Ranný brífing: Danko a jeho výkvet opäť excelovali, Ficovi zrátali investori prešľapy

Tlačovka ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej k snahe koalície ovládnuť RTVS sa zvrhla na frašku. Ona, ale aj Andrej Danko, Tomáš Taraba a Lukáš Machala venovali významnú časť svojich prejavov útokom na médiá či obhajobe dezinformačných kanálov.

Slovensko si požičiava najdrahšie v eurozóne, investori krajine pod vedením premiéra Roberta Fica neveria. Dôvodom vyššieho rizika je aj neschválenie výdavkových limitov v parlamente, čo ohrozuje čerpanie eurofondov z Plánu obnovy.

V dnešnom vydaní sa dočítate:

• Urážali novinárov, obmedzili otázky. Ako sa zvrhla tlačovka Šimkovičovej k RTVS
• Redaktori Markízy hovoria o zásahoch zhora. Problém riešili s vedením televízie
• Moskva rinčí jadrovými zbraňami, tvári sa pokojne. Čo vieme o ruskom arzenáli?
• Požičiavame si už najdrahšie v eurozóne, investori Slovensku pod Ficom neveria
• Taký rýchly hráč Slovákom chýbal. Calzona povolal prvýkrát do reprezentácie Čavriča
• Starship vybuchla až pri návrate na Zem. SpaceX sa dostal v teste dosiaľ najďalej

Urážali novinárov, obmedzili otázky. Ako sa zvrhla tlačovka Šimkovičovej k RTVS

Predseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko na tlačovej konferencii o zmenách v RTVS. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Dlho očakávaná tlačová konferencia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej k snahe koalície ovládnuť RTVS sa zvrhla na útoky proti novinárom, ktorým odobrali mikrofón a napokon neumožnili ďalšie otázky.

Nominantka SNS na tlačovej konferencii avizovala, že vysvetlí, prečo navrhuje zrušiť Rozhlas a televíziu Slovenska, odstaviť generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, zaviesť právo bez uvedenia dôvodu odvolávať jeho nástupcov.

Pred novinárov vo vestibule budovy ministerstva sa však nepostavila len ministerka, ale aj predseda SNS Andrej Danko, nominant strany na poste ministra životného prostredia Tomáš Taraba a generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala.

Významnú časť ich prejavov venovali útokom na médiá, obhajobe dezinformačných portálov a napokon obmedzili priestor na otázky pre prítomných novinárov. Denník SME prináša zhrnutie najpodstatnejších informácií, ktoré odzneli v priestoroch rezortu kultúry.

• Výčitky SNS a skutočnosť: Danko a spol. nepredložili žiadnu analýzu, ktorou by odôvodnili kritiku súčasného vysielania RTVS a jej generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja. Denník SME zozbieral tvrdenia SNS, ktoré aspoň naznačujú faktický základ, na ktorom kritiku RTVS postavila. Zasadil ich do kontextu, ktorý politici nespomenuli.

Redaktori Markízy hovoria o zásahoch zhora. Problém riešili s vedením televízie

Televízia Markíza. (zdroj: Archív SME/Gabriel Kuchta)

Redaktori spravodajstva televízie Markíza sa po nástupe nového šéfa sťažujú na zásahy do ich práce v prospech vlády Roberta Fica. Napätie sa vystupňovalo až tak, že koncom februára poslali riaditeľovi televízie Petrovi Gažíkovi list so žiadosťou o riešenie situácie. Podpísala ho drvivá väčšina redaktorov a moderátorov vrátane ľudí z regionálnych štábov Markízy po celom Slovensku.

Včera sa v Markíze členovia spravodajského tímu stretli s Gažíkom naživo, aby si veci vydiskutovali.

Situácia začala byť napätá po tom, ako dlhoročného šéfa Centra spravodajstva a publicistiky Henricha Krejču v decembri vystriedal Michal Kratochvíl z českej televízie Nova.

„Príchodom nového riaditeľa (...) pána Michala Kratochvíla sa v redakčných procesoch začali zavádzať postupy, ktoré sú nezlučiteľné s vnútornými redakčnými smernicami CME a televízie Markíza,“ píše sa v úvode spomínaného listu.

Ďalej v ňom členovia redakcie opisujú osem konkrétnych situácií, v ktorých podľa nich Kratochvíl v januári a vo februári neprofesionálne zasahoval do ich práce.

V krátkosti z domova:

• Pellegrini opakuje Ficove argumenty: Peter Pellegrini pozbieral sily a napísal pre Hospodárske noviny komentár s názvom „Slovo mier nemôže byť nadávka". V texte opakuje všetky pokrivené argumenty Roberta Fica, kritizuje podporu Ukrajine a Európsku úniu. Dokonca sa odvolal na slová pápeža Františka, ktorý vyzval Ukrajinu na vyvesenie bielej vlajky.
• Pellegrini by vyhral aj druhom kole: Prezidentské voľby by v oboch kolách vyhral Peter Pellegrini, ukázal prieskum agentúry Focus pre TV Markíza. V prípade, že by sa o prezidentský palác pobil v druhom kole Pellegrini s Korčokom, vyhral by Pellegrini s 56 percentami. Korčoka by volilo 44 percent.
• Kotlárova nevydarená konšpirácia: Vládny splnomocnenec pre preverenie pandémie koronavírusu Peter Kotlár ukázal prvé výsledky svojej práce. Vo videu na sociálnych sieťach prezentoval zistenie, že medzi rokmi 2020 a 2021 na Slovensku záhadne zmizlo vyše 10-tisíc ľudí. Po tom ako mu štatistický úrad vysvetlil, že sa mýli, urobil nečakaný krok a priznal si chybu.

Moskva rinčí jadrovými zbraňami, tvári sa pokojne. Čo vieme o ruskom arzenáli?

Ruská medzikontinentálna balistická raketa Topol-M na mobilnom odpaľovacom zariadení. (zdroj: SITA/AP)

Rusko je technicky pripravené na jadrovú vojnu a prípadný vstup amerických vojakov na Ukrajinu by považovalo za výraznú eskaláciu konfliktu. Po vyhlásení, ktoré poskytol Vladimir Putin ruským médiám, nasledoval dôvetok, že nukleárny scenár nesúri a že nevidí dôvod použiť jadrové zbrane na Ukrajine.

Rusko aktuálne vlastní najväčší jadrový arzenál spomedzi všetkých mocností. Podľa rôznych zdrojov má okolo päťtisíc jadrových hlavíc. Stránka Statista s odvolaním sa na Štokholmský medzinárodný mierový inštitút uvádza k januáru 2023 počet 5 889 hlavíc. V poznámke však pripomína, že ide o súčet aktívnych hlavíc, hlavíc v zálohe a vyradených hlavíc, ktoré čaká rozobratie.

Bulletin amerických jadrových vedcov v rozsiahlej správe zo 7. marca 2024 píše, že ruské ozbrojené sily majú aktuálne 5 580 jadrových hlavíc v rámci strategických aj nestrategických vojsk. Z nich je 1 200 vyradených a pripravených na rozobratie.

Prinášame zhrnutie toho, čo vieme o kvantite a kvalite ruského jadrového arzenálu, aké nosiče má kremeľský režim k dispozícii a ktoré ďalšie krajiny sú oficiálnymi či neoficiálnymi držiteľmi jadrových zbraní.

V krátkosti z Ukrajiny:

• Munícia na prídel: Rusko môže využiť nedostatok munície na prielom frontovej línie, informuje Inštitút pre štúdium vojny. Analytici amerického think tanku uviedli, že ukrajinské velenie je nútené prideľovať muníciu, najmä delostrelecké granáty, a uprednostňovať časti frontu, kde sú obrancovia pod najväčším tlakom.
• Spomalenie ruského postupu: Útočné aktivity a postup okupantov v Doneckej oblasti sa spomalili, britská rozviedka za tým vidí regeneráciu ruských síl. Britské obranné spravodajstvo tiež uviedlo, že ruské jednotky pokračujú v postupe na niekoľkých častiach frontu, pričom operácie sa sústreďujú na západ od obcí Avdijivka a Marinka.
• Rusko mení európsku obranu: Dánsko po skončení studenej vojny znížilo svoje vojenské kapacity. Útok Ruska na Ukrajinu však tamojšiu vládu prinútil situáciu prehodnotiť. Dánska vláda chce napríklad okrem rozpočtu na obranu zvýšiť aj počet ľudí, ktorí prešli vojenskou službou. Prvýkrát tak povolá aj ženy.
• Novinár o ruských voľbách: Rusi od piatka do nedele hlasujú v pseudovoľbách, ktoré majú jasného víťaza. Podvody sú vo voľbách bežné a aj od volebných komisií sa očakáva, že Kremľu dodajú potrebné čísla o účasti a dopredu jasný výsledok, vraví v rozhovore pre SME český novinár pôsobiaci v Moskve Jiří Just.
• Nová ruská „učebnica“: V Rusku vydali novú školskú učebnicu, ktorá prekrúca dejiny vojny proti Ukrajine a nabáda študentov, aby vstúpili do armády. Vytvorili ju pre nový predmet s názvom „Základy bezpečnosti a obrany vlasti“, ktorý bude od septembra povinný pre študentov vo veku 15 až 18 rokov v celom Rusku a na okupovaných územiach Ukrajiny.
• Ďalšia smrť v Lukoile: Viceprezident ruskej ropnej spoločnosti Lukoil Vitalij Robertus údajne spáchal samovraždu. Našli ho obeseného v jeho kancelárii. Robertusova smrť je štvrtou smrťou medzi top manažérmi spoločnosti Lukoil za posledné dva roky.

Zo zahraničných webov:

• Financial Times: Ukrajina potrebuje 500-tisíc vojenských regrútov. Dokáže ich získať?
• The New York Times: Rušenie: Ako elektronická vojna mení podobu ukrajinských bojísk
• The Guardian: Solidarita a stratégia: Zabudnuté lekcie skutočne účinného protestu

Požičiavame si už najdrahšie v eurozóne, investori Slovensku pod Ficom neveria

Premiér Robert Fico. (zdroj: SITA/AP)

Slovensko sa stáva najrizikovejším dlžníkom v eurozóne. Výnos 10-ročných slovenských dlhopisov predbehol výnosy talianskych dlhopisov. Taliansko je pritom najväčší dlhový hriešnik eurozóny.

Navyše, Slovensku sa spomedzi členských krajín eurozóny najvýraznejšie zvýšila takzvaná riziková prirážka, ktorá pre štát vytvára dodatočné náklady na financovanie dlhu. Tá sa vyjadruje ako rozdiel oproti úrokom nemeckých dlhopisov, ktoré sú považované za bezpečný prístav pre investora, a tak sú v celej eurozóne najnižšie.

Vyššia úroková sadzba a riziková prirážka odčerpávajú viac peňazí z napätého štátneho rozpočtu, čo v kombinácii s rastúcim dlhom predstavuje pre Slovensko vážny problém.

Vyššia riziková prirážka zároveň signalizuje, čo si o nás myslia investori. Keďže požadujú za nákup našich dlhopisov (z nich financujeme chod štátu) vyšší úrok, predpokladajú aj vyššie riziká a majú nižšiu dôveru voči našej ekonomike.

• Takto to nefunguje: Požičali by ste susedovi, keď viete, že peniaze nepoužije na opravu domácnosti, ale ich rozfláka v herni? Ak áno, vypýtali by ste si za úver vyšší úrok. A to sa práve deje, píše Jozef Ryník.

V krátkosti z ekonomiky:

• Kauzy favorita volieb: S Petrom Pellegrinim sa spája viacero prešľapov a káuz. Bol autorom protiústavného prílepku, ktorý umožňoval vyvlastňovať pozemky pod diaľnicami, na Bratislavskom hrade dostaval garáže na archeologických náleziskách. Najvypuklejšia kauza, ktorej musel čeliť, je údajný úplatok 150-tisíc eur za pomoc pri presadení projektu e-kasy.
• Tesco si zobralo prvenstvo: Tesco bude mať na Slovensku celkovo už 178 predajní. S týmto číslom sa dostáva na čelo rebríčka, ktorý u nás sleduje počty predajní najväčších zahraničných potravinových reťazcov. Tesco navyše oznámilo, že chce rásť aj v ďalších mesiacoch.
• Hroziaci konkurz dcérskej firmy Arcy: Boj o majetok zadlženej finančnej skupiny Arca Capital pokračuje. Na Mestskom súde v Prahe sa začalo konkurzné konanie voči spoločnosti ACS 5, ktorá je dcérskou firmou spoločnosti Arca Investments. Ak súd konanie nezastaví, jeho výsledkom môže byť konkurz, prípadne reštrukturalizácia firmy.

Taký rýchly hráč Slovákom chýbal. Calzona povolal prvýkrát do reprezentácie Čavriča

Aleksandar Čavrič. (zdroj: TASR)

V nominácii trénera Francesca Calzonu na prípravné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie proti Rakúsku a Nórsku figuruje aj Aleksandar Čavrič. Srbský útočník už od novembra 2022 žiadal o zisk slovenského občianstva a po vybavení potrebných formalít bude k dispozícii národnému tímu.

„Je veľmi dobre fyzicky pripravený a priamočiary. Možno práve takýto typ nám chýbal. Hráči, ktorí doteraz hrali na pozícii hrotového útočníka, nemali také prednosti ako Čavrič,“ priznal Calzona.

Čavrič je majstrom Európy do 19 rokov. Narodil sa v Chorvátsku, ale na štyroch veľkých turnajoch reprezentoval Srbsko. V áčku však šancu nedostal.

Stále je najlepším strelcom Slovana v tejto sezóne, koncom februára však zamieril do japonského klubu Kashima Antlers. V novom pôsobisku zatiaľ odohral tri súťažné zápasy a pripísal si gól a asistenciu.

Ešte v drese Slovana dokázal, že vie strieľať góly aj na medzinárodnej úrovni. Takého rýchleho hráča tréner Calzona v kádri momentálne nemá.

Starship vybuchla až pri návrate na Zem. SpaceX sa dostal v teste dosiaľ najďalej

Superťažká nosná raketa Starship spoločnosti SpaceX. (zdroj: SITA/AP)

Z kozmodrómu Starbase v Texase k svojmu tretiemu testovaciemu letu odštartovala raketa Super Heavy s kozmickou loďou Starship. Loď americkej spoločnosti SpaceX, ktorá ju chce využiť pre cesty na Mesiac či Mars, mala po 65 minútach letu dopadnúť do Indického oceánu.

Predchádzajúce dva pokusy - vlani v apríli a v novembri - sa skončili po niekoľkých minútach explóziami. Hranicu vesmíru Starship dosiahla iba pri druhom v novembri 2023.

Tentoraz sa dostala v teste najďalej. Starship sa už vracala na Zem, keď SpaceX prišiel o spojenie. Explózie alebo neplánované demontáže, ako sa hovorí vo vesmírnom priemysle, nie sú pri podobných testoch nič nezvyčajné a patria k procesu učenia.

SpaceX podobný záver testu očakával a neoznačuje ho za neúspech. Aj počas testov a výbuchov zozbierajú cenné dáta, ktoré pomôžu vylepšiť loď aj raketu a pripraviť ich na budúce misie.

V krátkosti z vedy a techniky:

• Jadrový reaktor na Mesiaci: Čína a Rusko pred tromi rokmi odhalili, že chcú pracovať na spoločnej lunárnej základni. Teraz oznámili, že chcú na Mesiaci postaviť aj spoločný jadrový reaktor. Mal by byť hotový do roku 2035 a na jeho stavbe sa nemajú podieľať ľudia.
• Vplyv spánku na prežívanie: To, či sa ráno zobudíte so zlou náladou, neovplyvníte tým, či vstanete z postele ľavou nohou alebo zadkom nahor. Nálada počas dňa bežne kolíše a ráno zvykne byť horšia ako večer. Ešte viac ju však môže ovplyvniť kvalita spánku. Otázkou zostáva, čo je vlastne nekvalitný spánok.
• Byť šťastný sa dá naučiť: Keď sa študenti učia o najnovších vedeckých poznatkoch o šťastí, sú sami o niečo šťastnejší. Ukazujú to výsledky predmetu Veda o šťastí, ktorý na univerzite v Bristole vyučuje profesor Bruce Hood. Cieľom je naučiť študentov ako žiť plnohodnotnejší život. Čerpá z poznatkov pozitívnej psychológie.

Podcasty SME

• Dobré ráno: Vraj sa II. pilier neoplatí. Pripravuje si vláda pôdu na jeho zrušenie?
• Ľudskosť: V dvanástich sa dostal do detského domova. Rozpráva, čo prežívajú deti odkázané na štát
• Index: Kreslo drahšie o 400 percent? Aj tak vyzerá konflikt v Červenom mori
• Kvantum ideí: Veda potrebuje dobré vysvetlenia

Karikatúra

Nepriateľské médiá. (zdroj: Sliacky)

Recept dňa

Tvarohové buchty. (zdroj: AP/Matthew Mead)

Koláče, vďaka ktorým sa vrátite do detstva. Upečte si buchty.

Dnes očakávame

• Strana SaS podá hromadnú pripomienku k novele o RTVS
• Protivládny opozičný protest „Slovensko nie je Fico“ na Námestí slobody v Bratislave
• Odovzdávanie hudobných cien Radio_Head Awards
• Scholz, Macron a Tusk budú v Berlíne rokovať o Ukrajine
• V Rusku sa začínajú prezidentské voľby

Dnes v histórii

Smrť Iulia Caesara. (zdroj: Wikimedia/Vincenzo Camuccini)

15. marca 44 p. n. l. zavraždili rímski senátori diktátora a vojvodcu Gaia Iulia Caesara. Jeden z najznámejších atentátov v dejinách sa odohral v deň, na ktorý pripadali tzv. Marcové ídy. Senátori zaútočili na Caesara vo chvíli, keď začal čítať petíciu, ktorú mu predložili a v ktorej požadovali vrátenie moci rímskemu senátu. Podľa Suetonia utŕžil Caesar dvadsaťtri rán, ale údajne len jedna bola smrtiaca.

Ďakujeme, že ste časť svojho rána strávili so SME. Uvidíme sa opäť v pondelok.

Chcete pravidelne dostávať Ranný brífing SME e-mailom? Prihláste sa na odber jedným klikom.

Beata
Balogová

Šéfredaktorka

Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.

Vyskúšať predplatné