BRATISLAVA. Prvý septembrový prieskum verejnej mienky ukazuje, ako môže Robertovi Ficovi pomôcť prepadnutie väčšej časti demokratických strán, aj keď Smer sám o sebe nerastie.
Na základe najnovšieho merania agentúry NMS Market Research pre denník SME by sa do parlamentu nedostali KDH, SaS ani koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ. Voľby by vyhral Smer s 22 percentami, a aj keď medzimesačne klesol, Robert Fico by ako jediný vedel zostaviť vládnu koalíciu.
Progresívne Slovensko naopak rástlo a dosiahli doteraz najlepší výsledok od vyhlásenie predčasných volieb. V úvode septembra by ho volilo už 18,1 percenta voličov, no na zostavenie vlády by nemalo partnerov.
Predseda strany Robert Fico by mal k dispozícii tri rôzne kombinácie zloženia vládnej väčšiny - tesnú majoritu hlasov s SNS a Republikou, pohodlnú väčšinu s Hlasom a SNS alebo ústavnú väčšinu, ak by sa k Smeru, Hlasu a SNS pridala aj Sme rodina.
Najpravdepodobnejšia povolebná koalícia je sen kapitána Danka (komentár) Čítajte Hlas by bol totiž treťou najsilnejšou stranou s 11,4 percenta hlasov. Nasleduje Republika s 8,3 percenta voličov a SNS s ďalším výraznejším nárastom podpory na úrovni 7,3 percenta voličov. Jedinou ďalšou stranou v parlamente by bola ešte Sme rodina Borisa Kollára so ziskom 5,8 percenta hlasov.
NMS sa reprezentatívnej vzorky respondentov pýtala medzi 5. a 10. septembrom kombinovanou formou on-line a telefonického prieskumu. Výsledky teda zaznamenávajú nálady voličov v období 20 dní pred voľbami, ktoré sa však môžu meniť, čo naznačuje aj samotný prieskum.
Podľa NMS by sa do parlamentu dostalo len šesť strán. Výrazne sa tak nadhodnocuje počet mandátov, ktoré by získali, keďže by si 150 parlamentných kresiel rozdeľoval menší počet strán.
Smer by vládol, Pellegrini by nemal dilemu
Jednou z kľúčových otázok počas celej volebnej kampane je, či sa Peter Pellegrini a jeho Hlas aktuálne s popularitou s veľkosťou 11,4 percenta voličov a tretím miestom v poradí rozhodne po voľbách spolupracovať so Smerom, alebo s Progresívnym Slovenskom.
Po tom, ako Smer začiatkom roka útočil na Hlas ako na falošných sociálnych demokratov, ktorí majú údajne v pláne skladať vládu so stredopravými či s liberálnymi stranami, Pellegrini a ďalší lídri Hlasu sa v lete začali výrazne vymedzovať voči prípadnej spolupráci s PS.
Britský novinár o Slovensku: Fico pripomína Orbána, reprezentuje populistické autoritárstvo Čítajte Zároveň čoraz častejšie komunikovali prieniky v programe so Smerom a nezačali sa v reakcii na útoky voči Ficovej strane vymedzovať. Hlas pritom opustila tretina voličov, ktorí začali podporovať práve Smer. Hlas sa prepadol do leta na tretie miesto v prieskumoch, zatiaľ čo Smer sa stal ich jednotkou.
Ak by sa však voľby skončili s výsledkom, ako teraz meria NMS, Hlas by pred dilemou, či vládnuť so Smerom, alebo s PS, vôbec nestál. Rozhodoval by sa len medzi tým, či vstúpi do vlády so Smerom, alebo zostane v opozícii.
Najpravdepodobnejšie by tak vládnu koalíciu tvorili Smer, Hlas a SNS. Spoločne by mali v parlamente 84 mandátov, na najtesnejšiu väčšinu pritom stačí 76 poslancov.
Sila koalície by sa mohla ešte zvýšiť pribratím strany Sme rodina. Jej predseda Boris Kollár však aj naposledy cez víkend spoluprácu so Smerom po voľbách vylúčil. Ak by strana zmenila názor, Fico by mal k dispozícii 96 poslancov, najviac spomedzi všetkých doterajších vlád na Slovensku od roku 1992.
Poslednou možnosťou pre Fica by bola spoločná vláda s SNS a Republikou, ktorá by však mala tesnú väčšinu 77 poslancov. Iné kombinácie strán by nemali byť možné.
Progresívne Slovensko bez spojencov
Progresívne Slovensko by pri výsledku volieb podľa prieskumu NMS získalo 37 poslaneckých mandátov, predseda strany Michal Šimečka by sa však premiérom stať nemohol.
Strana pritom naďalej rozširuje svoj voličský potenciál - rastie počet voličov iných strán, ktorí zvažujú napokon voliť práve PS. Potenciál prvýkrát v prieskumoch NMS prekročil 20 percent.
PS však hlasy získava aj na úkor prípadných prirodzených spojencov, najmä SaS, s ktorými by mohla počítať pri zostavovaní vlády po voľbách.
Keďže PS odmieta spoluprácu so Smerom, SNS aj Republikou, koalíciu by muselo skladať len s Hlasom a so stranou Sme rodina, ktorá sa však voči PS silne vymedzuje pre jej program v oblasti práv LGBTI+ ľudí. Spoločne by ich v parlamente zastupovalo nedostatočných 72 poslancov.
Chýbajúci partneri
Jedným z dôvodov prepadu koalície PS-Spolu vo voľbách 2020 bola podľa politológov a následných analýz aj snaha voličov zachraňovať iné strany - najmä SaS a stranu Za ľudí. Podľa vtedajších predvolebných prieskumov im hrozilo, že sa do parlamentu nedostanú, napokon však necelých tisíc hlasov chýbalo koalícii PS-Spolu.
Kresťanská únia si požičala milión. Polovicu dala na noviny, ktoré propagujú skôr OĽaNO Čítajte SME na ilustráciu vypočítalo, ako by sa zmenilo rozloženie síl v parlamente, ak by sa SaS, KDH a OĽaNO napokon dostali do parlamentu. Pri konzervatívnom výpočte sme počítali s ich najnižším možným ziskom, ktorý by im už zabezpečil účasť v parlamente, aby boli rozdiely so skutočným výsledkom prieskumu NMS čo najmenšie.
SaS a KDH by v tomto príklade dosiahli po päť percent hlasov, OĽaNO sedem percent, keďže kandiduje v koalícii s vyšším prahom zvoliteľnosti.
Aj v takomto prípade by PS dokázalo zložiť vládu len teoreticky. Muselo by sa na nej podieľať široké a rôznorodé zoskupenie strán - Hlas, OĽaNO, Sme rodina, KDH a SaS. Spoločne by mali 87 mandátov.
Problém skladať vládu by však v takomto prípade mal aj Smer. K Hlasu a SNS by potreboval aj Republiku, čo by už pre časť ľudí okolo Pellegriniho nemuselo byť priechodné.
Šesť alebo deväť strán?
Prieskum NMS hovorí, že do parlamentu by sa dostalo len šesť politických strán, Ďalšie tri - KDH, SaS a OĽaNO sú len tesne pod hranicou zvoliteľnosti a Sme rodina je len tesne nad hranicou.
Matovič od jari obišiel vyše 70 kultúrnych domov po Slovensku na stretnutiach s voličmi, do kampane nakúpil Fiaty 500 a pozornosť sa cez označenie samého seba za "bojovníka proti mafii" snažil strhnúť aj v stredu zasiahnutím do tlačovej konferencie Smeru.
Mediálny výstup Smeru narušil megafónmi, cez ktoré oznamoval: "My vás mafii nepredáme." Na Matoviča následne zaútočil exminister vnútra Robert Kaliňák, ktorého v reakcii Matovič kopol do hrude. Matovič dostal aj päsťou do tváre od jedného z kandidátov Smeru do volieb Richarda Glücka.
Kaliňákovi pri bitke s Matovičom pomáhal mladý smerák. Vyšetruje to polícia Čítajte OĽaNO meria NMS zisk 6,1 percenta hlasov.
KDH zas muselo vysvetľovať výrok svojho predsedu Milana Majerského, ktorý vo vysielaní televízie Markíza nazval LGBT+ pliagou. Neskôr sa ospravedlnil a vysvetlil, že tým nemyslel príslušníkov sexuálnych menšín, ale ich "ideológiu".
KDH sa v prieskumoch NMS ocitlo s podporou 4,7 percenta voličov pod hranicou zvoliteľnosti prvýkrát od začiatku roka.
SaS, ktorá svoju volebnú kampaň postavila na heslách o potrebe hospodárskeho rastu, sa v prieskumoch NMS od júna držala tesne pod piatimi percentami so 4,7 percenta hlasov. Aktuálna podpora 4,2 percenta je tak zatiaľ najnižšia a naznačuje pokles podpory.
V hladine nad tri percentá hlasov, ktorá zabezpečuje stranám prístup k štátnemu príspevku za voľby, je už len strana Demokrati s 3,8-percentnou podporou a Aliancia s 3,2 percenta sympatizantov.
Nerozhodnutých je stále veľa
Na Slovensku sa podľa meraní z viacerých predošlých volieb rozhoduje tretina až polovica voličov až v poslednom týždni pred voľbami. Rovnaké voličské správanie naznačuje aj NMS.
Polovica ľudí, ktorí chcú ísť voliť, sympatizuje s jednou či s viacerými stranami, ale stále nie je pevne rozhodnutá, komu napokon dá svoj hlas.
Volebné jadro, teda skupiny najvernejších voličov strany, sa výraznejšie pohlo v prípade Smeru o jeden a pol percentuálneho bodu nadol. O 1,9 percentuálneho bodu klesol Smeru v porovnaní s augustom aj volebný potenciál.
Pozorujeme premenu spoločnosti na skanzen pokrytectva (píše Michal Havran) Čítajte Tieto dáta naznačujú, že Smer nateraz dosiahol vrchol svojej podpory, zatiaľ čo konkurenčné Progresívne Slovensko má pri raste jadra o 0,5 percentuálneho bodu a potenciálu o 0,7 p. b. trajektóriu, pri ktorej Smer môže postupne dobiehať.
V prípade PS, podobne ako pri väčšine ďalších stranách ide o hodnoty pod úrovňou možnej štatistickej chyby a nie sú preto významné.
Výnimkou sú však Demokrati. Ich potenciál narástol o štatisticky významných 2,8 percentuálneho bodu, čo znamená, že o voľbe strany Eduarda Hegera rozmýšľa už aj také množstvo voličov iných strán, že by ich mohli napokon pretlačiť do parlamentu.
Potenciál však automaticky neznamená, že voliči aj skutočne zmenia svoje rozhodnutie.
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
