BRATISLAVA. Dočasne poverený minister vnútra v úradníckej vláde Ivan Šimko pre spory s vedením policajného zboru skončil vo funkcii. Prezidentka Zuzana Čaputová mu na návrh premiéra Ľudovíta Ódora odobrala poverenie viesť rezort.
Riadením ministerstva poverila premiéra.
"Kameňom úrazu je, že dôvera medzi vedením polície a ministrom sa naštrbila natoľko, že napriek veľkému úsiliu pani prezidentky a mňa sa túto dôveru nepodarilo obnoviť," povedal Ódor v stredu dopoludnia na tlačovej konferencii s tým, že toto rozhodnutie sa nerodilo ľahko.
Prezidentka Čaputová považuje za nešťastné, že v takom dôležitom rezorte sa nepodarilo upokojiť situáciu, čo bolo podľa jej slov zadaním pre každého člena úradníckej vlády pri jej vymenovaní.
Šimkov status bol poslednou kvapkou
Šimkov odchod je vyvrcholením sporov ministra s vedením policajného zboru. Podľa zdrojov denníka SME dospeli až do situácie, že buď skončí vo funkcii Šimko, alebo širšie vedenie policajného zboru.
V hre boli odchody policajného prezidenta Štefana Hamrana, riaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka či riaditeľa policajnej inšpekcie Petra Juhása a ďalších. Podľa premiéra Ódora hrozil odchod spolu viac ako 20 príslušníkov z vedenia polície či inšpekcie.
Vedenie polície svoje konkrétne výhrady k Šimkovmu pôsobeniu však doteraz nijako verejne nekomentovalo.
Celý spor sa na verejnosť dostal až po tom, čo Šimko napísal na sociálnej sieti statusy k polícii o tom, že "žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú". Šlo však už len o vyvrcholenie nezhôd, Ódor tento status nazval už len "poslednou kvapkou".
"Ten problém bol oveľa hlbší," potvrdil Ódor.
Šimko pre spory s vedením polície skončí vo funkcii ministra vnútra Čítajte O čom bol spor Šimka s vedením polície
Podľa informácií SME sa vedenie polície so Šimkom nezhodlo v niektorých personálnych otázkach aj v pohľade na riešenie niektorých citlivých káuz.
Premiér Ódor priznal, že "za celým príbehom" boli ešte pred statusmi personálne otázky, rozdielne pohľady na to, ako nazerať na politickú kontrolu nad policajným zborom či ako má minister od polície získať informácie. Podrobnosti nechcel predseda vlády zverejňovať.
"Nezaznamenal som však, že by chcel minister niečo v prospech niekoho ovplyvňovať," zdôraznil Ódor.
O odlišných predstavách ministra a vedenia policajného zboru hovorila aj prezidentka Čaputová. Šimko má podľa nej záujem, aby Slovensko bolo fungujúcim právnym štátom, ale on a vedenie polície mali inú predstavu, ako tento cieľ dosiahnuť.
Prezidentka pripomenula, že policajný zbor je druhou najdôveryhodnejšou inštitúciou, a nevidí dôvod, prečo by jej dôveryhodnosť mala ohroziť personálnou nestabilitou.
"Prednosť musí dostať skutočnosť, že polícia má konať v medziach zákona, ale bez vplyvu politickej moci," vyhlásila Čaputová.
Šimko mal spory aj s vedením inšpekcie
Ódor nepotvrdil, že by mal Šimko žiadať odchod šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása, priznal však, že komunikácia ministra s vedením inšpekcie nebola dobrá.
„Určite tá komunikácia s inšpekciou nebola úplne najšťastnejšia," povedal premiér.
Komunikované stanoviská ministra vnútra tiež boli podľa Ódora v rozpore s tým, k čomu sa vláda zaviazala. „Politizácia polície a politické riadenie je aj pre mňa neakceptovateľné a neprípustné," povedal s tým, že polícia bude mať aj ďalej voľné ruky pri vyšetrovaní káuz.
Prezidentka takisto odmietla, že by nejaká zo strán mala požiadavky, ktorými by podmieňovala svoje zotrvanie na postoch. "Určite sme sa neocitli pod tlakom nejakých ultimát," zdôraznila Čaputová.
Šimkovi prekážali personálne nominácie v inšpekcii
Už bývalý minister vnútra Ivan Šimko tvrdí, že nedostal šancu vyriešiť napätie medzi ním a vedením polície v rámci svojich kompetencií. "Prezidentka a premiér sa to rozhodli riešiť vo vlastnej réžii," povedal.
Skutočný dôvod, ktorý spustil napätie medzi ním a vedením policajného zboru, sa podľa jeho slov týkal personálnych nominácií v policajnej inšpekcii.
Malo ísť o vymenovanie trestne stíhaného funkcionára Pavla Ďurku na riadiaci post v inšpekcii, s čím Šimko nesúhlasil a dostal sa do konfliktu s riaditeľom inšpekcie Petrom Juhásom.
"To bol podľa mňa spúšťač toho, že sa rozhodli zbaviť ministra," vyhlásil Šimko s tým, že napriek tomu sa Juhása rozhodol neodvolať.
Exminister tiež zdôraznil, že do práce orgánov činných v trestnom konaní nikdy nezasahoval a ani nikdy nechcel. "Ale civilná kontrola nad činnosťou ozbrojených zložiek štátu patrí k fundamentom demokratického zriadenia," dodal.
Úradnícka vláda 2023
- Všetko o úradníckej vláde 2023
- SME minúta: Najnovšie správy o úradníckej vláde
- Čo je to úradnícka vláda? Ústava, podmienky, kompetencie
- Zoznam členov a ministrov úradníckej vlády
- Profil, životopis a správy o Ľudovítovi Ódorovi
Beata
Balogová
