BRATISLAVA. Keď nemeckej topmodelke Claudii Schiffer ponúkol na krste diaľničného úseku Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom - Chocholná premiér Vladimír Mečiar slivovicu, dav sa rozrehotal.
Mečiarovo HZDS vtedy pred septembrovými parlamentnými voľbami 1998 hostilo okrem modelky aj syna Jeana Paula Belmonda, hercov Gérarda Depardieua, Ornellu Muti či Claudiu Cardinale za 45 miliónov slovenských korún - jeden a pol milióna eur.
Strany pritom mohli na kampaň minúť najviac 12 miliónov korún, teda 400-tisíc eur. Ak by v sume zaplatenej za návštevy celebrít zohľadnila inflácia za 25 rokov, v dnešných cenách by stáli 3,6 milióna eur.
Zákon bol však vtedy napísaný tak, že do limitu sa počítali len výdavky za posledný mesiac pred voľbami.
„Zákon o financovaní kampaní bol vtedy zlý, vágny a žiadne strany to nedodržiavali. Nikdy,“ s odstupom priznával Fedor Flašík, ktorý robil kampane HZDS a neskôr aj Smeru.
Skutočné výdavky boli oveľa vyššie. Mečiar dal na Mount Everest vyniesť vlajku s logom HZDS.
Len týždeň pred voľbami STV zneužila verejne natáčaný zábavný program v Trenčíne, kam v rozpore s dramaturgiou nečakane prišiel Mečiar, v záberoch boli banery HZDS.

Viacerí umelci vrátane speváčky Beaty Dubasovej preto na poslednú chvíľu odmietli účasť. Neodmietli ju však skupina Elán či Pavol Habera, ktorý sa neskôr kajal, že urobil chybu, s ktorou musí žiť. S Mečiarom po programe odleteli vládnym špeciálom.
Denník SME vtedy tiež odhalil, že bilbord HZDS s nápisom Krajina tvojho srdca s fotografiou Kriváňa je fotomontážou záberu zo švajčiarskych Álp. Z predvolebnej piesne Vivat Slovakia poslaneckého spevokolu okolo Mečiara, Karola Konárika a Ivana Gašparoviča už vtedy vznikali paródie.


Napriek vtedajším masívnym výdavkom Transparency International Slovensko odhaduje, že aktuálna volebná kampaň môže byť najdrahšia v histórii, keďže strany asi minú viac než 28 miliónov eur, čo bol rekord z predošlých volieb. Ide len o oficiálne výdavky na kampaň.
Napríklad volebná koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ, v ktorej má každá zo strán samostatný zákonný strop troch miliónov eur na kampaň, by podľa jej predstaviteľov mala minúť prinajmenšom štyri a pol milióna eur. Podľa oficiálnych výkazov strán od roku 1993 by išlo najvyššiu sumu.

Aj tieto cifry sú však nízke v porovnaní s odhadovanými neoficiálnymi nákladmi na kampaň z minulosti.
Vlastnou hlavou nezaplatili len kamión
Aj keď Smer nemal vo svojich prvých voľbách v roku 2002 ako nová strana žiadne štátne príspevky, jeho spoluzakladateľ Bohumil Hanzel neskôr tvrdil, že kampaň stála až 284 miliónov korún, teda takmer deväť a pol milióna eur.
Finančné pozadie Smeru s niekdajšími donormi Mečiarovho HZDS rozkrývali médiá postupne.
Už v čase kampane však bolo podozrivé, ako si nová strana môže dovoliť tisícky bilbordov, vyše 70 veľkých mítingov po Slovensku, ktoré s Ficom či Monikou Beňovou obchádzal aj oranžový stranícky kamión s prívesom a logom „Smer-tretia cesta".
Aliancia Fair-play vtedy hodnotu kampane, známej spotom „Majster poriadok" a bilbordmi „Do Európskej únie! ... ale nie s holými zadkami," odhadla na 80 až 120 miliónov korún, teda do štyroch miliónov eur.

Až o osem rokov neskôr denník SME zverejnil pred voľbami 2010 nahrávku z roku 2002, kde Fico hovorí o praní peňazí od sponzorov. Chváli sa, že peniaze zohnal „vlastnou hlavou", a hovorí, že v strane musí vzniknúť „paralelná finančná štruktúra".
„Dúfam, že to nikto nepočúva. Zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci," hovoril Fico.
Oficiálne účtovné uzávierky strany z roku 2002 hovorili o rádovo nižších sumách. Smer za celý rok podľa nich minul na činnosť 18 miliónov korún, čo je 600-tisíc eur.
V roku 2010 tiež Nový Čas zverejnil zmluvu, ktorá mala dokazovať, že pred voľbami 2002 dal Smeru podnikateľ Ľubomír Blaško milión korún za miesta na kandidátke a strane už skôr venoval 32 miliónov korún. Fico oba prípady popieral.
Stále vtedy platil deravý zákon s limitom 400-tisíc eur na kampaň, Smer oficiálne tvrdil, že na mobilizáciu voličov do volieb 2002 limit ani nevyužil a minul 351-tisíc eur.
Ak reálna kampaň Smeru stála odhadovaných 120 miliónov korún, v dnešných cenách by išlo o viac ako sedem miliónov eur. Kampaň za sumu, ktorú spomenul Hanzel, by Smer po zohľadnení inflácie za 22 rokov vyšla v dnešných cenách na 16,8 milióna eur.
Išlo by tak o drahšiu kampaň, než oficiálne zaplatili všetky strany dokopy vo voľbách 2012 či 2016.
Kampaň za nula eur bola všade
Až do volieb 2012 na Slovensku nekandidovala strana, ktorá by mala vyše mesiac pred voľbami po Slovensku tisíce bilbordov, v televíziách spoty a kampaňové výdavky 1,2 milióna eur, ale oficiálne vykazovala nulu.
V napätej atmosfére, keď vláda Ivety Radičovej prišla o dôveru parlamentu, blížili sa predčasné voľby a objavili sa prepisy odposluchov Gorila z čias konca druhej vlády Mikuláša Dzurindu, sa na reklamných plochách začali zjavovať nápisy „99%".
Neskôr ich nahradila tvár neznámej „manažérky ľudských zdrojov" Aleny Dušatkovej s heslami ako „My všetci sme 99 percent, toto je naša chvíľa."

Nová strana bez štátneho príspevku mala najdrahšiu volebnú kampaň a predbehla aj Smer, SDKÚ či SaS.
Kampaň platilo strane občianske združenie s neznámym finančným pozadím, za stranou však stál podnikateľ Ivan Weiss. Už vo voľbách 2010 podporoval novovzniknutú SDĽ, o ktorej sa hovorilo, že jej úlohou nie je uspieť vo voľbách, ale odobrať hlasy silnejším stranám.
Strana 99 percent silou peňazí dokázala do televízií nasadiť politickú reklamu aj v čase, keď ju nemohli vysielať. Zaplatila im toľko, aby mali aj na prípadné pokuty. Markíza dostala sankciu 100-tisíc eur, Joj upozornenie.
Spoty sa tvárili ako reklama na občianske združenie Občan v akcii, v skutočnosti priamo odkazovali na 99 percent. Strana tak dokázala v jednom z prieskumov Focus vyštartovať nad hranicu zvoliteľnosti s ohlasom 6,7 percenta voličov.
Za celú kampaň strana 99 percent až po voľbách priznala výdavky 761-tisíc eur, zatiaľ čo najdrahšia oficiálna kampaň Smeru stála 3,3 milióna eur a SDKÚ 2,6 milióna eur.
Strana s vágnym programom, plným kritiky pomerov, no bez politických sľubov, napokon vo voľbách neuspela. Krátko pred voľbami policajný prezident Jaroslav Spišiak zverejnil vyšetrovanie podpisových hárkov k registrácii strany. Vzniklo podozrenie, že boli sfalšované.
Pol roka po voľbách polícia neodhalila porušenie zákona. Štatutári strany, ktorí vystupovali ako poškodení údajnou manipuláciu hárkov, totiž vyhlásili, že sa necítia ako poškodení, a vyšetrovanie preto polícia zastavila.
Počul Pavol Paška o strane Tip?
Mobilizácia voličov pred voľbami 2016 stála podľa oficiálnych účtovných uzávierok strán 12 miliónov eur, najdrahšiu kampaň priznal Smer, za 2,97 milióna eur.
V platnosti boli nové volebné pravidlá, keď strany nesmeli minúť viac ako tri milióny eur, čo platí dodnes. Povinné už boli aj otvorené účty, oficiálne financovanie kampaní zrejme aj tak nezodpovedalo skutočným nákladom.
Kandidovala aj strana Tip, už viac než rok pred voľbami sa prezentovala masívnou bilbordovou kampaňou a celoštátnymi straníckymi novinami. Sumu len za jedno z vydaní experti odhadli najmenej na 100-tisíc eur.
Ešte v roku 2014 napríklad Tip minul na propagáciu 880-tisíc eur. Toľko do sebaprezentácie neinvestovali žiadne ďalšie strany.
Predsedom strany bol majiteľ zdravotníckeho zariadenia v Banskej Bystrici Tomáš Hudec. Podporili ju napríklad lekár a moderátor Miloš Bubán či gitarista Juraj Burian. Bubánov synovec sa stal lídrom kandidátky.
Strana bola spájaná s podpredsedom Smeru Pavlom Paškom a s firmou Medical Group, v ktorej Paška v minulosti pôsobil. Aj preto viacerí prezývali Tip „trójskym koňom Smeru", ktorý mal odobrať voličov pravicovým stranám.
Podpredsedníčkou strany a dvojkou na kandidátke bola Ivana Augustinská, ktorá podľa Trendu získala od ministerstva zdravotníctva zákazku na výučbu angličtiny za takmer 19-tisíc eur. Medzi referenciami mala aj firmu Medical Group.
Hudec podozrenia nazval konšpiráciami. „Ak v jednej firme sedia dvaja priatelia a každý si navyše dovolí kandidovať za inú politickú stranu, konšpirácie začínajú naberať na obrátkach," tvrdil.
Strana napokon získala vo voľbách 2016 len 0,72 percenta hlasov. Oficiálne ju kampaň stála menej než milión eur.
OĽaNO tlačí výdavky najvyššie
Pred voľbami 2020 minuli strany spolu 23 miliónov eur, čo bola doteraz najvyššia oficiálna útrata strán na voľby.
Teraz sa len koalícia OĽaNO-KÚ-ZĽ chystá minúť štyri a pol milióna eur. Do sumy pritom nezapočítava nákup a využívanie vozidiel Fiat 500, odvoláva sa na to, že vo vlastníctve strany zostanú aj po voľbách.

Aj keď veľká časť výdavkov strán bude na transparentné účty strán ešte len započítaná a výdavky bývajú zvyčajne najvyššie v záverečnej fáze kampane, už teraz strany priznali 19 miliónov eur.
Najviac zatiaľ Smer s 2,5 milióna eur, tesne nad dvoma miliónmi eur je aj Hlas. K tejto hranici sa dostane aj Progresívne Slovensko s výdavkami 1,914 milióna eur.
Výsledky parlamentných volieb 2023

- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online

Beata
Balogová
