Koalícia Smeru s Hlasom je stále pravdepodobnejšia, výrazný vplyv na to majú Erik Tomáš a Denisa Saková z vedenia Hlasu. Predseda Smeru Robert Fico sa pritom nechystá prepustiť Petrovi Pellegrinimu funkciu premiéra, údajne mu ponúkol viacero rezortov a post predsedu parlamentu.
Fico avizoval už deň po voľbách výmenu policajného prezidenta Štefana Hamrana aj koniec Daniela Lipšica na poste špeciálneho prokurátora. S Hlasom sa na oboch zásahoch do spravodlivosti zhodnú. Kauza Dobytkár, ktorá je na súde a obžalobu vedie špeciálna prokuratúra, sa zase týka SNS.
Viac informácií o zľavnenom predplatnom nájdete aj tu.
Okrem Štefana Hamrana a Daniela Lipšica útočil Robert Fico aj na dvoch ďalších prokurátorov, ktorí dozorovali politicky exponované kauzy týkajúce sa nominantov Smeru. O čo Ficovi ide? Najnovšiu epizódu Dobrého rána si môžete vypočuť aj v mobilnej aplikácii SME.
V dnešnom vydaní sa dočítate:
- Tri dni po voľbách: Čo ponúka Fico Pellegrinimu? Je už koalícia Smer-Hlas-KDH vylúčená?
- Na odvolanie Lipšica by museli zrejme meniť zákon. Hamrana sa dá zbaviť ľahšie
- Koniec spojenca Ukrajiny? Čo môže priniesť Ficova vláda pre Kyjev
- Podvodné mejly sú vďaka AI presvedčivejšie. Aké hrozby skrýva umelá inteligencia?
- Černák naháňa strach, tréner ho ospevuje. Zvládne splniť náročný cieľ?
- Suterén domu mal vždy zamknutý. Dediť po otcovi môže byť ťažšie ako začať vlastný život
Tri dni po voľbách: Čo ponúka Fico Pellegrinimu? Je už koalícia Smer-Hlas-KDH vylúčená?
Predseda Hlasu Peter Pellegrini. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Erik Tomáš a Denisa Saková. Dve kľúčové postavy z najužšieho vedenia Hlasu majú v týchto dňoch výrazný vplyv na to, či predseda strany Peter Pellegrini vstúpi do koalície so Smerom, alebo s Progresívnym Slovenskom.
Pellegrini mal po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou naplánované prvé rokovanie so šéfom Smeru Robertom Ficom. Dva od seba nezávislé zdroje zo Smeru a z Hlasu SME potvrdili, že Saková a Tomáš presadzujú vládu Hlasu so Smerom a žiadajú pre seba ministerské kreslá.
Saková má záujem o ministerstvo vnútra. Ministerkou už bola, predtým tam pôsobila pod vedením Roberta Kaliňáka. Tomáš, ktorý roky riadil Ficovu komunikáciu, sa údajne chce stať ministrom sociálnych vecí.
Spomínané požiadavky chce podľa týchto informácií Fico využiť, aby Pellegriniho presvedčil o vstupe Hlasu do spoločnej koalície. Informácie na prvý pohľad kontrastujú s oficiálnymi Pellegriniho vyhláseniami. Pred odchodom z prezidentského paláca zdôrazňoval, že rokovania sú stále otvorené a tak ako so Smerom je pripravený rokovať aj s Michalom Šimečkom a PS.
Ako interpretovať, čo sa už od volebnej noci udialo, ako postupujú vyjednávania a ako správne prečítať strategickú komunikáciu lídrov zvolených strán? Denník SME pripravil odpovede na najpodstatnejšie otázky.
- Ficove rokovania o vláde: V doterajších rokovaniach o vytvorení novej vlády nenastali zásadné programové rozdiely s partnermi, vyhlásil šéf Smeru Robert Fico s tým, že sa najskôr musia dohodnúť, aký obsah bude mať vlastný program, a až potom riešiť personálne otázky.
- Šanca PS na vládu nerastie: Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka už bol na prvých rokovaniach s predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim aj s predsedom KDH Milanom Majerským. Šancu na vytvorenie vlády pod svojím vedením označil za „menej pravdepodobnú“.
- Pellegrini by mal dokázať povedať nie: Pri Ficovi strana Hlas nemá politickú budúcnosť. Pellegrini síce môže povedať, že práve on bude tou povestnou uzdou, že bude chrániť demokraciu zvnútra koalície. Ale na Ficov apetít k moci dnes uzda neexistuje, píše šéfredaktorka Beata Balogová.
- KDH mieri do opozície: Predseda KDH Milan Majerský po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou potvrdil, že to zatiaľ vyzerá tak, že KDH pôjde do opozície. Predsedníctvo strany podľa neho stojí za rozhodnutím nejsť do vlády so Smerom.
- Aj KDH je pat bližší: To, že v otázke Smer je pomer síl dnes opačný, je veľmi pravdepodobné, ale nestačí na miestoprísažné vyhlásenie, že o scenári alternovať SNS sa neotvorí aspoň debata. Ani vyhlásenie Majerského, že KDH sa vidí v opozícii, na veci nič nemení, píše Peter Schutz.
Na odvolanie Lipšica by museli zrejme meniť zákon. Hamrana sa dá zbaviť ľahšie
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a prezident Policajného zboru Štefan Hamran. (zdroj: SITA)Vo volebnom programe na svojom webe v sekcii „právny štát“ má Smer len stručnú poznámku: Soon. Po anglicky to znamená čoskoro. A skutočne. Zmeny v tejto oblasti môžu prísť v prípade vlády Smeru ako jedny z prvých a môžu byť najradikálnejšie.
Už deň po voľbách avizoval predseda Smeru Robert Fico výmenu policajného prezidenta Štefana Hamrana aj koniec Daniela Lipšica na poste špeciálneho prokurátora.
V plánoch na čistky sa Fico zhodne aj s Hlasom, s ktorým môže vytvoriť základ vládnej koalície. Strany sa na spoločnom vládnutí zatiaľ nedohodli, je to však pravdepodobný variant. O tom, že Štefan Hamran „si môže zbaliť veci“, hovoril po voľbách už aj predseda Hlasu Peter Pellegrini.
Hamran zároveň sám avizoval, že ak bude vládnuť Fico, odíde do civilu. Rovnaký postoj môžu zaujať aj ďalší policajní funkcionári. Nová garnitúra sa ich môže ľahko zbaviť aj z vlastného rozhodnutia. Všetci vedúci funkcionári môžu byť podľa platného zákona o štátnej službe odvolaní bez udania dôvodu.
- Lipšic sa odstúpiť nechystá: Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic považuje Ficove útoky za neprijateľné a tvrdí, že takého vyhrážanie sa súdnej moci z úst politikov tu nebolo ani počas 90. rokov. Naznačil tiež, že po nástupe novej vládnej garnitúry neplánuje odstúpiť zo svojej funkcie.
- Ficovo rozbíjanie právneho štátu: Keby vznikla koalícia Smer, Hlas a SNS, isto sa hneď neposkladajú súdy. So špeciálnou prokuratúrou a Lipšicom si však možno poradiť „snadno a rychle“, stačí na to pár zákonov. Ide o to, odpratať Lipšica z cesty a ukončiť trampoty „našich ľudí“ s trestnými konaniami, ergo vrátiť starú epochu, píše Nataša Holinová.
V krátkosti z domova:
- Z čoho splatia neúspešné strany dlhy: Republika bola napokon zrejme málo radikálna. Smer a SNS ju vytlačili, ale o ich voličov sa môže pokúšať o štyri roky, aj preto, že bez peňazí nezostane. Sme rodina, Demokrati aj Modrí minuli v kampani státisíce, ale príspevok od štátu nedostanú. Nepovedali, z čoho budú splácať dlhy.
- Do koalície sa môžu dostať extrémisti: Do parlamentu sa nedostali fašisti z ĽSNS ani Republiky. Extrémistické postoje však budú mať aj v novom parlamente svoje zastúpenie. Kandidátkou a klubom ĽSNS prešli Tomáš Taraba, Rudolf Huliak, ale aj bratia Kuffovci. Tentoraz sa do parlamentu dostali na volebnej listine nacionalistickej SNS.
- Susedia sa zatvárajú pred Slovenskom: Česko, Poľsko aj Rakúsko zaviedli dočasné náhodné kontroly po celej dĺžke hranice so Slovenskom. Dôvodom je nárast počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich do Európskej únie. Kontroly budú platiť predbežne na desať dní, teda do 13. októbra.
Koniec spojenca Ukrajiny? Čo môže priniesť Ficova vláda pre Kyjev
Robert Fico na návšteve u Vladimira Putina v roku 2016. (zdroj: TASR/AP)Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo Slovensko jedným z najodhodlanejších spojencov. Kým západné štáty s pomocou váhali, na Slovensko prišli desaťtisíce utečencov a Slovensko ako prvé poskytlo Kyjevu obranný systém S-300 a po Poľsku aj stíhačky MiG-29.
Výsledky predčasných volieb na Slovensku však zrejme politikov v Kyjeve nepotešili.
Líder strany Smer Robert Fico už počas kampane hovoril, že ak sa dostane k moci, Slovensko zastaví vojenskú pomoc Ukrajine. Na volebných mítingoch vyhlasoval aj o to, že vojnu začali ukrajinskí nacisti a týždeň pred voľbami označil Zelenského a Ukrajinu za „nevďačných a nenažraných“.
Ak by Fico zložil vládu, znamenalo by to zrejme aj zmenu politiky voči Ukrajine. V Kyjeve sú však zatiaľ s vyjadreniami opatrní. Zastavenie dodávok zbraní zo Slovenska by pritom zrejme nebol najväčší problém pre Ukrajinu, ktorá sa s obavami pozerá aj na nadchádzajúce voľby v Poľsku a dianie v americkom Kongrese.
V krátkosti z Ukrajiny:
- Kto povedie wagnerovcov: Wagnerovu skupinu možno bude viesť Andrej Trošev, ktorý pracuje pre ruské ministerstvo obrany a navrhol ho sám ruský prezident Vladimir Putin. Časti žoldnierov sa to však nepáči a chcú aby Prigožina nahradil jeho 25-ročný syn Pavel.
- Porazená Čiernomorská flotila: Britské ministerstvo obrany je presvedčené, že ukrajinská armáda dokázala poraziť ruskú flotilu v Čiernom mori, povedal námestník britského ministra obrany James Heappey. Čiernomorská flotila nedokáže mať v Čiernom mori takú kontrolu ako doteraz a jej lode sa v prístavoch cítia menej bezpečne.
- Situácia na fronte: Ukrajinské sily znovu dobyli pozície juhozápadne od dediny Robotyne v Záporožskej oblasti, ktoré oslobodili medzi 12. a 17. septembrom, píšu analytici z Inštitútu pre štúdium vojny, ktorí sa odvolávajú na geografické snímky. Deň predtým inštitút tvrdil, že Ukrajinci stratili časť pozícií v zákopovom systéme pri Robotyne.
- Opravené Leopardy: Ukrajina si prevzala prvé tanky Leopard 2, ktoré opravili v Poľsku po tom, ako boli poškodené na bojisku, oznámila poľská zbrojárska spoločnosť Polska Grupa Zbrojeniowa. Počas aktuálnej ukrajinskej protiofenzívy bolo do konca augusta zničených len päť tankov Leopard, ktoré mala vo výzbroji armáda Ukrajiny.
- Ruský spotrebný materiál: Rusko trestá vojakov, ktorí sa opíjajú alebo neplnia rozkazy, prevelením do oddielov známych ako Štorm-Z. Tieto oddiely bojujú v najnebezpečnejších častiach frontovej línie a často sú posielané cez zákopy na samovražedné misie.
- Zmeny v ruskom velení: Ruská armáda údajne urobila zmeny vo velení. Pre neuspokojivé výsledky stiahla generála Andreja Syčevoja, ktorý velil pri Bachmute, informuje Inštitút pre štúdium vojny na základe správ ruských vojnových blogerov.
Zo zahraničných webov:
- Wired: Falošné videá a nahrávky počas slovenských volieb ukazujú, že umelá inteligencia je hrozbou pre demokraciu
- The Atlantic: Najmúdrejší človek, aký kedy žil
- War on the Rocks: Odhryznúť si len toľko, koľko dokážete prežuť: Ukrajina rozumie svojej miere opotrebovania
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Jakub Filo každý týždeň zhrnie a vysvetlí aktuálne politicko-spoločenské dianie. Odoberať >
- Tomáš Prokopčák vyberá najzaujímavejšie správy nielen z vedy. Odoberať >
- Súhrn týždňa očami Zuzany Kovačič Hanzelovej. Odoberať >
Podvodné mejly sú vďaka AI presvedčivejšie. Aké hrozby skrýva umelá inteligencia?
Chatboty sa využívajú aj na tvorbu malvérov a nenávistných príspevkov. (zdroj: Adobe Stock)Viac ako tretina expertov na umelú inteligenciu, ktorí sa zapojili do prieskumu Stanfordskej univerzity, si myslí, že táto technológia môže do konca storočia vyvolať jadrovú vojnu. Je príznačné, že najväčší pesimisti boli špecialisti na počítačové spracovanie prirodzeného ľudského jazyka.
Na jeho princípoch stojí aj chatovací nástroj ChatGPT, ktorý sa zakrátko stal synonymom novej generácie AI - takzvanej generatívnej umelej inteligencie.
ChatGPT súvisle odpovedá na otázky používateľov a tvári sa pritom mimoriadne fundovane, dokáže tiež vytvárať viac i menej zložité texty, od reklamných sloganov až po seminárne práce. A to vo väčšine jazykov vrátane slovenčiny.
Len dva mesiace stačili, aby ChatGPT získal sto miliónov používateľov a jeho popularita stále rastie. Má fanúšikov naprieč celým spektrom ľudskej spoločnosti. Vrátane kriminálnych živlov a predstaviteľov autoritatívnych režimov.
V krátkosti z ekonomiky:
- Návrhy na pokračovanie decentralizácie: V mnohých ukazovateľoch sú medzi regiónmi na Slovensku pomerne veľké rozdiely. Krajina potrebuje iný systém verejnej správy, ktorý viac zohľadňuje to, čo chcú občania a vie lepšie využiť silné stránky regiónov, povedal premiér Ľudovít Ódor počas predstavenia Bielej knihy.
- Presné vymedzenie kompetencií: Predstavitelia samospráv na Slovensku súhlasia s tým, že je potrebné pokračovať v decentralizácii a upraviť iným spôsobom ako doteraz ich kompetencie aj financovanie. Viacerí však kritizujú spôsob, akým vláda pod vedením Ľudovíta Ódora pristúpila k tvorbe Bielej knihy.
- Možnosti obnovy Ukrajiny: Slovensko sa musí intenzívnejšie zapojiť do rekonštrukcie Ukrajiny. Aj to bol cieľ podujatia, ktoré v Košiciach zorganizovali Rada slovenských exportérov v spolupráci s Ukrajinskou obchodno-priemyselnou komorou. Zúčastnilo sa ho viac ako 50 podnikateľov z oboch strán.
Černák naháňa strach, tréner ho ospevuje. Zvládne splniť náročný cieľ?
Erik Černák. (zdroj: SITA/AP)Slovenský hokej je v súvislosti s NHL v akejsi prechodnej fáze. Nádeje do budúcnosti sú veľké, avšak množstvo talentov musí dozrieť, kým si vybojuje stabilnú pozíciu v súťaži.
Tú dnes má len zopár hokejistov, ktorých zvládneme spočítať na prstoch jednej ruky. A málokto z nich má takú dôveru ako Erik Černák. Urastený zadák patrí k stáliciam v zadných radoch Tampy Bay Lightning. V tých nenájdete obetavejšieho hokejistu.
Ročník 2023/24 preňho môže byť prelomový. Tak to vidia mnohí fanúšikovia aj odborníci. Svoje kvality vo vlastnom pásme už dokázal a výrazne prispel k zisku dvoch Stanley Cupov. Bolts by však mohli ťažiť aj z jeho ofenzívy.
V budúcom ročníku by chcel zaznamenať viac ako 5 gólov a 20 bodov. Podarilo by sa mu to po prvýkrát v kariére. Sám si dal za cieľ zlepšiť sa smerom k bránke súpera.
Ďalšie športové správy
- Športový prehľad: Denne to najdôležitejšie zo športu. Odoberať >
Suterén domu mal vždy zamknutý. Dediť po otcovi môže byť ťažšie ako začať vlastný život
Marc André Grondin vo filme Le Successeur - Následník. (zdroj: SSIFF)Vek: tridsaťpäť rokov. Povolanie: módy návrhár. Životný cieľ: stať sa rešpektovaným nástupcom zakladateľa veľkého módneho domu v Paríži.
Všetky prestížne časopisy predstavujú Elliasa Barnèsa ako hviezdu budúcnosti. Oslavujú jeho novú kolekciu a venujú mu titulné strany. Čakajú už len na to, kedy im poskytne profilový rozhovor. Práve v tom čase však do jeho ateliéru vstúpi polícia a oznámi mu, že v Kanade, odkiaľ pochádza, zomrel jeho otec.
Dvadsať rokov s ním Ellias nechcel mať nič spoločné, nerozumeli si, no nie je nikoho iného, kto by ho prišiel pochovať, vybavil plnenie poslednej vôle a predal jeho dom.
Keď budú krajiny posielať svojich kandidátov na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film, Francúzi zrejme budú mať jasno. Film Le Successeur (Následník), ktorý mal premiéru na festivale v San Sebastiáne, vytŕča z produkcie, s ktorou sa táto tradičná kinematografia v posledných rokoch vo svete prezentovala.
V krátkosti z kultúry:
- Ženy v patriarchálnej spoločnosti: Film O corno získal hlavnú cenu – Zlatú mušľu na festivale v San Sebastiáne. Je to príbeh o ženách, ktoré vedia, že v konzervatívnej a patriarchálnej spoločnosti môžu prežiť len vtedy, keď si navzájom pomôžu. Na to sa spolieha María, ktorá nahrádza doktorov pri pôrodoch.
- Minogue si chce užívať prítomnosť: Dnes má 55 rokov, zdolala rakovinu, prešla si nejedným rozchodom a je stále neprehliadnuteľná. Boduje aj jej najnovší album Tension, ktorý vyšiel pred pár dňami. A je to tanečný pop, ktorý odkazuje aj na 80. alebo 90. roky, keď sa Kylie Minogue preslávila.
- Novinky na Netflixe: Prinášame vám výber filmov a seriálov, ktoré majú tento týždeň premiéru a zároveň sú dostupné aj cez streamovacie služby aktuálne dostupné na Slovensku.
Rozhovory ZKH
Rozhovory ZKH: Béla Bugár. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Ako vyzerajú rokovania o koalícii? Čo by poradil stranám po voľbách? Ako je možné, že Dzurindova strana a Most Híd vo voľbách úplne prepadli? A aký je Robert Fico vyjednávač? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Bélom Bugárom, bývalým predsedom Mostu-Híd.
Podcasty SME
- Vizita: Je skvelým indikátorom zdravia. Prečo sa oko stále nedá transplantovať?
- Sme svetoví: Ako Slovenka založila detskú knižnicu v Amerike
- Všesvet: Dovolenka v Pakistane? Ľahšie sa k osemtisícovke nedostanete
Karikatúra
Občianska výchova. (zdroj: Sliacky)Recept dňa
Plnená paprika. (zdroj: Naničmama.sk | dasa_)Hľadáte inšpiráciu na obed? Vyberte si z našich receptov na tradičné slovenské jedlá.
Dnes očakávame
- 18. rokovanie vlády
- Hlavné pojednávanie s Pavlom Ruskom v kauze Maják nádeje
- Hlavné pojednávanie s Dušanom Kováčikom a Petrom Koščom
- Švédska Kráľovská akadémia vied oznámi držiteľa, resp. držiteľov Nobelovej ceny za chémiu za rok 2023
Dnes v histórii
Umelecké zobrazenie reformy kalendára na sarkofágu pápeža Gregora XIII. v Bazilike svätého Petra. (zdroj: Wikimedia)Pápež Gregor XIII. uskutočnil reformu kalendára, podľa ktorej priamo po 4. októbri 1582 nasledoval 15. október. Reforma vstúpila do platnosti vo väčšine katolíckych krajín a odstránila závažnú chybu v meraní času. Od zavedenia juliánskeho kalendára vznikol totiž do konca 16. storočia až desaťdňový rozdiel v porovnaní so slnečným rokom.
Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť zajtra.
Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.
Beata
Balogová
