Príjemný víkend! Krajinou sa ženie pohroma za pohromou, morová rana strieda hladomor, na šibeniciach visia mŕtvoly a na hraniciach upaľujú čarodejnice. Ľudia veria poverám, sú zaostalí a zadubení, po uliciach behajú potkany. Asi taká je predstava súčasného človeka o temnom stredoveku. Vytvorili ju však naše predsudky a hollywoodska produkcia. Nemá veľa spoločného so skutočným stredovekom, hovorí v rozhovore Petra Gettinga historik Dušan Zupka.
„U mňa nie je hlavný problém to, že by som netvorila alebo nemala inšpiráciu,“ vraví v rozhovore Daniela Bernáta Jana Kirschner. “Problém je urobiť ten posledný krok, aby som pripravené pesničky vydala. Stále si nie som istá, či je to také dobré, ako len môže byť, a tak si to odkladám,“ vysvetľuje, prečo jej trvalo desať rokov, kým vydala nový album. Volá sa Obyčajnosti. A vraj na ňom spieva príbehy, ktoré nie sú nezvyčajné. Jej vlastný príbeh však nezvyčajný je.
Ďalší nezvyčajný príbeh prináša aj reportérka Soňa Jánošová. Je to príbeh manželského páru, ktorých cesta k dieťaťu trvala niekoľko rokov a prešli pre ňu niekoľko krajín. Napokon sa im dcérka narodila vďaka darovanému embryu.
A do tretice k nezvyčajným príbehom prinášame aj rozhovor Emy Stanovskej s Filipom Čarnogurským, ktorý precestoval takmer celý svet a ako dobrovoľník sa počas vysokoškolského štúdia v americkom Colorade staral o vlkov a "vlčie hybridy".
Nájdete aj novinky z kultúry a vedy a tradične aj kultúrne tipy.
Historik Zupka: Stredovek nikdy neexistoval. A rozhodne nebol ani temný
Historik Dušan Zupka z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Treba si uvedomiť, že stredovek je niečo, čo nikdy neexistovalo, začína svoje rozprávanie historik Dušan Zupka. „Je to vyslovene fikcia, konštrukt, predstava, ktorú si ľudia vytvorili. Doba, ktorá sa tradične vymedzuje ako stredoveká, trvala zhruba medzi 5. - 15. storočím. Keby ste sa však ktoréhokoľvek človeka, ktorý vtedy žil, opýtali, v akej dobe žije, tak vám neodpovie, že v stredoveku,“ vysvetľuje.
„Je to to nešťastné PR, ktoré sa na stredovek nalepilo. Stredovek sa nevie dobre predať. V každom filme zo stredoveku musí byť čarodejnica, pritom čarodejnícke procesy sú typické pre novovek, obdobie renesancie, pre dobu Michelangela a Leonarda da Vinciho,“ hovorí historik Dušan Zupka, ktorý sa venuje dejinám stredoveku. Myslí si, že by sme sa mali zbaviť jeho skresleného obrazu.
Hovorí, že aj ľudia pred päťsto rokmi sa radi zabávali, radi sa dobre najedli, vedeli si užiť spoločnosť priateľov, milovali sa. Vo svojej podstate sa až tak veľmi nezmenili, zmenili sa len podmienky, kontext, doba, v ktorých žijú.
V rozhovore sa dočítate aj to, odkedy sme začali vnímať stredovek ako zaostalý, barbarský a tmársky, v čom sa mýlili marxisti a či do stredoveku patria čarodejnice a železná panna, čo všetko o stredoveku je výmyslom modernej doby a hollywoodskych filmov.
Jana Kirschner: Dlho som sa ostatných snažila prekričať, aby som im vnútila svoj názor
Žijem medzi dvomi svetmi, osobne i hudobne, hovorí Jana Kirschner. (zdroj: Ondřej Pýcha)Žije už dlhšie na rozhraní dvoch svetov, osobne aj hudobne. Kedysi to Janu Kirschner trápilo, dnes je už na to zvyknutá a berie to aj ako výhodu. Slovensko vníma s odstupom, ale stále je s ním úzko previazaná. Tvrdí, že to sa nikdy nezmení. A spieva o ňom aj v nových pesničkách, ktoré onedlho vyjdú na albume Obyčajnosti.
„Už veľmi dlho pociťujem trhlinu vo vzťahoch na Slovensku, či už na úrovni rodín, alebo celkovo spoločnosti. Pesnička Delia nás prišla do obdobia, keď dobre zrkadlí to, čo sa tu deje. Vnímam však, že aj v ťažkých časoch sú ľudia, ktorí sú natoľko odvážni, že dokážu bojovať za pravdu. Vážim si napríklad každého, kto teraz chodí na námestia, aby demonštroval proti krokom vlády. Zároveň si myslím, že stále máme viac dôvodov na spájanie ako na delenie. Aj keď si názorovo nerozumieme,“ hovorí.
„Ten popud k pesničke vzišiel z mojej rodiny, kde sa o politike vždy rýchlo pohádame. Dlho som sa ostatných snažila prekričať, aby som im vnútila svoj názor. Ale potom som pochopila, že ich skúsenosti, súvislosti, životná situácia, ich príbeh je úplne iný ako ten môj a musím to akceptovať. Nemôžem na nich kričať, môžem sa jedine snažiť pomaly im vysvetľovať svoje pohľady,“ dodáva.
V rozhovore sa dočítate aj to, prečo sa album volá Obyčajnosti a nie Hrdza: Mach alebo O neuveriteľných úspechoch dážďoviek, prečo si dala pri písaní textov pravidlo pätnástich minút, či ju niečo irituje z jej ranej tvorby, v čom ju vychovala martinská ulica a aké boli prechody do Bratislavy a do Londýna, ako súvisí to, že má rada vôňu slovenských vlakov s jej pohľadom na krajinu.
Dieťa má vďaka darovanému embryu. Cesta k nemu trvala roky a viedla tromi štátmi
ilustračné foto (zdroj: pexels.com)Ich dcéra je dnes predškoláčka. To, že sa narodila aj vďaka darcovskému programu embryí, zatiaľ nevie.
Klára vo svojom príbehu však otvorene hovorí o tom, aké náročné je pre páry prijať cudzie bunky, aké praktické a morálne dilemy toto rozhodnutie otvára, ako môže ovplyvniť zdravý partnerský vzťah, a prečo by sa ženy pred touto možnosťou nemali uzatvárať.
„Do tridsiatich piatich rokov som nad dieťaťom ani neuvažovala. Vyrastala som v prostredí, z ktorého som si ako dieťa odniesla mnohé náročné skúsenosti a mala som obavu, že by som bola rovnako prísna a na výkon orientovaná matka, ako boli moji rodičia. Dlhé roky som navyše bola zaujatá prácou a nepociťovala som potrebu,“ vraví.
„Reálne som začala o dieťati uvažovať, až keď som mala 36 či 37 rokov. Po pol roku snaženia o prirodzené počatie mi bolo jasné, že to vzhľadom na môj vek nebude reálne a išla som sa poradiť na kliniku. Lekárka, s ktorou som sa veľmi otvorene rozprávala o mojom aj manželovom veku, zdraví a životnom štýle mi vtedy povedala, že predpokladá, že mojou jedinou šancou na otehotnenie bude darované embryo.“
Rimavská Sobota je okres s najvyššou nezamestnanosťou. Zisťovali sme prečo tu (ne)chcú mladí ostať
Bianka a Lenoard už v Nemecku praxovali. Po škole sa tam vrátia. (zdroj: Eduard Starkbauer)Do prázdnych pondelkových ulíc Rimavskej Soboty sa krátko popoludní začínajú vylievať prúdy študentov stredných škôl. Veľké množstvo má namierené primrznutými chodníkmi popri ošarpaných domoch na dopravný hub s autobusovou a vlakovou stanicou.
Budovu relatívne veľkolepej stanice jednokoľajovej trate, ústiacej v Brezne, zdobí dvojjazyčný názov mesta a reklama na „bezpečné liehoviny“.
Z centra Bratislavy sa do centra Malohontu dostaneme za optimálnych dopravných podmienok takmer za tri hodiny. Necestujeme len fyzicky, ale aj symbolicky medzi okresmi na opačných póloch rebríčka nezamestnanosti.
Okres Rimavská Sobota sa v tejto štatistike dlhodobo umiestňuje na najvyšších pozíciách. Podľa inštitútu zamestnanosti bola na konci roka 2023 na úrovni 14,54 percenta.
Prirodzene nás zaujíma, ako si svoju budúcnosť predstavujú miestni študenti a absolventi stredných škôl a aké argumenty zvažujú pri rozhodovaní o tom, či tu ostať žiť.
Pri oslovovaní mladých narážame na nesmelé pohľady, často spôsobené rečovou bariérou maďarsky či rómsky rozprávajúcich tínedžerov. Jedna z odvážnejších miestnych, Silvia, si nevedomky protirečí.
„Ako by si zhodnotila život v Rimavskej Sobote?“
„Zle.“
„A si tu spokojná?“
„Áno.“
Filip sa staral o vlky v útulku: Už sa stalo, že niekto chcel šteňa huskyho a predali mu vlka
Filip Čarnogurský pôsobil vo vlčom útulku ako dobrovoľník. (zdroj: Z archívu Filipa Čarnogurského)„V útulku žijú vlky aj krížence vlkov a psov, ktoré boli vydané na pospas smrti. V USA žije dnes vo voľnej prírode veľmi málo vlkov. V domácnostiach je ich pritom až 500-tisíc,“ hovorí 25-ročný Filip Čarnogurský.
„Dnes žijeme vo veľmi urbánnom svete a dotyk s prírodou je nám čoraz vzdialenejší. Ľudia chcú mať spojenie s niečím divokým, nepoznaným, nespútaným. Je to až fascinujúce vlastniť vlka. Lenže aj keď ho máme doma, stále je to nezávislé, divoké zviera.“
Mladý rodák z obce Tesáre pri Topoľčanoch vďaka svojmu štúdiu precestoval celý svet, od Brazílie až po Tanzániu. V rozhovore sa podelil o dobrodružné zážitky z ciest a priblížil nám aj to, ako sa mu žilo vo vlčom útulku.
Boli sme na jedinečnej farme Vegget: Ich zeleninu jedli Čaputová aj Zelenskyj
Lucia s Filipom spolupracujú so šéfkuchármi, ktorí ľuďom radia, ako najlepšie spracovať ich zeleninu. (zdroj: Z archívu Vegget microfarm)Mikrofarma Vegget sa nachádza na družstve v mestskej časti Vajnory. S Filipom sa stretávame vo fóliovníku. Z filmára a producenta je dnes zanietený pestovateľ s hustou bradou a rukami zamazanými od hliny.
Je február a pôda ešte stále spí. Vo fóliovníku to však žiari iskrivo zelenou farbou. „Práve testujeme, či vydržia aj v zime,“ ukazuje Filip na more šalátových hláv. „Takmer 40 percent úrody nám nevyjde, ale to najmä preto, že veľa experimentujeme.“
Spolu so svojou ženou Luciou vlastnia jeden hektár pôdy, na ktorej pestujú vyše sto odrôd zeleniny a byliniek. Ochutnávame prvé lístky rímskeho kmínu a začíname chápať, prečo tieto plody oslovili aj najlepších slovenských šéfkuchárov.
Pestujú tu netradičné bylinky z celého sveta, ale aj cukríkovo sladké druhy rajčín, mrkiev či reďkoviek. Varia z nich tí najlepší šéfkuchári, ako sú Michal Kordoš, Daniel Tilinger, Jozef Breza či Lukáš Hesko. Najnovšie si ich všimla aj maďarská reštaurácia s dvomi michelinskými hviezdami.
Ich hlavnou klientelou sú však domácnosti, do ktorých každý týždeň dodávajú debničku čerstvých plodov spolu s návodmi od šéfkuchárov. Najnovšie sa pridá aj aplikácia, ktorá ľuďom poradí, ako zeleninu čo najlepšie spracovať.
Autoimunitné ochorenia majú častejšie ženy. Prišli na jeden z možných dôvodov
Reumatoidná artritída postihuje ženy vo väčšej miere. Toto autoimunitné ochorenie sa prejavuje poškodením chrupaviek a kĺbov. (zdroj: Adobe Stock)Ženy majú väčšie riziko ako muži, že sa ich imunitný systém vzoprie voči ich vlastnému telu. Vznikajú tak autoimunitné ochorenia, pri ktorých imunitný systém napáda zdravé tkanivá v tele.
Kým pri roztrúsenej skleróze tvoria pacientky šesťdesiat percent všetkých chorých, pri chorobách ako lupus či Sjögrenov syndróm je ich až 95 percent.
Lekári sa dlhé roky snažia prísť na to, čo presne spôsobuje tento nepomer. Môže za tým byť spôsob, ako ženské telo narába s chromozómom, ktorý má oproti mužom navyše.
Chudiatko sa nekrčí v kúte. Je výstrednejšie ako čokoľvek, čo sa dá v kinách vidieť
Emma Stone v hlavnej úlohe filmu Chudiatko. (zdroj: CinemArt SK)Dajte nápaditému režisérovi, ktorý rád vybočuje zo štandardu, slušný rozpočet a známych hercov, ochotných vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, a výsledkom je Chudiatko. Film, ktorý je výstrednejší ako čokoľvek, čo sa dá v kinách vidieť, a predsa nie je radikálny natoľko, že by bol úplne neprístupný pre bežného diváka, hoci sa môže na sedadle znepokojene pomrviť.
Chudiatko nakrútil Yorgos Lanthimos, pôvodom grécky filmár. Americká filmová akadémia jeho novinke prisúdila až jedenásť oscarových nominácií. Žeby sa akadémia otvárala viac inakosti? Alebo Lanthimos tak trochu skonvenčnel a vychádza viac v ústrety divákom?
Rakovina je jeho rola i realita. Podľa štatistík som tu už nemal byť, vraví Jiří Bartoška
Jiří Bartoška v seriáli Smysl pro tumor. (zdroj: Česká televize)V slávnom seriáli Sanitka nehral Jiří Bartoška hlavnú úlohu. Napriek tomu, najsilnejší moment prišiel práve vtedy, keď v ňom zomrel. Mladý lekár, milovník žien, zvykol krátkymi vetami glosovať život.
Až keď prišiel jeho koniec po ťažkej chorobe, si diváci uvedomili, aký smútok v sebe skrýval, keď iných rozosmieval. Po približne štyridsiatich rokoch sa Bartoška ocitol v podobnej hereckej situácii.
Ani v novom seriáli Českej televízie Smysl pro tumor nie je v centre príbehu. Tam stojí študent medicíny, ktorý sa tesne pred štátnicami dozvie, že má v hlave nádor. Bartoška hrá "len" jeho suseda v nemocničnej izbe, ktorý má oveľa väčšie skúsenosti nielen ako muž, ale aj ako onkologický pacient.
Že išla režisérka Tereza Kopáčová na istotu, keď ho oslovovala? Rozhodne nie. Obsadiť ho práve do tejto úlohy bola citlivá vec. O spoluprácu žiadala človeka, pre ktorého je pozícia pacienta so smrteľnou chorobou nielen práca, ale aj realita.
Držanie sa za ruky posiela mozgu signál, že nie sme sami. Výskum ukazuje, že má veľkú silu
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Držanie sa za ruky má zjavné účinky na náš emocionálny stav, najmä ak nás za ruku drží milovaná osoba. Môže pomôcť znížiť krvný tlak, zmierniť bolesť a stres.
Experiment z roku 2021 publikovaný v National Library of Medicine napríklad potvrdil upokojujúci účinok držania partnera za ruku pri sledovaní scén z hororov. Jednoduché gesto môže obmedziť vplyv stresu na náš autonómny nervový systém, ktorý reguluje nevedomé telesné funkcie, ako je napríklad rozšírenie zreníc.
Keď majú ľudia pocit, že sú v ohrození, chytiť za ruku milovanú osobu im pomáha upokojiť časti mozgu zodpovedné za ostražitosť a emocionálnu reakciu. Výskum však naznačuje aj niečo oveľa hlbšie, čo sa týka našej potreby spojenia.
Kultúrne tipy
Počas premietania filmu bude hrať symfonický orchester. (zdroj: Katarína Bubeníková)Do Bratislavy zavíta Harry Potter, na východe ožije Edith Piaf. Kam za kultúrou od 16. do 23. februára?
Víkendový recept
Čokoládová torta s banánmi. (zdroj: Tortyodmamy.sk | Kamila)Nebudete potrebovať váhu ani odhady. Vyberte si z našich receptov na najlepšie hrnčekové koláče.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
