BRATISLAVA. „Robert Fico je najsofistikovanejším politickým aktérom, akého táto krajina kedy videla,“ hovorí Američan David Rubin, ktorý na Slovensku žije a pracuje už viac ako 15 rokov. Za ten čas sa tu oženil a v Bratislave si založil a vedie vlastnú firmu.
Neteší ho, že sa strana Smer a jej predseda pred septembrovými parlamentnými voľbami vrátili na vrchol prieskumov, no neprekvapuje ho to. „Fico je oportunista, ktorý dokáže čítať nálady ľudí na vidieku. Preto sa mu stále darí.“
Týždeň do volieb: blbí a blbší a Andrej Danko (píše Samo Marec) Čítajte Aj Brit Robbie Stanford si myslí, že Fico má zaručený návrat do vrcholovej politiky najmä vďaka podpore nacionalistických strán, s ktorými môže vytvoriť koalíciu.
„Ja ani viacerí cudzinci však nechápeme, ako je to možné. Však preukázateľne a opakovane klamal svojich voličov a jeho meno je spojené s viacerými škandálmi spojenými so zneužívaním funkcií,“ dodáva Stanford, ktorý na Slovensku žije asi dvadsať rokov a založil si tu rodinu.
V článku sa dočítate aj:
- či sa cudzinci žijúci na Slovensku obávajú výsledku volieb,
- čo by ich primalo premýšľať nad odchodom z krajiny,
- či by išli v sobotu voliť, ak by mohli.
Extrémizmus a konšpirácie
Hoci cudzinci žijúci na Slovensku nemôžu v parlamentných voľbách voliť ani kandidovať, pokiaľ nemajú slovenské občianstvo, mnohí predvolebné dianie v krajine sledujú.
Izraelčan Shay Saadoune žije na Slovensku už jedenásť rokov. Podľa neho je aktuálna situácia v krajine súčasťou celosvetového trendu extrémizmu, pravicového aj ľavicového.
„Akákoľvek zvolená strana bude mať kvôli polarizácii veľmi ťažkú úlohu zostaviť koalíciu,“ hovorí. Ťažko podľa neho predpovedať, ako tieto voľby dopadnú.
Cudzinci a voľby
- Právo voliť v parlamentných voľbách majú len občania Slovenskej republiky.
- Cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, môžu na Slovensku voliť a kandidovať v komunálnych, regionálnych a európskych voľbách.
Francúz Lud Toussaint na Slovensko prišiel v roku 2014, má tu rodinu aj prácu. Nedokáže sa ubrániť pocitu, že vlády idú od desiatich k piatim. Navyše sa v nich objavuje čoraz viac nacionalistických tendencií a korupcie. Namiesto riešenia skutočných problémov sa podľa neho mnohé kandidujúce strany sústredia najmä na konšpiračné teórie.
Stanford má podobný názor. „Napriek miliónom investovaných rôznymi stranami do predvolebnej kampane ponúkajú len veľmi málo skutočne užitočných návrhov.“
Tento problém sa ešte znásobuje rastúcim počtom kandidátov a strán.
„V posledných rokoch sme videli, že schopnosť koaličných vlád dosiahnuť čokoľvek zmysluplné je značne narušená. Je skôr pravdepodobné, že opäť uvidíme roky trvajúce politické boje a mediálne predstavenia,“ dodáva.
Cudzinci zatiaľ strach nemajú
Viaceré strany začali krátko pred voľbami využívať v kampani tému nelegálnej migrácie. Členovia Smeru napríklad vo svojich vyjadreniach často kritizujú políciu či úradnícku vládu za ich prístup k aktuálnej situácii. Viaceré strany navyše aktívne šíria ruskú propagandu a slovne útočia napríklad na Spojené štáty.
Napriek často nenávistným vyjadreniam Rubin hrozbu necíti. Sú to podľa neho len reči. No aj tak priznáva, že situáciu pozorne sleduje.
„Nemyslím si, že tu bude nejaký záťah na cudzincov,“ hovorí. Vzápätí však dodáva, že ľudia ako Ľuboš Blaha zo Smeru môžu v časti verejnosti legitimizovať dojem, aby svoje pocity vyjadrovala spôsobom, ktorý bude mať dosah na menšiny či určité skupiny cudzincov.
Ani Stanford necíti ohrozenie. Poukazuje však na „jasnú prekážku“ vo vývoji Slovenska ako rozvinutej európskej krajiny. Pripisuje to najmä postoju v spoločnosti, ktorý je vo veľkej miere netolerantný k menšinám či čomukoľvek liberálnemu. Takáto zastaraná rétorika podľa neho patrí niekam do 50. rokov minulého storočia.
„Môj život na Slovensku by ovplyvnilo iba to, ak by nová vláda začala prijímať diskriminujúce zákony, ktoré sa správajú inak k cudzincom a našincom,“ hovorí Stanford.
Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry vysvetľuje, že pokiaľ spoločnosť vníma cudzincov ako prínos, prípadne pochádzajú z kultúrne blízkych krajín, väčšinové obyvateľstvo k nim obvykle neprechováva negatívne pocity. Prieskumy nepreukázali, že by sa protiamerické nálady odrážali v konkrétnych postojoch voči Američanom žijúcim na Slovensku.
Iné je to pri Ukrajincoch, ktorí na Slovensko utiekli pred vojnou. Hoci pochádzajú zo susednej krajiny a hovoria podobným jazykom, postoj k nim sa postupne vplyvom propagandy a dezinformácií menil. Mnohí okrem pohostinnosti a privítania zažili aj slovné útoky na verejnosti.
„Je preto veľmi dôležité, aby politici zvažovali a prijímali zodpovednosť za sociálnu súdržnosť v krajine. Ak to nebudú robiť, môže vznikať úplne neprimerané napätie, ktoré škodí všetkým,“ dodáva Gallová Kriglerová.
Fico chce obžalobu na prezidentku, Matovič obvinil Sulíka z paktovania s Haščákom. Víkend pred voľbami nevraživosťou nešetria Čítajte Nehľadajú dôvod odísť
Rubin vníma vo svojom okolí akúsi rezignáciu. Mnohí jeho známi podľa neho pôjdu voliť najmä preto, aby zabránili Ficovi alebo strane Republika zostaviť vládu.
„Každý sa trápi tým, koho voliť, pretože tu nie je žiadny sexi kandidát. Čaká sa na niekoho, kto sa postaví a začne viesť. Nanešťastie tu momentálne nikoho takého v politike nemáte,“ dodáva.
Líder chýba najmä stranám pohybujúcim sa v strede politického spektra. Poslednou osobou, ktorá dokázala tieto strany zjednotiť, bol podľa neho Mikuláš Dzurinda v deväťdesiatych rokoch. Ten dnes kandiduje so svojou stranou Modrí, v prieskumoch sa pohybuje hlboko pod hranicou zvoliteľnosti.
Cudzinci, ktorých denník SME oslovil, sa zatiaľ Slovensko opustiť nechystajú. Ich názor by však mohla ovplyvniť nejaká radikálna zmena, napríklad keby Slovensko malo vystúpiť z NATO.
„Volebný výsledok ako taký by ma neprimal uvažovať o odchode zo Slovenska. Presun do inej krajiny s malými deťmi neurobíte len tak z vrtochu,“ hovorí Toussaint.
Pre Stanforda by bola dôvodom aj Ficova spolupráca s krajnou pravicou. „Ak sa Slováci rozhodnú, že takíto ľudia ich majú reprezentovať na medzinárodnej scéne, budem mať dôvod uvažovať o odchode.“
Saadoune priznáva, že by sa na voľbách nezúčastnil, ani keby mal možnosť. „Jeden môj priateľ mi raz povedal: vedieť manažovať Slovákov si vyžaduje začať myslieť a konať ako oni. K tomuto mám ešte ďaleko,“ vysvetlil.
Stanford má iný názor. „Mám tu rodinu a syna, ktorého chcem vychovávať ako Slováka. Aj preto by som chcel mať možnosť ovplyvniť jeho budúcnosť tu.“
Rubin by tiež šiel voliť. Podľa neho je to prirodzená súčasť života v spoločnosti. „Ak nevolíte, často dostanete, čo nechcete.“
Výsledky parlamentných volieb 2023
- Výsledky parlamentných volieb 2023
- Kompletné výsledky volieb 2023
- Zoznam zvolených poslancov do NR SR
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé kraje?
- Volebná mapa: Ako volili jednotlivé okresy?
- Výsledky v krajoch: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Výsledky v mestách: Bratislava, Žilina, Prešov, Trnava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Trenčín
- Minúta po minúte: Sledujte voľby online
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
