BRATISLAVA. Už nemôže riadiť schôdzu parlamentu, nemôže riadiť Národnú radu, nemôže ani hlasovať ako poslanec, nemal by už cestovať do zahraničia za peniaze Národnej rady, ani podpisovať schválené zákony.
Novozvolený prezident Peter Pellegrini sa síce úradu ujme až 15. júna, podľa Ústavy však ako poslanec musí "odo dňa zvolenia prestať vykonávať svoju doterajšiu funkciu".
Ústava v článku 103 priamo predpokladá situáciu, keď je za prezidenta zvolený poslanec parlamentu. Podobne by museli funkciu prestať vykonávať napríklad člen vlády, prokurátor, či sudca.
"Zjavne by mal prestať vykonávať svoj mandát, ale poslancom zostáva," vysvetľuje vedúci katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer.
Na Pellegriniho miesto zatiaľ nemôže nastúpiť ani náhradník, keďže jeho poslanecký mandát nezaniká. Zvolený prezident sám tvrdí, že mandátu sa neplánuje okamžite vzdať.
"To budem musieť načasovať. Určite to nie je otázkou dní, najbližších dvoch týždňov, či tejto schôdze, kedy by som to mal spraviť," reagoval pre televízie Markíza a Joj.
Z tohto Pellegriniho výroku, ktorý poskytol už v nedeľu popoludní vypláva, že ho vplyv zvolenia na jeho mandát mohlo zaskočiť. V tom čase už totiž funkciu poslanca nemohol vykonávať.
Plénum parlamentu malo zasadnúť už v utorok na mimoriadnej schôdzi venovanej ústavnému zákonu o likvidácii stavov medveďa hnedého, ktorú ešte pred druhým kolom prezidentských volieb zvolal práve Pellegrini.
V pondelok však Národná rada oznámila, že schôdza sa odkladá na budúci týždeň. Či tento krok súvisí s Pellegriniho zvolením a dopadmi na funkcie v parlamente, parlament nevysvetlil.
Pellegrini ohlásil na 15. hodinu vyhlásenie, v ktorom by sa mal k svojim najbližším krokom vyjadriť. Tlačová konferencia sa koná v trakte parlamentu, kde má mať prístup len úradujúci predseda parlamentu, ktorým však už nie je.
Podobná situácia nastala v histórii priamej voľby prezidenta na Slovensku len raz, keď bol za prezidenta v roku 1999 zvolený dovtedajší poslanec Rudolf Schuster.
Mandátu poslanca sa však vzdal ihneď po zvolení. Druhé kolo volieb sa konalo v sobotu 29. mája, mandátu sa vzdal o tri dni v utorok 1. júna.
1. Prečo Pellegrini automaticky neprišiel aj o mandát?
Ústava priamo hovorí, že zvolený prezident, ak bol dovtedy poslancom, prestáva funkciu vykonávať. Nehovorí o strate mandátu poslanca. Aj keď existujú právne názory, podľa ktorých by mal zvolením za prezidenta Pellegrinimu mandát zaniknúť, ústavný právnik Martin Buzinger upozorňuje, že takýto postup nie je nikde v ústave ošetrený.
Poukazuje aj na to, že zvoleného prezidenta čaká aj zloženie sľubu. Môže ho odmietnuť zložiť alebo ho môže zložiť s výhradou. Obe možnosti by mali za následok, že sa prezidentom nestane.
"V takom prípade by ho zvolenie za prezidenta pripravilo o mandát, hoci funkciu prezidenta nebude vykonávať, bolo by mu odopretá možnosť pokračovať vo výkone mandátu poslanca," hovorí Buzinger.
2. Ako funguje parlament bez predsedu vo výkone funkcie?
Pellegrini musel prestať vykonávať funkciu poslanca a zároveň predsedu parlamentu v nedeľu 7. apríla, keďže v tento deň Štátna komisia pre voľby zverejnila na webe Štatistického úradu oficiálne výsledky druhého kola prezidentských volieb.
Povinnosti predsedu parlamentu až do zvolenia nového môžu vykonávať podpredsedovia parlamentu. Podstatné však je, že ich k tomu musel Pellegrini poveriť ešte predtým, než boli oficiálne výsledky volieb zverejnené.
