BRATISLAVA. Poslanci sa v piatok stretli hneď na dvoch mimoriadnych schôdzach parlamentu. Ani jednu sa podľa predpokladov nepodarilo otvoriť.
Poslanci nemôžu zasadať v rokovacej sále v budove parlamentu, lebo im po dvadsiatich rokoch menia staré hlasovacie zariadenia, na ktorých výpadky sa čoraz častejšie sťažovali. Zákonodarcovia tak zasadli v zimnej jazdiarni pri Bratislavskom hrade
Po viacerých pokusoch na otvorenie schôdze k návrhu skupiny 30 poslancov na prijatie uznesenia o kompenzačných opatreniach súvisiacich s rastom cien energií neprišiel do rokovacej sály dostatok poslancov.
Počas druhého pokusu o začatie schôdze sa prezentovalo 60 poslancov. Schôdzu odložil predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na sobotu o 9.00 h.
Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze iniciovali poslanci Smeru aj poslanci okolo Tomáša Tarabu (nezaradený). Poslanci chceli návrhom uznesenia požiadať dočasne poverenú vládu, aby okamžite pre mestá, obce a vyššie územné celky ako kompenzáciu vysokých cien energií uvoľnila z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sumu 108 miliónov eur. Túto kompenzáciu prisľúbila samosprávam ešte bývalá vláda.
V stredu sa po rokovaní so zástupcami samospráv premiér Ľudovít Ódor vyjadril, že ich žiada o trpezlivosť do 15. augusta. Vtedy má mať vláda k dispozícii hotovú polročnú správu o stave verejných financií. Môže tak potom nájsť riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo.
Otvoriť sa nepodarilo ani druhú mimoriadnu schôdzu k situácii v rezorte vnútra, na druhý pokus sa prezentovalo 58 zákonodarcov.
Záhada Šimkovho úsmevu Čítajte Zvolanie inicioval Smer. Podľa jeho predsedu Roberta Fica chcú vyzvať Ódora, aby odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana a navrhol vláde odvolať šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása.
Dôvodom je medializovaný konflikt policajných funkcionárov s dnes už bývalým ministrom vnútra Ivanom Šimkom.
Schôdza sa výnimočne konala v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu. Dôvodom je aktuálna rekonštrukcia rokovacej sály v hlavnej budove parlamentu.
Samosprávy chcú počkať ešte do polovice augusta
Zástupcovia samospráv žiadajú vyplatenie kompenzácií cien energií vo výške 108 miliónov eur. Aj napriek neotvorenej mimoriadnej schôdzi dúfajú, že premiér Ódor sľub dodrží a v polovici augusta samosprávam peniaze vyplatí. V piatok o tom informoval predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič.
"Mimoriadna schôdza nebola otvorená. Verím, že v tejto súvislosti slová premiéra platiť budú a aj bez uznesenia urobí všetko pre pomoc samosprávam a budú zasanované 15. augusta a tieto zdroje sa stanú realitou," povedal Viskupič s tým, že na záväzku vyplatiť samosprávam 108 miliónov eur na kompenzácie cien energií zástupcovia samospráv trvajú.
Zároveň informoval o tom, že ešte pred začatím mimoriadnej schôdze na výbore podporili politici naprieč politickým spektrom uznesenie, ktorým by poslanci požiadali dočasne poverenú vládu, aby okamžite pre mestá, obce a vyššie územné celky ako kompenzáciu vysokých cien energií uvoľnila z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sumu 108 miliónov eur. Túto kompenzáciu prisľúbila samosprávam ešte bývalá vláda.
"To nie je snaha o to, aby sme mali mediálnu pozornosť. Potrebujeme dosiahnuť to, čo bolo sľúbené," povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik.
V stredu sa po rokovaní so zástupcami samospráv Ódor vyjadril, že ich žiada o trpezlivosť do 15. augusta. Vtedy má mať vláda k dispozícii hotovú polročnú správu o stave verejných financií. Môže tak potom nájsť riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo.
Zastupitelia samospráv sa vyjadrili, že do polovice augusta počkajú, no ak im vláda nakoniec peniaze nevyplatí, budú podnikať ďalšie kroky, aby sľúbené financie dostali.
Hegera mrzí, že Ódor otáľa
Obe schôdze boli zbytočné, vyvolávajú chaos a sú kampaňou Smeru, vyhlásil nezaradený poslanec a predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Eduard Heger.
Smer si mal podľa neho radšej zvolať tlačové konferencie a nemusel do svojej kampane zapájať poslancov parlamentu za štátne peniaze.
Heger tvrdí, že peniaze v rozpočte na dofinancovanie samospráv sú a mali byť čo najskôr vyplatené. Mrzí ho, že premiér Ódor otáľa. Skutočný problém však vidí v nekrytých výdavkoch, ktoré spôsobili populistickí poslanci návrhmi bez krytia v štátnom rozpočte.
Čo sa týka kauzy okolo policajného prezidenta Štefana Hamrana a exministra vnútra Ivana Šimka, podľa Hegera ju Fico zneužíva na vlastné "očistenie".
Podľa Mariána Viskupiča (SaS) by bolo dobré, keby sa súčasný parlament už do volieb nezišiel. SaS podľa jeho slov nechce robiť PR strane Smer, ktorá rokovania iniciovala a nezúčastnila sa na nich. Na margo financovania samospráv dodal, že by bolo dobré, keby vláda zmenila názor a peniaze uvoľnila.
Mnohí sa podľa Fica neprezentovali
Fico upozornil, že napriek tomu, že bolo v parlamente prítomných dosť poslancov a všetci sa tvária, že chcú pomôcť samosprávam, mnohí sa neprezentovali a schôdza tak nemohla začať.
Avizoval, že poslanci jeho strany prídu do parlamentu aj v sobotu, kedy má byť ďalší pokus na otvorenie mimoriadnej schôdze.
Pripomenul, že mestá a obce dostali v minulosti od vlády jasný prísľub kompenzácií vysokých cien energií a v tohtoročnom rozpočte je na to vytvorená rezerva 200 miliónov eur.
Statusy neboli kameň úrazu. Šimko sa vraj zaujímal o živé vyšetrovanie a personálne zmeny v polícii Čítajte Vládu Ľudovíta Ódora vyzvala k pomoci samosprávam aj strana Hlas. Ako vyhlásil predseda strany Peter Pellegrini, keby vláda riešila problémy ľudí, nemuseli by sa zvolávať mimoriadne schôdze.
Člen predsedníctva Hlasu Michal Kaliňák v mene strany garantoval, že samosprávy nikdy nenechajú na vedľajšej koľaji. Podpredseda strany Richard Raši na záver uviedol, že EÚ prispieva na to, aby sa stierali regionálne rozdiely, no Hegerova a Matovičova vláda tieto peniaze premrhali. Keď vláda nepomôže, tak sa podľa Rašiho začnú slovenské regióny vyľudňovať.
OĽaNO sa nechce zúčastňovať na politických tančekoch
Poslanci z klubu hnutia OĽANO a priatelia sa na mimoriadnych piatkových rokovaniach neprezentovali. Predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš uviedol, že hnutie sa nebude zúčastňovať "politických tančekov" lídra Smeru Roberta Fica.
"Peniaze určené na kompenzácie nárastu cien energií pre samosprávy boli vyčlenené v rozpočte a poverený premiér Ľudovít Ódor deklaroval vyriešenie problému v druhej polovici augusta. Navrhované uznesenie mimoriadnej schôdze navyše nemá absolútne žiadny právny charakter a vládu k ničomu nezaväzuje," uviedol Šipoš.
Vidí za tým predvolebnú kampaň Smeru. Zvolávanie mimoriadnej schôdze označil za vykopávanie otvorených dverí a politické divadlo.
Čo sa týka snahy Smeru docieliť odvolanie policajného prezidenta Štefana Hamrana, podľa Šipoša je to "ešte absurdnejšie divadlo a pokus o návrat do čias korupčného systému 'našich ľudí', kde bola polícia v područí mafie".
Dodal, že hnutie odmieta takéto snahy. Vyjadril podporu vedeniu polície a slobode vyšetrovania.
Deklaroval, že ak by ktorýkoľvek člen vlády potreboval schváliť dôležitý zákon pre ľudí, poslanci z klubu OĽANO a priatelia sú pripravení zúčastniť sa prípadnej mimoriadnej schôdze.
Sme rodina podporuje vyplatenie kompenzácií
Hnutie Sme rodina podporuje vyplatenie kompenzácií vo výške 108 miliónov eur samosprávam, ktoré sľúbila vláda expremiéra Eduarda Hegera.
Šéfa hnutia Borisa Kollára mrzí, že sa v piatok nepodarilo k tejto téme otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu. Odmietol ale argumenty, že si z témy niektoré strany urobili predvolebnú kampaň. V tomto prípade nie je dôležité, kto návrhy predkladá, ale aký je ich obsah, povedal po neúspešnom hlasovaní o otvorení schôdze Kollár.
"Mne sa tiež nepáči, že to predložil Smer. Ja by som bol radšej, keby to predložilo OĽANO alebo Demokrati," povedal Kollár.
V tomto prípade podľa neho nesmú strany politikárčiť, pretože pokiaľ samosprávy peniaze nedostanú, zaplatia to občania vo zvýšených daniach a poplatkoch. "Nesmieme sa pozerať na to, kto to predkladá, ale čo predkladá," dodal Kollár.
Predseda hnutia Sme rodina pripomenul, že parlament zmenou zákona znížil príjmy samospráv a peniaze použil na sociálnu oblasť, čo podľa neho bolo správne riešenie.
"Ale takisto sa vláda zaviazala, že túto kompenzáciu dostanú," pripomenul Kollár. Mrzí ho, že vláda premiéra Ľudovíta Ódora nepristúpila k naplneniu sľubu bývalej vlády, no rešpektuje, že premiér chce počkať do 15. augusta, aby videl aktuálny stav verejných financií.
Predseda parlamentu sa vyjadril aj k ďalšej neotvorenej schôdzi, ktorá sa mala zaoberať kauzou okolo odchodu Ivana Šimka z vedenia rezortu vnútra. Podľa Kollára je neprijateľné, aby policajti svojím nátlakom a hrozbami výpoveďou menili ministrov. "Je to nešťastné a dúfam, že sa to nebude opakovať," dodal Kollár.
