Politológ Baboš: Politici môžu v televíznych debatách mobilizovať aj odporcov

Každú z veľkých predvolebných diskusií v televíziách si môže pozrieť aj vyše milióna ľudí. Politológ a sociológ z Filozofickej fakulty UK Pavol Baboš vysvetľuje, že politici sa v nich neprihovárajú iba svojim fanúšikom.

Aj preto napríklad Robert Fico komunikuje inak v televízii a na facebooku.

V situácii, keď sa päť strán pohybuje v prieskumoch pri hranici zvoliteľnosti piatich percent, môže výkon politikov v debatách rozhodnúť, či sa dostanú do parlamentu.

Robert Fico odmieta prísť do predvolebnej debaty najsledovanejšej televízie Markíza. Ako skúsený politik by asi neurobil niečo, čo by ho mohlo stáť premiérsky post. Je to tak?

Áno. Naše výskumy na Univerzite Komenského aj tie zahraničné ukazujú, že televíznej debaty môžu pred voľbami zohrať istú úlohu. Aj v minulosti už v úvodzovkách len pár hlasov rozhodlo o tom, či sa strana alebo koalícia dostala do parlamentu. Na druhej strane predvolebná debata nemá taký vplyv, aby neúčasť v nej, hoci v najsledovanejšej televízii, mohla Robertovi Ficovi ubrať výraznejšie z percent.

Možno je za odmietnutím účasti v debate úvaha, či by predseda Smeru svojou účasťou v nej zbytočne nemobilizoval druhý tábor - jeho odporcov, ktorí televíziu tiež sledujú.

Volebnú kampaň čaká v nasledujúcich dňoch grandfinále s poslednou šancou zmobilizovať voličov - tak televízie promujú predvolebné diskusie. Záleží dnes na nich tak ako povedzme v deväťdesiatych alebo nultých rokoch?

To sa ťažko porovnáva, lebo výskumy, ktoré sa zaoberajú vplyvom televíznych debát, sú relatívne nové. Najstarší výskum, ktorý som našiel, je z Nemecka z dvetisícich rokov.

Televízne debaty však dokážu sprostredkovať voličom informácie o programe, o kandidátovi, dokážu navodiť dojem, či je sa politik zdá voličovi kompetentný, či sympatický, alebo, naopak, nesympatický a arogantný.

Pri vyhodnocovaní dopadu televíznych debát sa však ukazujú dva háčiky. Sympatickí alebo nesympatickí nám môžu byť aj viacerí politici, ale vo voľbách si vyberáme vždy jedného. Čiže voličovi, ktorý má vopred preferovaného politika alebo dvoch, môžu byť z televíznej debaty sympatickí ďalší piati. No aj tak nezmení svoj výber. Krok od sympatie k reálnemu hlasovaniu pri volebnej urne je dlhý, a nie automatický.

Vstupujú do toho aj hodnoty. Mnohým ľuďom kedysi nemusel byť sympatický Mikuláš Dzurinda, no volili ho napriek tomu. Alebo mnohým ľuďom mohol byť sympatický Béla Bugár, ktorý aj v meraniach vychádzal ako vtipný, ale mnohí ho nevolili, lebo bol predstaviteľom maďarskej strany.

Druhý háčik je, že efekt debaty pomerne rýchlo vyprchá. V niektorých krajinách sa debaty konajú skôr ako u nás. My mávame tie posledné tri dni pred voľbami pre dvojdňové moratórium. Zahraničné výskumy však ukazujú, že zhruba po týždni je efekt z televíznych debát preč. Čiže ak aj niekto sledoval debatu a zdal sa mu v nej politik sympatický, zábavný alebo kompetentný na riadenie krajiny, po týždni si už naňho takto nepamätá.

U nás teda môžu mať debaty silnejší dosah ako inde preto, že sa konajú tesne pred voľbami?

Môžu. Ale treba si uvedomiť ich reálny dosah. Môžu presvedčiť pár tisíc ľudí v porovnaní s dva a pol miliónom oprávnených voličov. Môžu mať taký efekt, že napríklad koalícia získa namiesto 6,9 percenta podporu 7,1 percenta a dostane sa do parlamentu. Ale päť- alebo aj desaťtisíc nerozhodnutých voličov, ktorým debata pomôže, je malé číslo oproti celkovému počtu voličov.

Ťažko sa ich vplyv vyjadruje číselne, ale tri dni pred voľbami je už rozhodnutá väčšina voličov a ich rozhodnutie je relatívne pevné. Čiže, ak by som mal povedať, koľkí ľudia čakajú na debatu a podľa nej sa rozhodnú, tak je to zanedbateľná časť ľudí.

Na druhej strane tu dnes máme štyri alebo päť strán, ktoré sa pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti. V takej situácii im aj pár tisíc hlasov môže pomôcť k tomu, aby sa do parlamentu dostali.

Čiže, tento rok by mohli debaty dopomôcť k tomu, aká vláda napokon vznikne?

Môžu k tomu výrazne prispieť - takto by som to pomenoval.

V roku 2016 bol pád Siete zvýraznený aj tým, že jej líder Radoslav Procházka vo viacerých debatách nedokázal jasne komunikovať, či odmieta vládu so Smerom. Môžu teda televízne debaty voliča aj odradiť, aby volil vyhliadnutého politika?

Môžu, ak niekto v debate vyslovene vybuchne. Ale to sa nestáva a ani si nespomínam, že by sa niečo také stalo. Ide totiž už o vrchol kampane, keď politici majú za sebou niekoľkomesačný tréning, vedia presne, čo majú hovoriť a väčšinu výčitiek už počuli. Majú na ne prichystané odpovede aj od poradcov a majú ich vyskúšané aj v teréne.

Aj pri páde Siete sa však spomína aj ďalší efekt - keď voliči išli zachraňovať SaS, ktorá mala vtedy v prieskumoch okolo piatich percent.

Čo by sa muselo stať, aby niekto úplne otočil a zmenil svoj názor, koho voliť na základe televíznej diskusie?

Muselo by ísť o také zlyhanie, aby politik stratil akúkoľvek dôveryhodnosť alebo imidž. Ak by napríklad úplne začal popierať spôsob, akým dovtedy viedol kampaň.

Ak by napríklad teraz Robert Fico začal v debate rozprávať, ako chce zvýšiť dane, zoškrtať dávky a znížiť dôchodky, pretože si uvedomil, že Slovensko je pred krachom a musí zachrániť rozpočet. To by asi mnoho jeho voličov odradilo, ak by mu to uverili. Alebo niečo na štýl toho, že by PS povedalo, že bude spolupracovať s Republikou.

Toto uvádzam ako extrémne príklady, nepredpokladám, že by to bolo možné. Chcem tým iba ilustrovať, že nemusí ísť o odhalenie korupčnej kauzy, ale dôsledky by mohla mať aj situácia, keď si bude politik v debatách protirečiť a vystraší voličov pri obsahu, pre ktorý ho inak volia.

Existujú voliči, ktorých sa kampaň prvý raz aktívne dotkne, až keď si v týchto dňoch sadnú k debatám a potom sa podľa nich rozhodnú?

Nevylučujem, že takí sú, ale bude ich tak málo, že aj štandardným prieskumom verejnej mienky by boli len ťažko zachytiteľní. Takýto človek, ktorý doteraz nemal šajn o politike, je väčšinou nevolič. Ak sa niekto o politiku nezaujíma a doteraz ho kampaň nezastihla, tak je veľká pravdepodobnosť, že ani voliť nepôjde.

Máme tu podľa prieskumu AKO osem a podľa Focusu dvanásť percent ľudí, ktorí chcú ísť voliť, ale ešte nevedia koho. Aký vplyv môže mať na nich séria televíznych diskusií?

Môžu mať na nich vplyv, ale takých prípadov tiež nebude veľa. Títo nerozhodnutí voliči zvyčajne nie sú nepopísaný papier v zmysle, že by si nastrihali 25 lístočkov s názvami strán a rozhodovali sa žrebovaním z klobúka. Aj oni si vyberajú zo širšieho okruhu strán, majú nejaké hodnoty a predstavy o fungovaní Slovenska. Takže aj vplyv debát bude na nich potom podľa toho obmedzený.

A čo takí ľudia, ktorí sa rozhodujú medzi dvoma, tromi stranami? U nich môže byť efekt iný?

U nich to môže byť inak. Môžu čakať na to, kto z úzkeho okruhu politikov bude pre nich v debatách presvedčivejší v téme, ktorá je pre nich kľúčová. Alebo či niekto nepovie niečo, čo by ho od voľby politika odradilo. To si predstaviť viem.

To, čo si predstaviť neviem, je, že by zrazu debata, v ktorej by mal politik hoci aj super výkon, dokázala presvedčiť všetkých osem percent nerozhodnutých voličov. Tých osem percent sa aj tak rozloží medzi viaceré strany.

Hodnotenie výkonu politikov je tiež veľmi subjektívne a často sa ani marketéri nezhodnú na tom, kto z debaty vyšiel ako víťaz. Ak sa teda nezhodnú profesionáli, tak ani tých osem percent nerozhodnutých ľudí sa nezhodne a rozdelia sa medzi viaceré subjekty.

Z vášho výskumu tiež vychádza, že televízne debaty majú väčší vplyv pri prezidentských voľbách, keď si ľudia volia konkrétneho kandidáta, nie stranu. Prečo?

Pri politických stranách sa môže stať, že ich niektorí voliči volia napriek ich predsedovi a nie kvôli nemu. Druhá vec je, že za naplnenie sľubov predseda politickej strany väčšinou nenesie stopercentnú zodpovednosť, keďže máme systém koaličných vlád.

Prezident je pritom sám za seba, primátor je sám za seba, hoci pri ňom sa môžeme baviť o tom, ako je závislý od zastupiteľstva. V princípe sú však rozhodnutia, ktoré vie urobiť bez poslancov.

Čo očakávať od nadchádzajúcich televíznych debát? Budú v nich proti sebe stáť dvojice politikov, ktorí bojujú o podobného voliča - Peter Pellegrini a Robert Fico, Eduard Heger a Igor Matovič. Budú voči sebe kritickí, budú na seba útočiť?

Neočakávam výraznú zmenu oproti tomu, ako politici doteraz vystupovali. Nezmenia stratégiu tri dni pred voľbami, to by bolo rizikové.

Z dvojice Pellegrini a Fico si myslím, že predseda Hlasu bude ten pokojnejší - čo môže byť sčasti jeho povahou, ale je to sčasti stratégiou. Fico bude rétoricky agresívnejší a útočnejší. To je niečo, čo robil aj doteraz, a nemá prečo vystupovať inak.

V televíznych diskusiách Robert Fico často pôsobí umiernenejšie ako na vlastných tlačovkách. To sú dve tváre Roberta Fica?

Robert Fico mení svoje vystupovanie a štýl podľa publika. Ale tiež len do istej miery. Ak teda pôjde do predvolebnej debaty na RTVS, oproti svojim tlačovkám bude miernejší, ale nie tak ako povedzme Michal Šimečka alebo Peter Pellegrini.

Aj tým, ako vie Robert Fico zmeniť vystupovanie v televízii, ukazuje, že televízne debaty sú špecifické. Zasahujú všetky tábory na rozdiel od facebookových videí a zostrihaných tlačoviek, ktoré majú na sociálnych sieťach dosah na vlastných prívržencov a fanúšikov.

V televízii majú politici možnosť osloviť aj voličov iných strán a môžu im ich odoberať, no musia si dávať pozor, aby ani extra nepoburovali, ak chcú mobilizovať.

Výsledky parlamentných volieb 2023 

• Výsledky parlamentných volieb 2023 
• Kompletné výsledky volieb 2023
• Zoznam zvolených poslancov do NR SR
• Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
• Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
• Výsledky v krajoch:  Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín 
• Výsledky v mestách:  Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín 
• Minúta po minúte: Sledujte voľby online

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné