a Winnetou, prečo by sa Slováci nemali hlásiť k Štúrovi, kedy zažilo Slovensko progresívne chvíle aj čím by mali dnes Slováci naplniť svoj príbeh.
Či sú reči o jeho comebacku scestné alebo opodstatnené, aj o tom hovorí v rozhovore Richard Müller. A odpovedá aj na otázky reportéra Daniela Bernáta o tom, či je so svojou minulosťou, vrátane drog, zmierený a či by niečo zmenil, ak by mohol.
Je skupinová terapia rovnako účinná ako individuálna? Kedy sa oplatí ju využiť, či sa oplatí lepšie, napríklad aj finančne, na to sa pozrela reportérka Michaela Žureková. Súčasne prináša osobné skúsenosti dvoch respondentiek, ktoré hovoria, ako im skupinová terapia pomohla.
A prinášame Vám aj texty o nových výstavách v Slovenskej národnej galérii, recenziu divadelnej inscenácie pre mladých divákoch o aktivizme aj LGBTI témach či filmu o amatérskej historičke, ktorú vyznamenala Kráľovná Alžbeta.
Keď je pekné počasie, je to tu ako na Champs-Élysées
Vlado Žuffa pred hradom Uhrovec. (zdroj: Peter Grznár)Kedysi sa tu preháňal mladý Ľudovít Štúr. Všade naokolo sú zalesnené kopce, na jednom sa týči hrad Uhrovec. Romantická zrúcanina sa náhle vynára spod borovíc a k vstupnej bráne vedie dlhý most ponad priekopu.
Dávno stadeto odišiel aj posledný kastelán, múry stíchli, strechy zhoreli a cez okná zavial vietor.
„Most sme obnovili v celej jeho dĺžke pred šiestimi rokmi, takisto ako zrútené piliere, pri jeho stavbe sme nepoužili ani jeden klinec," víta nás pred hradom Vlado Žuffa, čerstvý predseda združenia, ktoré tu pôsobí.
Po stáročiach tu vládne čulý ruch, ruina opäť ožila. Ba hrad má znovu aj kastelána. Na hrade sa dá aj prespať, z hradných múrov sledovať súmrak nad lesmi, pri ohni sa beseduje do noci.
V článku sa dočítate, ktoré hrady sa oplatí cez leto vidieť a prečo,, kde nájdete bezcenné gýče a kde autentickú históriu.
Antropológ Buzalka: Slováci by mohli byť moderní, no brzdia ich štúrovské bludy
Štúr je môj najmenej obľúbený vodca, hovorí o Štúrovi Juraj Buzalka. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Mnohých Slovákov dodnes fascinuje to, čo je nezápadné, nemoderné, údajne duchovnejšie a tradičnejšie, hovorí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Neuvedomujú si, že to, čo považujú za tradičné, má často moderný pôvod.
V minulosti sa Slovensko už viackrát prihlásilo k progresívnej tradícii. Veľká časť populácie však často zotrváva v romantických predstavách o zázračných vodcoch a dedinskej povahe národa. Platí to aj pre politikov, ktorí síce vedia, čo by mali robiť, no vedie ich cynizmus alebo zbabelosť.
Juraj Buzalka vraví, že uvedomelí Slováci by dnes mali aktualizovať národný príbeh a robiť to, čo kedysi robil Štúr - budiť ľud, ktorý je v osídlach falošných konzervatívcov.
V rozhovore sa dočítate aj ako Slovensko ovplyvnilo, že dnes je moderné vyberať si identitu, či môže existovať liberálny veriaci a konzervatívec, ktorý nie je bigotný idiot, po čom v skutočnosti Slováci túžia či prečo nemajú radi USA.
Richard Müller: Nie som zmierený so svojou minulosťou, ale presviedčam sa, že by som mal byť
Richard Müller. (zdroj: Marko Erd - SME)Ťažko chodí, no pôsobí uvoľnene. Ochotne odpovedá na otázky, no neplytvá slovami. Počúva veľa hudby, ale k tej svojej sa vracia málokedy. Robí ju už štyridsať rokov. A za ten čas už zažil všeličo. Vrátane skúseností s drogami. Na otázku, či by niečo v minulosti zmenil, keby to išlo, však odpovedá: „Nie som si celkom istý, lebo všetko zlé je aj na niečo dobré. A naopak.“
Richard Müller nevie povedať, koľko životov vlastne prežil. Tvrdí však, že nikdy sa nedostal do bodu, keď sa nestotožňoval s produkciou, akú robí.
Jeho minuloročný album mnohí označili ako návratový. Müller to však považuje za scestné, lebo nikam neodišiel. A hoci mu mnohí hovoria, že ide o smutnú platňu, on ju považuje za krásnu.
V rozhovore sa dočítate, či je vyrovnaný so svojou minulosťou, ktorej súčasťou boli aj drogy a či by niečo zmenil, ktoré obdobie jeho života ho najviac napĺňalo, čo pre jeho hudobné smerovanie znamenala smrť Jara Filipa, či bol na koncertoch Depeche Mode a Rammstein, či počúva svoju staršiu hudbu a čo na ňu hovorí, aký má vzťah k fanúšikom, čo hovorí na dokumentárny film Richard Müller: Nespoznaný, ktorý o ňom nakrútil Miro Remo.
Myslela si, že jej detstvo bolo v poriadku, skupinová terapia jej ukázala opak. Aké výhody prináša?
Ilustračné foto. (zdroj: STOCK ADOBE)Vo svojej slávnej a obsiahlej knihe Teória a prax skupinovej psychoterapie píše známy psychiater a psychoterapeut Irvin D. Yalom, že "mnoho pacientov vstupuje do terapie so znepokojujúcou myšlienkou - že sú vo svojej mizérii jedineční, že len oni majú určité desivé alebo neprijateľné problémy, myšlienky, impulzy a fantázie".
Práve skupinová terapia môže byť odpoveďou na túto znepokojujúcu myšlienku. Len málokto je vo svojich problémoch sám alebo sama. Skupinová terapia je pritom rovnocenná s individuálnou psychoterapiou a môže byť aj rovnako účinná a úspešná. Človek si vďaka nej uvedomí, že rôzni ľudia zažívajú podobné emócie či ťažkosti a konfrontuje sa s tým, ako ich riešia a prežívajú iní.
"So skupinovou terapiou som mala skvelú skúsenosť. Pre mňa osobne bola dokonca cennejšia než individuálna terapia. Terapeutka vždy začínala sedenia rozhovorom jeden na jedného o tom, s akými situáciami sme sa v danom týždeni stretli, ako sme v nich konali a ako sme boli so sebou spokojní. Bolo až neuveriteľné vidieť, ako sa zo sedenia na sedenie menila mienka ľudí okolo mňa o sebe samých, napríklad ako boli schopní čoraz asertívnejšie určovať si svoje hranice," hovorí Kristína Chlepková (35), ktorá takýto typ terapie podstúpila pred niekoľkými rokmi.
Speváčka Nina Kohout: V Británii mi hovorili, že zniem ako východoeurópska Kate Bush
Nina Kohout (zdroj: Jakub Gulyás)Jej skladby pôsobia neraz krehko ako citlivé pohľady do vlastného vnútra, ktoré je dobré vnímať v tichu a sústredene. Pri rozhovore je však Nina Kohout bezprostredná mladá žena, premýšľavá, zhovorčivá, veselá. A nechýba jej odvaha. Ako tínedžerka sa rodáčka z Trenčína rozhodla odísť do Londýna študovať na prestížnu The BRIT School, kde pôsobili aj hviezdy ako Amy Winehouse či Adele.
„Bola som hodená do prostredia, v ktorom ma nikto neodsudzoval za žiadne moje šialené hudobné rozhodnutia. Dostala som priestor na absolútne preštudovanie toho, čo chcem vlastne mojou tvorbou povedať a predstavovať.“ Dodáva, že bez tejto skúsenosti by si vo svojej hudbe nedovolila toľko experimentovať a vytŕčať zo žánrových škatuliek.
Aktuálne žije v Brightone, kde si „buduje vlastnú sieť – osobnú aj hudobnú“.
Na Pohode koncertovala aj minulý rok, dokonca v sprievode sláčikového kvinteta. Tentoraz to podľa nej bude intímnejšie vystúpenie. „No v niečom sebavedomejšie a farebnejšie,“ sľubuje v rozhovore Nina Kohout.
Smiali sa jej intuícii, nedopriali jej slávu. Expertov na históriu zatienila amatérka
Sally Hawkins vo filme Stratený kráľ. (zdroj: HBO)V roku 2015 vyznamenala kráľovná Alžbeta radom Britského impéria Philippu Langleyovú.
Skromná Angličanka nemala život celkom podľa svojich predstáv. V marketingovej firme, kde pracovala, sa cítila nedocenená a stroskotalo jej aj manželstvo, v ktorom vychovávala dvoch dospievajúcich synov.
Krásne časy zažila, keď sa ako amatérska historička svojou zanietenosťou a mimoriadne silnou intuíciou zaslúžila o veľký archeologický objav, no zároveň si vtedy vyslúžila závisť a prejavy sexizmu z akademickej obce.
Už to nie je len o krásnej architektúre. Národná galéria zapĺňa priestory umením
Expozícia Moderna v SNG. (zdroj: TASR)Slovenská národná galéria je po rekonštrukcii otvorená už niekoľko mesiacov. Doteraz sprístupňovala svoje zrekonštruované priestory a na obdiv dávala hlavne architektúru. Teraz sa to zmení, SNG otvorila dve nové dlhodobé výstavy, pribudlo aj jedno dielo z projektu Monumentálky.
Prvá novootvorená expozícia Moderna prezentuje diela výtvarného umenia 1. polovice 20. storočia.
„Vybrali sme to najdôležitejšie, čo sa odohralo v našom umení v priebehu rokov 1890/1900 – 1948. Návštevníci sa tu dozvedia viac o tom, ako umenie odpovedalo na nové civilizačné výzvy a spoločenské premeny, ako umelci reagovali na svet, v ktorom žili, a akým spôsobom sa tieto skutočnosti premietali do ich diel,“ približuje Katarína Bajcurová, kurátorka expozície.
Druhá stála expozícia Sakrálne umenie sa venuje obdobiu baroka a gotiky a je doplnená dielami európskeho umenia zo 16. až 19. storočia.
Zahraj svet, v ktorom je choré byť hetero. Aj hercov pri tom chytá zúrivosť
O nič nejde je nové interaktívne predstavenie režisérky Silvie Vollmann v Novom divadle v Nitre. (zdroj: Collavino Photography - Henrich Mišovič)Počas tohto predstavenia sa od divákov nechce, aby odkladali alebo, nebodaj, vypínali mobily.
V istých momentoch sa, naopak, stanú dôležitou súčasťou deja. Prostredníctvom stories na instagrame Nového divadla diváci priamo počas predstavenia hlasujú, ktorá z herečiek bude hrať Gretu Thunbergovú či Malálu Júsufzajovú.
Cez stories sa však dostanú aj na profily ďalších aktivistov a pripomenú si aj „bad guyov“, akými sú Donald Trump či Andrew Tate.
To celé sa deje v zámerne trochu rozpačitom prostredí lacnej šou s názvom O nič nejde, v ktorej možno nájsť všetko najhoršie z televíznej produkcie.
Nepripravených moderátorov, rozpačitých hostí, hlúpe zvučky aj bzučiaky ohlasujúce koniec časového limitu. Je takáto improšou cestou, ako mladému publiku sprostredkovať dôležitosť občianskeho aktivizmu?
Kultúrne tipy
Synagóga na Heydukovej ulici je jediná zachovaná synagóga v Bratislave. Navrhol ju architekt Arthur Szalatnai, postavili ju v rokoch 1923 - 1926. Považuje sa za najvýznamnejšiu stavbu jeho rannej tvorby. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Otvára sa výstava, ktorej hlavným exponátom je bratislavská synagóga. Kam za kultúrou od 30. júna do 7. júla?
Víkendový recept
Kurča s citrónom a cesnakom. (zdroj: Isifa)Nedeľná klasika inak, chuťou neurazí ani kráľa a prípravu zvládne i začiatočník. Vyskúšajte si pripraviť kurča s citrónom a cesnakom.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
