Príjemný víkend! Nestáva sa často, aby slovenská biotechnologická firma uzavrela veľký obchod so svetovou spoločnosťou. Ale ich startup, s laboratóriami v Bratislave a Oxforde, získal niekoľko miliónovú investíciu a ak pôjde všetko podľa plánov, mohli by postaviť výrobu terapeutík na báze mRNA hore nohami. Reportérka Denisa Prokopčáková sa zhovárala s Miroslavom Gašpárkom, slovenským vedcom, ktorý chce zmeniť medicínu.
Nefunkčný sociálny, zdravotný a vzdelávací systém mnohé mamy zdravotne ťažko postihnutých detí doslova uväznil doma. Neraz sa stávajú jedinými osobami, ktoré sa o deti so špeciálnymi potrebami dokážu postarať po praktickej, zdravotnej aj emocionálnej stránke. Reportérka Soňa Jánošová sa rozprávala so šiestimi ženami, ktoré sa starajú o deti s rôznym znevýhodnením a prináša jeden z najdôležitejších textov ostatného obdobia.
Reportér Michal Dudoň sa zas rozprával s dvoma rodinami, ktorých cesta k prijatiu novej rodovej identity či orientácie svojho dieťaťa nebola jednoduchá. Keď manželom Renate a Petrovi Zaklaiovcom ich dieťa povedalo, že je transrodové, boli v šoku. Novú skutočnosť nevedeli spracovať a rodina sa začala rozpadať: Renata takmer rok preplakala, Peter sa vnútorne uzavrel a dieťa sa od nich odsťahovalo. Dnes však sami vyzývajú iných rodičov LGBTI detí, aby ich podporovali.
„Odkedy nepijem, som slobodný a cítim sa dobre kdekoľvek na svete,“ povedal hudobník a spisovateľ Braňo Jobus v rozhovore reportérovi Danielovi Bernátovi. Práve to, že prestal s pitím alkoholu, považuje za revolučnú zmenu svojho života. O niekoľko dní to bude už devätnásť rokov, čo abstinuje.
Prinášame vám aj recenzie na nový album Jany Kirschner, ktorý prichádza po desiatich rokoch od jej poslednej platne, na nový český film Prišla v noci o tom, ako nečakaná návšteva matky môže priniesť rozvrat do partnerského vzťahu aj text o tom, prečo sa film o Taylor Swift stal najúspešnejších koncertným filmom v histórii.
Máme najlepšie mozgy sveta. Uvidíme, či bude na našej strane aj biológia
Miroslav Gašpárek. (zdroj: SME/Marko Erd)„Vďaka tomu, že vytvoríme mRNA v živých bunkách, bude kvalitnejšia, bezpečnejšia a tak umožní vývoj nových liekov. V bode, kde celý svet vyrába mRNA jedným spôsobom, my sa snažíme priniesť úplne novú cestu,“ vysvetľuje Miroslav Gašpárek, ktorý spolu s Mariánom Kupčulákom založili Sensible Biotechnologies.
„Myslíme si, že sme prvá a najviac pokročilá firma na svete, ktorá sa snaží vymyslieť bunkový spôsob produkcie vysoko bezpečnej, vysoko funkčnej a zároveň zásadne lacnejšej mRNA,“ dodáva s tým, že v ich tíme pracujú tie najlepšie akademické a priemyselné mozgy z celého sveta.
V rozhovore sa dočítate, ako sa Miroslav Gašpárek dostal k štúdiu syntetickej biológie, v čom sa líši skutočné prostredie startupov od filmov na Netflixe, či bolo ťažké zohnať investorov na svoj biotechnologický startup či ako by mali vyzerať mRNA vakcíny a lieky novej generácie. Ale aj koľko stojí jedna molekula mRNA a čo sa skrýva pod jej cenou.
Rozmýšľala som, kde som spravila chybu, hovorí mama transrodového syna. Teraz šíri povedomie o LGBTI+ ľuďoch
Manželia Renata a Peter Zaklaiovci. (zdroj: Marek Polanka, fotografia výstavy "Výstava - čo nás spája".)„Bolo to pre nás priam nepochopiteľné. Ako sa zrazu môže zo ženy stať muž? Musím povedať, že sme to veľmi zle znášali. Brali sme to ako ťažkú ranu, nevedeli sme pochopiť, čo sa deje,“ spomína Renata Zaklaiová na chvíle, keď im ich dieťa povedalo, že je transrodové.
V tom čase sa pýtala seba samej, kde spravila chybu pri výchove alebo či sa niečo nepokazilo už v tehotenstve. V rodinných vzťahoch prišlo k mnohým hádka aj výčitkám. Synovi dali najavo, že s jeho identitou nesúhlasia.
„Prišla mi na um aj myšlienka, či sa to nedá liečiť. Googlila som, či to nie je nejaký výmysel dnešnej doby. Všetko mi v hlave hovorilo, že to nie je možné,“ vysvetľuje.
Napokon sa manželia Zaklaiovci rozhodli získať viac informácií o tranzícii, až sa dostali k Združeniu rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Tak sa začala ich cesta k prijatiu identity svojho dieťaťa. „Opäť sme súdržní a silní,“ hovorí dnes Zaklaiová.
Matky detí s postihnutím: Mala som chuť napáliť to s deťmi do stĺpa, som ako robot, nemám svoj život
Mamy zdravotne postihnutých detí sa 24 hodín denne a sedem dní v týždni venujú náročnej starostlivosti o špecifické rodiny. (zdroj: Adobe Stock)Napriek vzdelaniu, ambíciám a chuti zapájať sa do života nechodia do zamestnania a 24 hodín denne a sedem dní v týždni sa venujú namáhavej starostlivosti o špecifické rodiny. Napriek tomu, aká náročná je ich práca, čelia ďalšej diskriminácii, bojujú s byrokraciou, nelogickým zákonom a aj na základnú starostlivosť o svoje deti musia samy zháňať peniaze.
Trpí ich zdravie, partnerský život, sebavedomie aj duševné rozpoloženie. Tragédia v liptovskej obci Beňadiková, kde sa mama spolu so zdravotne znevýhodnenou dcérou postavila pred idúci vlak, naplno ukázala, ako naozaj žijú mamy detí so zdravotným znevýhodnením.
Michaele Chovanovej sa postupne narodili dve deti s detskou mozgovou obrnou. Ide o dôsledok poškodenia nezrelého mozgu pred, počas alebo krátko po pôrode. Miera postihnutia závisí od miery poškodenia mozgu. U staršej dcéry išlo o natoľko závažné poškodenie, že bola úplne odkázaná na neustálu opateru. Zomrela v roku 2021 vo veku desať rokov.
Bolo bolestivé trčať z davu, alkoholom som sa tlmil, spomína Braňo Jobus
Braňo Jobus. (zdroj: SME/Marko Erd)Braňo Jobus je vysoký chlap s tvrdým nárečím, no s priateľským prístupom. Recesista a tvorivý človek.
Ako autor úspešných rozprávkových kníh chodí na besedy s deťmi, ako hudobník pôsobí vo viacerých kapelách. Pravidelne ho vídať na festivale Pohoda, kde je moderátorom, a hudobný festival Vrbovské vetry vznikol vďaka nemu.
„My sme mali undergroundovú kapelu v diskotékovej ére socializmu, v malom mestečku. Veď to bolo úplné bláznovstvo. Alkohol ma dával dolu, tlmil som sa ním a pomáhal mi so zaradením. Ale vzhľadom na to, že som s ním začínal ako dieťa, veľmi rýchlo sa u mňa vybudovala závislosť. Neskôr sa rozbehla naplno, no ja som si to neuvedomoval. To, že som tri dni nejedol a len som sa pozeral do plafónu, som nepovažoval za depresiu spustenú alkoholizmom. Neriešil som to a bral som to len ako súčasť svojho života,“ rozpráva s tým, že až keď sa zbavil svojej závislosti, vrátil sa k sebe samému.
Nevyzlieka sa a netancuje, ale publikum má na povel. Taylor Swift vie, že jej pozícia je krehká
Americká speváčka Taylor Swift. (zdroj: SITA/AP)Prvú pesničku zaspievala v jednoduchých kulisách. Bez tanečníkov, bez efektov, osvietený bol len kúsok pódia, po ktorom kráčala. Hodnú chvíľu sa pozerala okolo seba, pomaly krútila hlavou, s úsmevom a zároveň s údivom prijímala nadšenú reakciu publika.
Vedela, že nepotrebuje urobiť veľa, aby tlieskali, kričali, volali jej meno. Mala ich na povel, stačilo zdvihnúť prst. „Bože, toto je nebezpečný pocit,“ povedala im úprimne.
Lístok na jej koncert stál vlani v priemere 1088 dolárov (998 eur). A možno aj preto, že sa naň veľa ľudí nedostalo, alebo si ho prosto nemohlo dovoliť, sa z jeho záznamu, nakrúteného v Los Angeles, stal najúspešnejší koncertný film v histórii.
Kto ešte nestihol pochopiť, prečo sa práve o tejto americkej speváčke dnes toľko hovorí, už nemusí robiť vôbec nič, len si ho pozrieť. Trvá tri a pol hodiny a je dostupný na platforme Disney+.
Skončilo sa desaťročné čakanie na nový album Jany Kirschner. Je na ňom čo objavovať
Žijem medzi dvomi svetmi, osobne i hudobne, hovorí Jana Kirschner. (zdroj: Ondřej Pýcha)Skončilo sa desaťročné čakanie na nový štúdiový album Jany Kirschner. Novinka Obyčajnosti práve vychádza. Ten názov je však iba čiastočne výstižný.
Jana Kirschner si po albumovej dvojici šťavnatých Moruší tentoraz zvolila iný pracovný prístup. Chcela, aby jej novinku tvorili spontánne výpovede a určila si pravidlo pätnástich minút. Pracovala s tým, čo jej v danej chvíli prišlo na um, bez vopred premyslenej trasy.
„Pre Morušu som jeden text písala aj dva-tri mesiace, kým pri Obyčajnostiach som veľa textov vlastne ani nepísala, ale rovno ich s gitarou spievala. Nejako zo mňa vyplávali,“ hovorila nedávno speváčka v rozhovore pre SME. „A zakázala som si samu seba opravovať.“
Takýmto spôsobom sa oslobodila od prešpekulovanosti. Obyčajnosti vnímala ako „zbierku denníkového charakteru" a sama tvrdí, že je v štádiu, keď je jej tvorba najúprimnejšia a vzniká s ľahkosťou a radosťou.
Nie všetci sú ako Monk. Ľuďom s poruchou OCD škodí spôsob jej zobrazovania vo filmoch
OCD je štvrtá najčastejšia psychická porucha na svete. (zdroj: Adobe Stock)Marek mal dvanásť rokov, keď sa u neho začali objavovať opakované myšlienky na samovraždu. Vždy, keď uvidel nôž, pýtal sa sám seba: Prebodnem sa? Alebo, keď bol blízko rímsy, často mu skrsla v hlave otázka: Skočím?
Už niečo počul o depresii, ktorá môže trápiť aj tínedžerov. A tak ho napadlo, že možno práve to sa deje v jeho vnútri. No niektoré veci boli predsa len mätúce.
Nemal totiž pocit, že by sa chcel zabiť. Naozaj si užíval život. Napriek tomu mal však silný strach, že urobí niečo, čím si ublíži. Desivé myšlienky mu kradli spánok. Ležal v posteli a preberal rôzne scenáre, ktoré môžu nastať. Premýšľal aj nad tým, či sa nezbláznil.
Príbeh Mareka uverejnila pod nepravým menom na portáli The Conversation odborníčka Eva Surawy Stepney, ktorá pôsobí na Univerzite v Sheffielde vo Veľkej Británii.
Chcela ním upozorniť najmä na to, že obsedantno-kompulzívna porucha nie je nezvyčajné ochorenie a môže mať veľmi rozličné podoby. Dokonca ide o štvrtú najčastejšiu psychickú poruchu na svete. Nasleduje hneď po depresiách, zneužívaní návykových látok a sociálnej fóbii.
Crn Crn, Ponorka na Dunaji aj Superchyty. Na týchto detských programoch RTVS sme vyrastali
Detské programy, na ktorých sme vyrastali (zdroj: Koláž Closer)Mnohí z generácie dvadsiatnikov a tridsiatnikov, ktorí sa dnes búria proti zámerom SNS mocensky ovládnuť verejnoprávnu televíziu, majú k jej vysielaniu citový vzťah. Na programoch RTVS sme v analógovej ére, chtiac či nechtiac vyrastali.
Viaceré z nich neprinášali len zábavu a poučenie, no nezriedka aj viac či menej dlhotrvajúcu ujmu na psychickej pohode.
Zlatá éra detskej tvorby vo verejnoprávnej televízii vyvrcholila pred zhruba 20 rokmi, v čase, keď po pozornosti detských očiek začala poškuľovať komerčná sféra s Maxihrou alebo Kakaom.
Opakovanie je matka nostalgie. Prenesme sa spolu v čase, oblečme pyžamo, zapnime televízor Orava s drevenými lištami a stlačme gombík s číslom jeden.
Prišla, videla a chcela zvíťaziť. Nečakaná návšteva matky spúšťa chaos
Simona Peková v úlohe dotieravej matky Valerie. (zdroj: ASFK)Návšteva matky/svokry vyvoláva napätie a môže sa aj nepríjemne zvrhnúť. Takýto je v skratke námet českého filmu Prišla v noci. Neznie to príliš originálne a zvádza k predstave lacnej komédie. Netreba však robiť urýchlené závery. Podstatné je, ako tvorcovia tento námet zhmotnili.
Pri podobne nastavených príbehoch hrozí riziko prvoplánovej komédie, ktorá by z modelu „svokra ako votrelec“ vytĺkala lacný kapitál a uspokojila by sa s málom. Pavlíček a Vejnar našťastie nenaskočili na túto vlnu. Ich film má prvky komédie, ale nie je to triviálna „šaškáreň“.
Zároveň dokážu zručne budovať atmosféru hrozivosti, ktorá vyplýva z mocenského prenikania cudzieho prvku do zabehnutého systému partnerského spolužitia. No a s tým súvisí aj spodný prúd postrehov na adresu nepreklenuteľnosti rodinných krívd a generačných rozporov.
Kultúrne tipy
Z výstavy Veroniky Holcovej Kroužit nad propastí. (zdroj: FB/White & Weiss Gallery)Do sveta snov a imaginácie zavedie maliarka Holcová, Geišberg zaspieva staré i nové príbehy. Kam za kultúrou od 22. do 29. marca?
Víkendový recept
Jahodovo-smotanový zákusok. (zdroj: nanicmama.sme.sk/kamila)Inšpirujte sa koláčmi, v ktorých majú hlavnú úlohu piškóty a vyberte si z našich chutných receptov.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
