Boli to posledné voľby za komunizmu. V máji 1986 si občania Československa znova volili ľudí dosadených samovládnucou komunistickou stranou. Trápnu povinnosť si išli odbiť milióny voličov.
Krušné chvíle v tej chvíli zažíva český aktivista Pavel Wonka. Tesne pred voľbami sa skrýva na Morave a Slovensku. Dostal echo, že ho polícia chce zatknúť. Dovolil si totiž tú drzosť, že chcel kandidovať ako nezávislý kandidát. Bol jediný v celej republike, kto sa na to odvážil.
V texte sa dočítate:
- Prečo vo väzení zabili Pavla Wonku,
- čo napísal v liste prezidentovi Gustávovi Husákovi,
- ako dopadol v totalite ten, kto chcel kandidovať vo voľbách.
Na konci príbehu je Wonkovo zúbožené chudé telo, ležiace polonahé na mokrom betóne väzenskej kobky vedľa záchodovej diery. Zomrel ako posledný utýraný politický väzeň krátko pred pádom totality.
Opíjali ich pálenkou aj rožkom. Pred vyše sto rokmi Slováci prvýkrát volili. Naučili sa to? Čítajte Dlhujeme to sami sebe
„Obraciam sa nielen k svojim voličom, ale k širokým ľudovým masám. Stojíme v krízovej fáze existencie našej spoločnosti. Stojíme niekoľko dní pred voľbami a doteraz nie je presne známe, či mocenské orgány pripustia alebo nepripustia kandidatúru nezávislých kandidátov na poslanca. Je nepochopiteľne veľa tých, ktorí sa môjho zvolenia za poslanca obávajú. Týmto ľuďom nejde o nič iné než o udržanie svojich mocenských pozícií bez ohľadu na záujmy ľudu a tragédiu, ktorú môžu spôsobiť pre celý národ a snáď aj v širšom meradle,“ písal vo svojom vyhlásení Pavel Wonka.
Portrét Pavla Wonku. (zdroj: Archív J. W.)Bola to poriadna drzosť. V komunistickom Československu prebiehali pravidelné pseudovoľby, ktoré nič nemohli zmeniť a nikto im neprikladal žiadny význam. Verejnosť poslušne odvolila kandidátov naservírovaných komunistickou stranou a do urny hádzala volebné lístky bez toho, aby vôbec čítala mená. Potom hromadne utekala na chaty, aby ušla sivej normalizačnej realite.
V roku 1986 síce už v Moskve sedel v najvyššej funkcii Michail Gorbačov, ktorý musel v rozpadajúcom sa komunistickom impériu a v katastrofálnej ekonomickej situácii vyhlásiť politiku perestrojky, no v Československu boli stále pri moci konzervatívni komunisti odmietajúci akúkoľvek zmenu.
Do tohto bezvetria privial nový vietor mladý, 33-ročný Pavel Wonka z východočeského Vrchlabí.
Volebný program Pavla Wonku. (zdroj: Archív J. W.)Keď si pozorne prečítal ústavu, uvedomil si, že vo voľbách môže teoreticky kandidovať aj on: má totiž nielen aktívne volebné právo a je zapísaný vo voličských zoznamoch, ale má aj pasívne právo byť volený. Formálnu možnosť sa rozhodol využiť a kandidovať ako nezávislý kandidát.
Sadol si a spísal dva dokumenty: vyhlásenie volebného kandidáta a volebný program, ktoré šíril medzi ľudí. Kritizoval v nich stav spoločnosti, hovoril o nepriznanej spoločenskej kríze a zaoberal sa systémom komunistických volieb, v ktorých občania nemajú na výber, kandidáti vtedajšej Národnej fronty sú neznámi ľudia skrývajúci sa za stranu.
Otvorene hovoril, že voliči chodia k voľbám len zo strachu pred perzekúciou a úpadok spoločnosti nazýval „právnym nihilizmom“.
