Príjemný víkend! Expedície do džungle môžu vyzerať romanticky, no je to tvrdá drina, brodenie bahnom a aj strach. Nie však zo zvierat. Slovenský mayológ Milan Kováč chodí do guatemalskej džungle šestnásť rokov. Spolu so slovenským tímom našli už niekoľko významných miest mayskej civilizácie. Reportérka Renáta Zelná sa s ním zhovárala aj o tom, čo účastníci expedície robili, keď stretli jaguára.
„Keď sa prejdete po Slovenskom krase, skôr stretnete vlka ako človeka,“ hovorí o národnom parku jeho riaditeľ Milan Olekšák. A pokračuje, že Slovensko v manažovaní národných parkov zaostáva desať rokov len za našimi susedmi, nehovoriac o ostatnej Európe či svete. Reportérka Katarína Kozinková sa s ním rozprávala aj o tom, prečo sa z ochrany životného prostredia stala výbušná politická téma aj o tom, či si návštevníci v lese prajú počuť motorovú pílu alebo chcú úplne iné zážitky.
Donedávna bola mediálne známejšia jeho sestra tanečnica Katarína Jakeš. Lenže prvý januárový týždeň sa v médiách objavuje on. Animátor Dávid Štumpf, ktorý získal cenu Emmy za svoju prácu na americkom seriáli Ms. Marvel. Počas rozhovoru s reportérom Danielom Bernátom hovoril často o šťastí.
A prinášame vám aj ďalšie zaujímavosti z kultúry a vedy.
Riaditeľ Slovenského krasu Olekšák: Pán minister tu bude krátko. TANAP je tu sedemdesiat rokov

„Slovenský kras bol prvý národný park, kde bol zakázaný odstrel vlka. Od roku 2003. Už dvadsať rokov sa tu neloví. Nemyslím si, že by sa to malo vrátiť,“ hovorí Milan Olekšák.
„Ochrana prírody nikdy nebola toľko v médiách ako ostatný rok. Dokonca bola na vážkach pri rozhodovaní o vzniku vlády. Za 30 rokov demokracie sa kvalita života ľudí na Slovensku zvyšuje a už ich nezaujímajú len základné životné situácie, začínajú vnímať aj svoje okolie. Aj preto sme možno o zonáciách teraz toľko počúvali,“ myslí si. A zároveň dodáva, že zonácie budú, či v roku 2023, alebo 2030. Kým vo svete nevymyslíme nič lepšie.
„Vždy totiž smerujeme k tomu najkvalitnejšiemu, čo svet vymyslel. Samozrejme, politici majú na to svoje názory. Beriem to s nadhľadom. Pán minister tu bude krátko, bude to epizóda zo života národného parku. TANAP je tu sedemdesiat rokov,“ hovorí.
V rozhovore sa dočítate aj to, či majú v Slovenskom krase problém s medveďom a s inými šelmami, čo hovorí Olekšák na odvolanie riaditeľov iných národných parkov, či rozumie kritike zonácie zo strany ministra Tomáša Tarabu aj prečo zonácie vzbudzujú vášne.
Pred sto rokmi zomrel Wolker aj Kafka. Nezachránila ich ani liečba vo Vysokých Tatrách

„Smrť je v ľudskom živote najkrutejším aktom. Keď zkosí starca, odprevádza ho do hrobu zrak a myseľ príbuzných. Ale pri púti práve rozvíjajúceho sa človeka, náhle uťatej, keď si uvedomujeme nenadalú stratu, naša ľútosť sa stupňuje. A takéto tragikum je i smrť 23-ročného básnika Juraja Wolkera,“ písali pred sto rokmi v týždenníku Považské hlasy.
Noviny v celom Československu priniesli články o náhlej smrti mladého umelca.
Jiří Wolker bol talentovaný, sympatický a nezachránila ho ani liečba vo Vysokých Tatrách. Zákerná tuberkulóza skosila o pár mesiacov ďalšieho literáta, ktorý sa takisto liečil v tatranskom prostredí, Franza Kafku.
V článku sa dočítate, ako sa vo Vysokých Tatrách liečili známi literáti, prečo sa práve Vysoké Tatry stali destináciou pre liečbu tuberkulózy, čo na Slovenkách zaujalo Franza Kafku a akí vzácni boli Slováci v tatranskom prostredí ešte aj po vzniku Československa.
Ešteže sa nestal hokejistom. Slovenský animátor sa presadil v Amerike a získal Emmy

Dávid Štumpf sa o ocenení Emmy dozvedel kurióznym spôsobom. „Oznámil mi to asi mesiac pred ceremoniálom režisér projektu, že mal telefonát z Los Angeles. Najprv som si myslel, že vtipkuje, na neho by sa tento typ žartu hodil,“ smeje sa Štumpf. Dodáva však, že to v ňom zároveň vyvolalo čudné očakávanie spojené s otázkou: A čo ak je to pravda?
Keď im o dva dni neskôr prišiel oficiálny mail z akadémie, bolo mu to už jasné. „V prvom momente som sa tešil do Los Angeles. Bol som tam predtým len raz a považoval som ho za skvelé mesto. No a tešil som sa aj na to, že sa tam konečne stretnem s tímom osobne a užijeme si spoločnú párty.“
K mayskému mestu sme išli osemnásť hodín. Občas sa prerezávame motorovou pílou, hovorí mayológ

„K predošlému nálezu mesta Zibathna nám to zo základne trvalo osemnásť hodín veľkokolesovým autom. Museli sme sa brodiť, lebo tam nie sú cesty,“ hovorí mayológ Milan Kováč v rozhovore pre denník SME.
Na výpravy chodí zhruba dvadsať- až tridsaťčlenný tím. „Žijeme tam ako v ponorke. Sme natesno, aby sme nerúbali stromy, preto máme stan vedľa stanu. Sme tam zvyčajne tak mesiac. Máme aj pravidelný režim. Budíček, obed, večierka. Fungujeme prakticky ako vojenský alebo skautský tábor. Dokonca aj vlajku máme vyvesenú v strede,“ začína rozprávanie.
V rozhovore sa dozviete aj to, prečo na expedíciu do pralesa chodí automechanik, čo sa deje, keď výskumníci stretnú pašerákov drog, ako laser a umelá inteligencia pomáhajú pri hľadaní mayských miest aj o prekvapivom objave v dávnom mayskom meste Tz´ibatnah.
Odchádzajúci riaditeľ Kunsthalle: Diskutovať s ministerstvom už nebolo možné

„Aktuálna politická situácia je nastavená takým deštruktívnym spôsobom, že som sa jednoducho rozhodol odstúpiť,“ hovorí Jen Kratochvil, ktorý v utorok rezignoval z postu riaditeľa Kunsthalle Bratislava po tom, čo ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej odmietlo financovať plánovaný výstavný a vzdelávací program galérie súčasného umenia na rok 2024. Vo funkcii pôsobil takmer tri roky.
Ministerstvo svoje rozhodnutie odôvodnilo tým, že Kunsthalle nevyužila svoju šancu z hľadiska programovej náplne či očakávaní verejnosti. V stredu oznámilo, že Kunsthalle presúva pod Slovenskú národnú galériu.
„Na našom instagrame sa počas jediného dňa objavilo viac ako šesť tisíc reakcií na príspevok o zamietnutí rozpočtu na náš program, čo znamená, že máme istú podporu umeleckej scény,“ myslí si Kratochvil.
Aktuálne kroky rezortu kultúry sú podľa neho znepokojivé, obáva sa o nezávislosť a slobodu tejto národnej inštitúcie a hovorí aj o cenzúre.
Je otec alebo peňaženka? Je svojprávny či nie? Delonove deti sa sporia aj o to, či chce ešte žiť

Väčšina francúzskej verejnosti vníma súrodenecký spor okolo Alaina Delona ako spor o majetok. Naznačila to aj Brigitte Bardot, Delonova kamarátka, keď na svoj instagram napísala: „Aké úbohé takto špiniť meno ikony.“
Alain Delon, celé desaťročia hviezda svetovej kinematografie, investoval do nehnuteľností, mal obrovský byt s výhľadom na Eiffelovu vežu, bol zberateľom umenia a kúpil pozemky vo Francúzsku a Švajčiarsku.
Okrem toho má len na účte v banke minimálne desať miliónov eur, odhadujú experti.
Nedávno sa zveril s obavami, že sa jeho deti budú pri dedení hádať tak, ako sa hádali deti francúzskej rockovej legendy Johnnyho Hallydaya s jeho poslednou manželkou. Dnes musí byť Delonovi jasné, že takej hádke nezabráni.
A určite k tomu prispeje jeho rozhodnutie, že polovicu zdedí Anouchka a o druhú sa budú musieť podeliť Anthony s Alainom Fabienom.
Predstavujeme komiksové pokračovanie o Lasicovi a Satinskom Deň radosti

Humor môže byť plnohodnotným umením, a ak by mal o tomto tvrdení niekto pochybnosti, nech si skúsi vypočuť alebo pozrieť scénky Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
Okrem televízneho archívu alebo internetových zdrojov sme mohli zistiť, že výborné médium na sprostredkovanie života a diela významných postáv slovenskej kultúry predstavuje komiks.
Umelecké stvárnenie v dvojici komiksov Radostná správa a Deň radosti zachytáva atmosféru doby, približuje do istej miery osobný život protagonistov a zákulisie tvorby dnes už kultových autorov, hercov, komentátorov spoločenského života.
Kto tu prekáža, spýtal sa spolužiaka medzi čítaním Biblie. A potom sa rozhodol zabíjať

Keď Benjaminovu mamu znova zavolali do školy, aby sa riešilo správanie jej syna, takmer si želala, aby v tom boli drogy. Benjamin odmietal chodiť na hodiny plávania, na biológii protestoval proti Darwinovej evolučnej teórii a keď s triedou učiteľka chcela hovoriť o antikoncepcii, na protest proti nasadzovaniu kondómov na zeleninu, sa radšej vyzliekol donaha.
Drogy nebral. Každú minútu svojho času trávil s Bibliou. Písmo sväté, najmä Starý zákon, sa pre neho stali odpoveďou na všetko.
„Otče môj, ak je to možné, daj mi silu! Teraz potrebujem silu, lebo kvôli tebe budem musieť ublížiť ľuďom. A ľudia zo mňa budú v šoku a ja tiež, a mama bude plakať,“ modlil sa vo svojej izbe predtým, než sa začali diať hrozné veci.
Onanujem a myslím pri tom na tretiu svetovú. Na severe nás učia hovoriť o tom, za čo sa iní hanbia

Göran bol jedným z tých, ktorých život bol naplnený túžbou odstrániť z politiky diktatúru, vojny, sociálne nerovnosti. Celý svet sa už pohol ďalej, on ešte zostával pri ideáloch generácie hippies.
Film Spolu, ktorý švédsky režisér Lucas Moodysson nakrútil v roku 2000, bol tragikomickým obrazom toho, ako so skupinou kamarátov založil utopistickú komúnu, presvedčený, že sa dá žiť aj inak ako podľa kapitalistických a konzervatívnych pravidiel.
Ako dlho spolu vydržali bývať v jednom dome, tešiť sa z toho, že vyznávajú rovnaké hodnoty a hádať sa na tom, čo ich predsa len rozdeľuje?
To Moodysson ukázal vo filme Spolu 99, ktorý nakrútil vlani a ktorý teraz do slovenských kín prináša prehliadka škandinávskeho filmu Scandi.
Kultúrne tipy

Severské filmy mieria na Slovensko. Kam za kultúrou od 19. do 26. januára?
Víkendový recept

Rýchle, chutné a šťavnaté. Vyberte si z našich receptov na citrónové koláče a zákusky.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
