KDH a Sme rodina majú najviac váhajúcich voličov

BRATISLAVA. Menej ako štyri týždne pred voľbami nie je približne štvrtina voličov definitívne rozhodnutá, koho bude voliť.

Najmenej váhajúcich sympatizantov majú strany Smer a Republika, najviac váhajúcich voličov má Kresťanskodemokratické hnutie a Sme Rodina.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu v rámci projektu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020.

Významná skupina voličov sa rozhoduje v deň volieb

Iniciuje ich prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Až 25,9 percenta ľudí, ktorí plánujú ísť voliť, v prieskume uviedlo, že ešte nie sú rozhodnutí a definitívne sa rozhodnú až v deň volieb. Podiel váhajúcich voličov medzi sympatizantmi politických strán je pomerne odlišný.

Najmenší podiel sympatizantov, ktorý sa ešte definitívne nerozhodli, majú strany Smer (5,1 percenta) a Republika (deväť percent).

Na druhej strane, 29,5 percenta sympatizantov KDH a 21,8 percenta priaznivcov hnutia Sme Rodina tvrdí, že ešte nie je definitívne rozhodnutá, koho bude voliť.

Vplyv dočasnej vlády

Miera pevnosti rozhodnutia súvisí aj s tým, čo si voliči myslia o súčasnej úradníckej vláde.

Voliči, ktorí hovoria, že nová vláda, ktorá vzíde z volieb, bude oveľa lepšia ako súčasná úradnícka vláda, sú vo väčšine prípadov tí, že sa už dávno rozhodli, koho budú voliť. Až 71,4 percenta z nich hovorí, že sa pre stranu, ktorú plánujú voliť, rozhodli už pred viac ako tromi mesiacmi.

Naopak, takmer polovica voličov, ktorí očakávajú, že vláda po septembrových voľbách bude oveľa horšia ako vláda súčasná, sa ešte definitívne nerozhodla, koho bude voliť.

Oproti výskumu z februára mierne narástol podiel ľudí, ktorí očakávajú, že nová vláda bude oveľa alebo o niečo lepšia ako súčasná úradnícka vláda (78,1 percenta).

Ide o mierny nárast oproti výskumu z februára (72,4 percenta), kedy ešte voliči novú vládu porovnávali s vládou Eduarda Hegera.

Môže to znamenať, že aktuálna úradnícka vláda stratila politickú podporu priaznivcov bývalej koalície, ale aj to, že voliči kritickí voči aktuálnej vláde viac ako v zime očakávajú, že po voľbách sa k moci dostane vláda zložená stranami, s ktorými sympatizujú.

Lepšiu vládu po voľbách očakávajú výrazne častejšie voliči strán Smer, Republika a Hlas. To, že nová vláda bude horšia, si častejšie myslia ľudia, ktorí sa o politiku nezaujímajú.

Vysoká miera istoty pre Smer a Republiku

Ako zhodnotil Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, menej ako štyri týždne pred voľbami vidíme ešte pomerne veľký priestor na presuny voličov a pohyb voličských preferencií.

„Zároveň sa potvrdzuje, že väčšiu mieru istoty straníckej preferencie vykazujú voliči strán Smer a Republika, teda najviac kritických strán tak k súčasnej úradníckej vláde, ako aj k bývalej vláde Euarda Hegera. Voliči týchto strán tiež výrazne častejšie očakávajú, že nová vláda bude lepšia ako súčasná úradnícka,“ skonštatoval.