Príjemný víkend! Množstvo ľudí na Slovensku zasiahla po výsledkoch prezidentských volieb frustrácia. Tí, ktorých kandidát nevyhral, cítia hnev, úzkosť, sklamanie. Voliči Ivana Korčoka na sociálnych sieťach zdieľajú, ako uvažujú nad odchodom zo Slovenska a ako prišli o motiváciu zostávať.
Návod, ako pracovať s ťaživými pocitmi, odpoveď na to, či je v poriadku, že ich cítime, ale aj rady, ako sa vyrovnať s frustrujúcou spoločenskou a politickou situáciou, prináša reportér Michal Dudoň v rozhovore s Alešom Bednaříkom, ktorý sa zaoberá psychológiou šťastia.
Reportérka Renáta Zelná zas vo svojom texte na základe nových vedeckých poznatkov vyvracia mýtus, že ak ste nahnevaní, mali by ste vypustiť paru - dostať to zo seba von.
Aj ďalšie novinky či zaujímavosti z kultúry, umenia aj vedy sa dozviete v nasledujúcich textoch. Napríklad, či pomáha pri prekonaní úzkosti alebo skleslosti dotyk ako napríklad objatie, či štýl, akým beháme, môže závisieť od toho, aký sme typ osobnosti.
Aké reakcie môže vyvolať nová inscenácia Slovenského národného divadla Odliv o tom, že zo Slovenska neustále odchádzajú ľudia, alebo či si ešte pamätáme na prezidenta, ktorý sa neprezentoval len politikou, ale najmä humanizmom, aj o tom píšu reportérky Soňa Jánošová a Kristína Kúdelová.
Príjemnú reportáž z koncertu Jany Kirschner zas prináša reportér Michal Dudoň. A nechýbajú ani tipy, kde tráviť kultúrny čas v nasledujúce dni.
Psychológ Bednařík: Aj negatívne emócie nám dokážu prinášať šťastie, spokojnosť a pocit zmysluplnosti
Aleš Bednařík. (zdroj: Archív A.B.)Staršej generácii môžu dnešné časy po prezidentských voľbách pripomínať časy spred Nežnej revolúcie. „Priame ohrozenie slobody však dodávalo niektorým ľuďom hlbokú vnútornú silu a pocit zmysluplnosti: pretože pustiť sa do boja o vážne veci má zmysel, takisto ako sa združovať, rozprávať sa o tom či písať,“ hovorí Aleš Bednařík, ktorý sa zaoberá psychológiou šťastia.
Aby sme podľa neho prijali, čo prežívame, je v prvom rade dôležité si uvedomiť, že emócie hnevu, strachu, neistoty, zmätku, zúfalstva či úzkosti sú prirodzené reakcie. Hnev má napríklad za úlohu nás aktivizovať. „Hovorí nám, že niečo, na čom nám záleží, je ohrozené. Má nás mobilizovať v tom, aby sme robili kroky, ktoré nám pomôžu ochrániť alebo vrátiť to, čo nám bolo zobraté,“ konštatuje psychológ.
„Je to všetko spojené s hodnotami. Aj keď je naše prežívanie negatívne, pomáha nám uvedomiť si, na čom nám záleží.“
Zároveň sa v rozhovore dočítate, čo je šťastie, čo môže pomôcť pri spracovaní negatívnych emócií, ako komunikovať s ľuďmi z iného názorového spektra, aký môže mať na nás vplyv, keď žijeme v polarizujúcom prostredí, aj v čom môže byť odchod z krajiny pre mnohých ľudí náročný.
Nefňukal nad sebou, poníženie bral ako súčasť hry. Slováci už zabudli, aký môže byť prezident
O bývalom prezidentovi vznikol film Tady Havel, slyšíte mě? (zdroj: Continental film)„Ako to, že sme schopní mať nádej aj vtedy, keď nás na ňu nič neoprávňuje? Keď nemá základ v ničom vonkajšom, objektívnom, viditeľnom?“ pýtal sa Václav Havel, keď ho prijímali v nemocnici a zdalo sa, že jeho telo definitívne opúšťajú aj posledné sily.
Jedným zo stavebných prvkov popularity a aury bývalého československého a českého prezidenta bolo, že sa ako spisovateľ a disident vzoprel režimu aj za cenu straty slobody a do porevolučného verejného života mohol vstúpiť ako nezlomný principiálny muž.
Roky vo väzení ho však poznamenali fyzicky a predurčili ho na nekonečnú reťaz ľahších či závažnejších ochorení. Zvykol si na myšlienku, že smrť môže nastať kedykoľvek.
Václav Havel zomrel v roku 2011, keď mal sedemdesiatpäť rokov. No dokumentárny film Tady Havel, slyšíte mě? prichádza do českých a slovenských kín až teraz.
Otvorená Kultúra: na ministerstve vytvárajú kultúrne vojny, aby zakryli svoju neschopnosť
Vo februári odovzdali ministerke kultúry Martine Šimkovičovej krabice s podpismi vo výzve na jej odstúpenie. Následne ohlásili vznik platformy Otvorená Kultúra! (zdroj: Olja Triaška Stefanović)„Možno stojí za to uvedomiť si, že za pol roka sa im ešte nepodarilo presadiť ani jeden návrh zákona. Stratégia písania návrhov na kolene a bez diskusie s odbornou verejnosťou teda možno nie je najlepšia ani pre nich,“ hovorí o snahách o legislatívne zmeny v kultúrnej politike Daniel Vadas.
Spolu s Ivanou Rumanovou tvoria časť aktívnych členov platformy Otvorená Kultúra!. Organizujú protesty, píšu hromadné pripomienky, žiadajú dialóg, pokúšajú sa spojiť umelcov, umelkyne a inštitúcie a stoja aj za zverejnenou nahrávkou z Bibiany. Ich členskú základňu aktuálne tvorí zhruba 280 inštitúcií a okolo 1 600 jednotlivcov.
Aktuálne vyhlásili na podporu svojich aktivít zbierku, „lebo táto aktivita s najväčšou pravdepodobnosťou nebude len na niekoľko mesiacov, ale bude potrebná niekoľko rokov“.
Stále tancuje bosá, sama sebe verná. Jana Kirschner vtiahla publikum do svojho sveta
Jana Kirschner vtiahla publikum do svojho sveta. (zdroj: Martina Mlčúchová)Pred Starou tržnicou sa zhlukujú ľudia. Večer má letnú atmosféru, hoci je apríl. A človek má pocit, že nejde len na koncert, ale rovno na festival, ktorého headlinerkou je Jana Kirschner.
Práve v Bratislave odohrala vo štvrtok a piatok dva koncerty, ktorými končí svoje Obyčajnosti tour. Paradoxom je, že koncerty boli všetkým, len nie obyčajným.
„Veľmi sa mi páči, ako to celé graduje. Mám nový album napočúvaný, je to veľmi príjemné,“ hovorí diváčka Zuzana.
Kirschnerová totiž počas prvej časti koncertu hrá skladby z nového albumu Obyčajnosti. Zuzane sa nový album páči, rovnako ako aj stará tvorba. „Je úplne prirodzené, že človek sa vyvíja,“ konštatuje.
Scenáristka Vargová: Súťažiaci šou Pečie celé Slovensko si pomáhajú až extrémne, niekedy ich musíme upozorniť, že je to súťaž
Katarína Vargová. (zdroj: Kristína Vlčková)Keď študovala scenáristiku na Vysokej škole múzických umení, ani jej nenapadlo, že by mohla pracovať na príprave reality šou.
„K televízii je tam cítiť aj trochu dešpektu. Práve preto som nad tým nikdy neuvažovala ako o reálnej možnosti svojej kariéry. No musím povedať, že práca na reality šou ma veľmi baví, našla som sa v tom. Pracujem s bežnými ľuďmi, počúvam ich príbehy a tie sa snažím posúvať ďalej,“ vraví scenáristka a spisovateľka Katarína Vargová.
Na obrazovky sa jej podarilo presadiť šou Pečie celé Slovensko a momentálne jej vychádza novela Severné more, v ktorej vynikajúco opisuje princíp manipulatívnych vzťahov.
Ľuďom vracajú darcovské príspevky a hľadajú kompromisné riešenie s rodinou Milana Lasicu
Milan Lasica pri nahrávaní albumu Básnenie, ktoré sa uskutočnilo v apríli a máji roku 2021. (zdroj: Martina Mlčúchová)Keď sa rozchýrilo, že Milan Lasica krátko pred smrťou nahral svoj posledný album a 1. novembra minulého roku sa v premiére zverejnil aj videoklip úvodného singla k albumu, verejnosť napäto očakávala výsledok.
Značný záujem potvrdila aj crowdfundingová kampaň na platforme Donio, ktorú podporilo vyše tritisíc darcov v sume vyše 200-tisíc eur. Tie mali slúžiť na financovanie a finalizáciu projektu Básnenie, jeho súčasťou mal byť album s jedenástimi pesničkami aj obrazy výtvarníkov a fotografie Lasicu, ktoré vznikli počas nahrávania.
No už krátko po tom, ako autori projektu avizovali vydanie albumu, sa celý projekt zadrhol. Problémom bolo, že projekt zaskočil Lasicovu rodinu, tá nesúhlasí s formou jeho realizácie a považuje autorov projektu za nedôveryhodných.
Autori projektu teraz ohlásili, že idú vracať vyzbierané peniaze darcom.
Stretnú sa Jánošík, Tiso a Jahnátek a spoločne nás všetkých vyženú do zahraničia
Jana Oľhová v inscenácii Odliv. (zdroj: Jakub Jíra)V priestore pripomínajúcom staničnú čakáreň či letiskový terminál je niekoľko diaľkových plavcov. Niekedy sú v neustálom pohybe, občas disciplinovane čakajú na svoj parník, vlak či let, inokedy vyčerpane oddychujú. Stále sú však pripravení dať sa do pohybu. Stále sú v napätí, kedy sa zdvihne voda a oni sa chtiac-nechtiac znova vydajú na cestu.
Sú to mozgy, ktoré generáciu čo generáciu húfne opúšťajú Slovensko, aby hľadali lepšie miesto na život. Pretože tu ich nič nečaká.
Činohra Slovenského národného divadla uvádza inscenáciu Lukáša Brutovského Odliv. Je to dielo, ktoré v aktuálnej situácii môže vyvolať extrémne reakcie. Salvy očistného smiechu, ale aj smútok zo súčasnosti a obavy z budúcnosti.
Pomôže viac záťažová prikrývka alebo dotyk človeka? Vedci našli odpoveď
Dotyk podstatne zlepšuje fyzickú aj duševnú pohodu. (zdroj: Adobe Stock)Objatie na konci dňa upokojí a potľapkanie po pleci povzbudí, keď sa cítime skleslo. No môže dotyk skutočne pomôcť, aby sme sa cítili lepšie?
Veda neponúkla jednoznačnú odpoveď. Jednotlivé štúdie sa často zameriavali len na konkrétne prípady a mohli si navzájom odporovať. Ich spojenie do rozsiahlej analýzy však prišlo s jasnejším záverom.
Výskumníci z Holandského inštitútu pre neurovedy v štúdii uverejnenej v časopise Nature Human Behaviour tvrdia, že dotyk podstatne zlepšuje fyzickú aj duševnú pohodu. U dospelých napríklad zmierňujú bolesti, úzkosti, depresie a stres.
Niektorí bežia ladne, iní nemotorne. Štýl behu môže závisieť od typu osobnosti
Ilustračné foto. (zdroj: Unsplash.com)Beh patrí medzi populárne a obľúbené športy. Nečudo, že jeho priaznivé vplyvy na ľudské zdravie už dokázala nejedna vedecká štúdia.
Prispieva napríklad k lepšiemu spánku, posilňuje nielen kolená a chrbticu, ale aj imunitný systém či kognitívne funkcie, ku ktorým patrí pamäť, myslenie, plánovanie alebo schopnosť riešiť problémy.
Už pri letmom pohľade na hlúčik viacerých bežcov je badateľné, že takmer každý má iný štýl. Francúzskych vedcov zaoberajúcich sa ľudskou biomechanikou napadlo, či by spôsob behu mohol súvisieť s typom osobnosti daného človeka. Výsledky ich štúdie uverejnil odborný časopis PLOS ONE.
Je mýtus, že hnev treba zo seba vybiť. Čo pomáha na zlosť podľa vedy?
Vybíjanie zlosti vôbec nepomáha znížiť pocity hnevu. (zdroj: Adobe Stock)Keď ste naozaj nahnevaní, zrejme by ste si najradšej do niečoho udreli. Alebo si zlosť vybili pri športe.
Vybiť si zlosť sa javí ako celkom logické riešenie. V skutočnosti však kopnutie do dverí, úder do vreca či agresívne športovanie nemajú terapeutický účinok. Niekedy môžu dokonca pocity hnevu zvýšiť.
Omnoho viac pri zvládaní zlosti pomáhajú aktivity, ktoré v tele znižujú podráždenie.
Kultúrne tipy
Jana Kirschner. (zdroj: Peter Brichta)Jana Kirschner odohrá dva koncerty v Bratislave, kniha Hovorme o sebe s rešpektom ukazuje moc slov. Kam za kultúrou od 12. do 19. apríla?
Víkendový recept
Švédsky jablkový koláč. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Žiaden špinavý riad a zaručený úspech. Vyberte si z našich receptov na jednoduché sypané koláče.
Víkendový kvíz
Spravodajský kvíz denníka SME. (zdroj: SME)Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
