BRATISLAVA. Nový film Erika Baláža má problémy s uvedením. Nejde pritom o žiadnu politickú drámu či triler odhaľujúci zákulisie organizovaného zločinu a prepojenia na politikov.
Náučný film z dielne známeho ochranára opisuje nášho najväčšieho kurovitého divého vtáka - hlucháňa hôrneho. V súčasnosti je na Slovensku vážne ohrozený a to v dôsledku masívneho výrubu a drancovania lesov.
Ministerstvo životného prostredia pod vedením Tomáša Tarabu (SNS) a Štátna ochrana prírody (ŠOP) podľa Baláža aj týmto krokom pokračujú v cielenom útoku proti slovenskej prírode a odborníkom, ktorí ju chcú chrániť.
Erik Baláž je celoživotný ochranár. (zdroj: Archív E. B.)Film nemohli premiérovať ani odvysielať
Film sa volá Miznúci svet hlucháňa a vznikol pre Štátnu ochranu prírody. "Je komplexným pohľadom na hlucháňa hôrneho, jeho život, nároky na prostredie a možnosti jeho ochrany, sú to vlastne lekcie z ochrany prírody na príklade konkrétneho druhu. A je aj návodom, ako zachrániť hlucháňa,“ hovorí pre SME enviromentalista Erik Baláž, ktorý film pripravil pod značkou svojej produkčnej spoločnosti Arolla Film.
Filmári Karol Kaliský a Adam Baštek roky zbierali materiál v teréne. Baláž vysvetľuje, že pôvodným účelom bolo dostať tieto informácie aj medzi pracovníkov ochrany prírody a úradov. Krátko po dokončení filmu však narazili na problémy.
„Premiéru sme mali naplánovanú na 6. decembra 2023, no museli sme ju zrušiť. Keďže ŠOP je vlastníkom filmu, potrebovali sme na použitie súhlas. Ten sa nám získať nepodarilo. Film sme teda ani nemohli prihlásiť na festivaly," hovorí. "O film prejavila záujem aj verejnoprávna RTVS s tým, že by sa mohol vysielať počas sviatkov na prelome rokov. Ani im sa nepodarilo získať súhlas na vysielanie,“ dodáva Baláž, ktorý práve prostredníctvom hlucháňa poukazuje na ničenie našich lesov a drancovanie prírodného dedičstva.
Ide totiž o takzvaný dáždnikový druh prirodzených horských lesov a ak sa chráni hlucháň, chráni sa aj celý zástup ďalších vzácnych živočíchov a vôbec celý ekosystém. Fakt, že hlucháň je dnes na Slovensku vážne ohrozený, dokladá, akému útoku čelia slovenské lesy pod zámienkou takzvanej kalamitnej ťažby vrátane tých v národných parkoch.
Hlucháň ohrozený vyhubením je symbolom ochrany našej zdevastovanej prírody. (zdroj: Karol Kaliský/Arolla Film)Envirochobotnica a ekoterorizmus
Vo filme sú použité aj fakty aj z oficiálnych dokumentov ŠOP.
Jej vedenie sa však zmenilo s nástupom novej vlády a novým ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom, ktorý sa už vyhrážal rušením národných parkov aj strieľaním vlkov a medveďov. Po nástupe odvolal viacerých šéfov národných parkov.
Nový riaditeľ ŠOP Štefan Kysel po boku Rudolfa Huliaka. (zdroj: Facebook)Nominantom SNS je aj nový generálny riaditeľ ŠOP Štefan Kysel. Vyštudovaný lesník sa pohybuje v prostredí dezinformačnej scény, aktívne šíri kremeľskú propagandu. Vystupuje po boku poslanca za SNS a poľovníka Rudolfa Huliaka a podobne častuje slovenských odborníkov hanlivými a vulgárnymi výrazmi. S agresiou a huckaním proti ochranárom prišli extrémisti už pred tromi rokmi.
V praxi to znamená, že riaditeľ ochrany prírody označuje ochranárov prírody na svojom facebookovom profile ako „envirochobotnicu“ a „ekoteroristov“.
Na otázku, prečo ŠOP neposkytla súhlas na prezentáciu filmu, sme odpoveď do uzávierky článku nedostali.
Nedozvedeli sme sa teda ani to, prečo sama ŠOP najprv film zverejnila na verejne dostupnom youtubovom linku a následne ho pred dvoma dňami stiahla.
„To, že nové vedenie rezortu životného prostredia mení celú politiku, ide proti záujmom ochrany prírody a vyhadzuje kvalifikovaných odborníkov, je v súlade s tým, ako sa stavia k tomuto filmu. Jednoducho sa im zrejme nepáčia myšlienky ochrany prírody prezentované vo filme. Prírodu treba dnes chrániť pred samotným rezortom životného prostredia, a to všetkými spôsobmi. Aj preto sme film zverejnili,“ hovorí Baláž.
Extrémisti otočili o 180 stupňov. Huckajú ľudí proti ochranárom Čítajte Aktuálne stopnutý film teda poskytol na novom linku pre verejnosť, zverejnil ho na svojom facebookovom profile. Hovorí, že na komplikácie s tým spojené je pripravený.
Pripomína, že film je súčasťou väčšieho projektu na ochranu hlucháňov podporeného z európskych financií.
„Dám sa prekvapiť, čo príde. Filmu to len pomôže. Takisto, ako mu pomôže, ak si ho pozrú ľudia,“ tvrdí ochranár. „Samotné použitie európskych financií je podmienené bezplatným zverejnením filmu. My sme len postupovali vo verejnom záujme tam, kde štát zlyhal. Nikomu tým nevznikla žiadna škoda, pretože film nie je možné predávať.“
Dodáva, že by malo byť v záujme štátu, aby sa prostriedky využívali efektívne a ak film raz existuje, mal by byť čo najširšie prezentovaný. „Dá sa to považovať za verejný záujem."
Dnešná realita v Tatranskom národnom parku. (zdroj: Archív E. B.)Je ich o polovicu menej
Hlucháňom zanikajú desiatky tokanísk, ide o jeden z našich najrýchlejšie miznúcich lesných druhov.
Kým v minulosti žil u nás hojne, v posledných desaťročiach sa jeho počet znížil o viac ako 70 percent a v súčasnosti ich na Slovensku žije už len menej ako 900 kusov. Ak sa bude v našich lesoch ťažiť takým drastickým tempom ako doteraz, hlucháň vymrie, vysvetľuje dlhodobo Baláž.
Aj preto sa tento krásny plachý vták stal symbolom záchrany slovenských lesov.
„Možno je to pre niekoho bezvýznamný vták, no pre nás zachraňuje prírodné dedičstvo Slovenska,“ tvrdí Baláž.
Som hlucháň a vymieram. Nechajte môj les na pokoji Čítajte Slovensko navyše nedokáže dodržať ani to, k čomu sa samo zaviazalo. Od vstupu do Európskej únie v 2004 klesol počet hlucháňov o polovicu. Za porušovanie vlastného záväzku, ničenie biotopov hlucháňa a jeho nedostatočnú ochranu Slovensku už prehralo európsky súd. V prípade pokračujúcej ťažby štátu hrozí pokuta.
„V našom filme vysvetľujú experti, aký les potrebuje hlucháň pre život, aký životný priestor potrebuje jeden jedinec, aj koľko prirodzených lesov je potrebných pre prežitie celej populácie. Zaoberáme sa však aj genetikou druhu, problematikou predácie a ďalšími záležitosťami. Skúsili sme tieto odborné veci vysvetliť tak, aby ich pochopila široká verejnosť,“ uzatvára.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
