Pri voľbe poštou zo zahraničia sa vyskytli problémy. Združenie Srdcom doma zbiera podnety

Vyše 14-tisíc zahraničných Slovákov, ktorí chceli voliť, nakoniec nevolilo.

BRATISLAVA. Výsledky parlamentných volieb ukazujú, že voliči v zahraničí sú si hodnotovo bližší než voliči, ktorí žijú vedľa seba na Slovensku.

Zahraniční Slováci volia podobne bez ohľadu na to, kde sa vo svete nachádzajú. Majú obdobné názory na to, kto by mal viesť Slovensko a sú odolnejší voči populizmu a extrémizmu. Poukazuje na to občianske združenie Srdcom doma.

Takmer pätina hlasov neodovzdala hlas

O voľbu poštou požiadalo až 72 993 ľudí, nakoniec ich odvolilo 58 779. Rozdiel medzi počtom žiadostí a počtom vrátených obálok je až 14 214, teda 19,5 percenta žiadajúcich nakoniec nevolilo poštou.

Dôvody, prečo sa tak stalo, by mali byť predmetom analýzy, domnieva sa združenie.

„Preto sme dnes odoslali ministerstvu vnútra žiadosť na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorej žiadame o anonymizované údaje o jednotlivých žiadostiach o voľbu poštou. Radi by sme zistili úspešnosť voľby poštou z rôznych krajín a správanie voličov, ktoré vedie k účasti i neúčasti na voľbách poštou,“ povedal predseda občianskeho združenia Srdcom doma Samuel Zubo.

Verí, že vďaka tomu budú schopní lepšie pochopiť správanie voličov v zahraničí, identifikovať silné voličské komunity vo svete, navrhnúť ďalšie zlepšenia volebného procesu a efektívnejšie mobilizovať voličov v ďalších voľbách.

„Voľbu poštou v týchto voľbách uľahčili aj zmeny, ktoré sme navrhli po voľbách v roku 2020, a tie boli aj implementované v Zákone o podmienkach výkonu volebného práva,“ poukázal Zubo.

Konkrétne to bol prenos kompetencií z obcí na rezort vnútra, vytvorenie centrálnej aplikácie pre voľbu poštou, odosielanie obálok bez hlasovacích lístkov, možnosť ich stiahnutia z webu ministerstva a ich tlače na tlačiarni.

Najviac hlasov prišlo z Česka

V týchto voľbách v porovnaní s rokom 2020 narástol počet hlasov voličov zo zahraničia o 20,1 percenta. Podiel hlasov zo zahraničia dosiahol 58 779, čo je 1,95 percenta z celkového počtu platných hlasov, a od roku 2006 toto číslo kontinuálne rastie. Zahraniční Slováci mali jasného favorita – hnutie Progresívne Slovensko získalo až 61,7 percenta hlasov, druhá strana Sloboda a Solidarita mala 10,8 percenta a tretí Smer dosiahol 6,1 percenta hlasov.

Najviac voličov využilo voľbu poštou z Českej republiky (23 486). Nasledujú Spojené kráľovstvo (6 238) a Nemecko (5 546). V prvej desiatke sú tiež Rakúsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA, Írsko, Belgicko a Francúzsko.

Vyskytli sa komplikácie

Zubo dodal, že do volieb v roku 2020 verejnosť nemala predstavu o problémoch spojených s voľbou poštou. Až keď si agendu voľby zo zahraničia zobrala na starosť Srdcom doma o.z. a voliči sa na nich začali obracať so svojimi sťažnosťami, zistili sa mnohé chyby, ktoré viedli k zmenám celého procesu voľby poštou.

„Túto agendu by však mal riešiť podľa nás štát, ktorý má na to zdroje,“ poukázal.

Po skončení volieb združenie spustilo rýchlu anketu medzi voličmi zo zahraničia. Za dva dni na ňu odpovedalo 87 voličov, ktorí popísali komplikácie, s ktorými zápasili a navrhli aj zmeny. Problémy hlásili voliči vo Fínsku, Veľkej Británii, Nórsku a Holandsku.

Vyplýva z nich, že ministerstvo vnútra by malo zmeniť formát návratových obálok tak, aby neboli pre poštové firmy v iných krajinách mätúce a adresu rezortu na návratnej obálke netlačiť modrou ale čiernou farbou.

Na návratovú obálku by sa nemala umiestňovať spiatočná adresa voliča, len ID. Obálka z ministerstva aj návratová obálka by mala byť pevnejšia, pretože niektorí voliči hlásili, že im prišla roztrhnutá. „V rôznych krajinách sa píše adresát na ľavú časť obálky. Ak na návratovú obálku ministerstvo vytlačí odosielateľa, je prirodzené, že pošta sa snaží zásielku doručiť voličovi a nie na ministerstvo,“ hovorí Zubo.

Niektorým sa tiež stalo, že ich list s hlasovaním colný úrad na Slovensku zamietol a pošta im ho zaslala naspäť. Mnohí voliči tiež navrhovali zavedenie elektronického hlasovania s využitím eID.