„Každý, kto má 20, by mal ísť robiť do zahraničia. Je to to najlepšie, čo môže spraviť pre ostatných aj pre seba,“ hovorí Peter Beňadik (32), majiteľ japonského tetovacieho štúdia. Nachádza sa neďaleko Námestia slobody. V Prievidzi.
Tetovať bol od detstva jeho sen, tetovania mal už jeho dedo a bratranec mu ako malému chlapcovi ukazoval, ako vyrobiť tetovací strojček.
Keď Beňadik začínal, japonské tetovanie na Slovensku nikto nerobil, veľa a systematicky sa učil, pracoval aj si robil kontakty v zahraničí. Tetoval v Londýne či na Bali. Napokon dostal ponuku odísť do Barcelony.
„Klepali sa mi kolená, keď ma tam zavolali. Jedno veľmi prestížne japonské tetovacie štúdio. Povedali mi: príď, môžeš u nás robiť, koľko chceš. Španieli a Argentínci sú v japonskom tetovaní top. Bolo to, ako keď hráš za Slovan a zavolajú ťa do FC Barcelony.“
Japonské tetovanie je špecifický štýl tetovania, ktorý zahŕňa mnoho pravidiel a rešpektovanie tradícií.
Napokon sa rozhodol ostať. Jeho priateľka Soňa mala v Prievidzi vegánske bistro a Beňadik nechcel odísť bez nej. Vtedy prvýkrát pocítil, že Kanianka, dedina pri Prievidzi, kde žijú, je preňho domov.
„Je to pre mňa miesto, kde sa oplatí žiť. Nie je to už len dedina s krčmou a kostolom. Žije sa tam komunitne. Keď si nechám skúter s prilbou a kľúčmi vonku, niekto mi ich prinesie domov,“ hovorí s tým, že tam má pocit bezpečia a jednoduchého života, a má to tak rád.
Naposledy tetoval dlhoročnému zákazníkovi koi kapra na celú ruku. „Jedného kapra už má, robím mu druhého. Kapor je najviac mužný dizajn, symbol odhodlania a vytrvalosti,“ vysvetľuje.
Zákazník je Litovec žijúci vo Švajčiarsku. Slovensko pozná cez svoju priateľku, ktorá pochádza z Topoľčian.
„Rozprával som sa ňou presne o tom, prečo odišla. Nech sa o tom rozprávam s kýmkoľvek, dôvod je rovnaký – nefungujú tu systémové veci. Sú tu rozbité cesty, zlé nemocnice, zlé školstvo. Pre mňa je to vlastne pozitívne. Keby niekto povedal, odišiel som, lebo chcem žiť pri mori a v teple, to nikdy na Slovensku nebude. Ale môžu tu byť dobré cesty, zdravotníctvo aj školstvo. Nie je to nič nedosiahnuteľné,“ hovorí Beňadik.
Jeho tetovacie štúdio sa volá Furusato. Znamená to pocit domova alebo nostalgie. „Nikdy sa tým však nemyslí mestské obydlie, a keď niekto z Tokia povie furusato, hovorí o starodávnej krajine dedkovcov na vidieku,“ vysvetľuje Beňadik. Jeho furusato je Kanianka, dodáva.
Nevzdali to s touto krajinou
Tatér, farmárka, podnikatelia či komunitní lídri, kuchárka, produkčný aj návrhárka. Z Prievidze, Gemera, Košíc či Oravy.
Všetci mohli odísť do zahraničia, niektorí z nich tam aj roky žili, no vrátili sa na Slovensko. Táto krajina je ich domov, majú tu priateľov, rodinu a napriek rôznym problémom aj relatívne spokojný život. Jednoducho, nevzdali to s touto krajinou.
Až do 27. septembra prinesieme 17 príbehov ľudí, ktorým záleží na Slovensku, či už aktívne pracujú pre rozvoj svojej komunity, vrátili sa zo zahraničia, alebo si povedali, že stojí za to zápasiť o budúcnosť na Slovensku.
Prečo ste to ešte nevzdali s touto krajinou?
Prišlo to teraz, keď som starší, uvedomil som si, že ustupovanie zlu, neslobode a útlaku nikdy nedopadlo ani nedopadne dobre. Mám 32 rokov, som zdravý a nebudem utekať, lebo budú voľby. Keď ja mám utekať, čo majú robiť slabšie skupiny, dôchodcovia alebo deti zo zlých socioekonomických pomerov? Keď všetci odídu, nesloboda, to, čo sa nám nepáči, a nemoderné myslenie sa budú len šíriť.
Keby ľudia mohli mať tri priania, nikto by nepovedal, že chce mať lepšie cesty. Keď človek zlepší svoj vlastný život, svoju prácu, tak mu bude skoro jedno, aký je tu politik. Neovplyvní to až tak veľmi jeho denný život. Práca, vzťahy a zdravie sú najdôležitejšie.
Slovensko je možno jedna z najhorších krajín, ale v najlepšej lige na svete. Sme v Európe, je luxus si takto žiť a mať naše možnosti. Aj keď stále je veľmi na čom pracovať.
Existuje predsa len nejaký dôvod, pre ktorý by ste odišli zo Slovenska?
Neviem si predstaviť nič, čo by ma odtiaľto dostalo. U mňa nastal prelom po ponuke odísť do Barcelony, keď sme si s partnerkou Soňou povedali, že ostaneme tu a ja som to tu prijal ako môj domov.
Ľudia by si mali uvedomiť, že domov nie je vlajka ani nejaký politik. Domov je, kde žijem ja, moja rodina a kde mi je dobre. Prečo by som sa mal uhnúť niekomu, kto nemá najčistejšie úmysly? Kto má znalosti dejepisu zo základnej školy, vie, že sa to nekončí dobre.
Keď som mal 20 rokov, hovoril som, nechcem tu žiť, vypadnime odtiaľto, neznášam to tu, ako som starší a pochodil som svet, prijal som to tu a mám to tu rád.
Rozumiete tým, ktorí odchádzajú?
Vždy sa snažím byť na seba prísnejší než na druhých. A nikdy nepoviem niekomu, čo má robiť.
A tiež si myslím, že je rozdiel, keď má niekto 20 rokov a ide skúsiť pracovať do zahraničia, a keď má niekto 30 rokov a povie, že odíde kvôli voľbám. Ľudia z mojej bubliny hovoria, že Ukrajinci sú „wow“, keď sa vracajú domov, aby mohli bojovať za svoju slobodu, a takýto človek povie, že odíde, keď voľby dopadnú zle?
Ako keby sme žili v nejakej starej dobe šamanov, že sme len lístie vo vetre a nemôžeme ovplyvňovať veci. Ľudia by sa mali vzchopiť a robiť niečo so svojím osudom.
Budete voliť a ak áno, ako si budete vyberať?
Bol som voliť vo všetkých voľbách od mojich osemnástich. Nemám teraz pocit, že by ma niekto úplne zastupoval, ale niekto mi prekáža z piatich percent a iný na stodvadsať.
Som umiernený liberál, ktorému ide o prozápadné smerovanie. A nehádanie sa. Rád by som volil európsku sociálnu demokraciu, taká strana však u nás nie je. Najdôležitejšia téma sú pre mňa rozdiely v regiónoch. Myslím si však, že na to každý kašle.
(zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Veľa ľudí je otrávených politikou a náladou v krajine. Ako sa nastaviť pozitívne?
Nebyť fatalistický, toto nie je koniec sveta, diali sa oveľa horšie veci. Ľudia prežili dve svetové vojny a v nich hrozné veci, boli odvlečení do koncentračných táborov, kde sa im narodili deti, a tí, čo prežili, sa napokon vrátili do tých istých krajín a žili v nich ďalej. Keď sa dá toto preklenúť, dá sa preklenúť aj to, že môj sused nie je zaočkovaný. Keď viem, že je to dobrý človek, len je naivný a uveril hlúpostiam. Treba mať k druhým pokoru. Niektorí ľudia proste namiesto kroku dopredu dajú radšej krok dozadu. S mnohými z nich sa však dá pracovať.
Prečo je Slovensko dobrá krajina na život?
Je tu veľmi veľa nadaných a šikovných ľudí. A to, čo tu mám rád, je mentalita. Sme srdeční a otvorení. Nedokázal by som žiť v severskej krajine. Vedeli by sme sa vrátiť ku komunitnému životu a potom nám treba už len dobehnúť životnú úroveň. Ľahšie je dobehnúť životnú úroveň, ako zmeniť mentalitu ľudí.
Väčšina ľudí so „zvláštnymi názormi“ je vo veľmi zlej socioekonomickej situácii. Sú to odkázané skupiny, na ktoré absolútna väčšina politikov kašle a tých zopár ich využíva.
Kto sú ľudia, ktorým sa tu nežije dobre?
Ľudia bez domova a pre mňa najmenej docenená a najmenej využitá časť obyvateľov Slovenska sú Rómovia. Môj otec, mama aj brat sú invalidní, som z veľmi skromných pomerov, viem sa veľmi dobre vžiť do chudobných ľudí.
Ako teda povedať práve týmto ľuďom, že toto je dobrá krajina na život?
Neviem, nedovolil by som si týmto ľuďom niečo povedať.
Prievidza sa dlho spájala so silnou neonacistickou scénou. Aké je to tu teraz?
Keď som tu vyrastal ako dieťa, často sme sa s nimi bili, aj ma zašívali, ale to bolo normálne. Ja som čistý antifašista, aj moja babka sa musela skrývať pred fašistami, nácka by som nikdy netetoval.
Ale Prievidza sa brutálne zmenila, niektorí dostali rozum, niektorí majú deti a vymäkli. Myslím si, že v hlave si dnes málokto povie, som rasista a som na to pyšný, tí ľudia sú skôr oklamaní ako zlí. Nemyslím si, že na Slovensku je 30 percent náckov, je tu extrémne veľa oblbnutých ľudí, ktorí majú ťažký život a kašle sa na nich. Zrazu príde Mesiáš a nasľubuje im hlúposti a oni mu uveria.
Akú vec by ste zmenili na Slovensku?
Najšťastnejší by som bol, keby sa ľudia prestali hádať a uvedomili si, že ich rodinný príslušník alebo priateľ bude ich rodinný príslušník a priateľ aj za 20 rokov, ale politika, kvôli ktorému sa hádajú, za štyri roky možno nikto nebude poznať.
Čo vám robí v živote najväčšiu radosť?
Moja práca. Najlepší pocit, aký som zažil, je, keď som si plnil ciele, pracoval som na sebe a videl som, že to má význam. Oplatí sa makať. Nie je možné, že keď niekto na sebe pracuje, nevracia sa mu to, nie je to ruleta, ale priama úmera.
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
