Príjemný víkend! Bývalý prezident Rudolf Schuster ju predstavil Jásirovi Arafatovi slovami: To je žena, ktorej sa doma všetci boja. Pri svojej práci prišla do kontaktu s Mečiarom, Harabinom i Ficom, dievčatami z polepšovne, klientmi, ktorí pri žiadaní právnej pomoci nedokázali ani opísať svoj vlastný problém. So Zuzanou Szatmáry sa zhovárala reportérka Kristína Kúdelová a reč bola aj o tom, či dnes existuje snaha vnímať a počúvať druhých.
Takúto rétoriku už Slovensko zažilo, píše reportér Peter Getting v texte o tom, ako sa v poslednom čase vyjadrujú vládni predstavitelia o umení. Dokladá paralely medzi súčasnosťou a časmi, keď slovenskí čističi chceli podľa vzoru z Tretej ríše presadiť správnu kultúru a v slovenskej tlači zneli útoky proti zvrhlému a neslovenskému umeniu.
Reportérka Soňa Jánošová prináša príbeh rodiny Miroslava Béreša, ktorému sa narodila dcéra s raritným genetickým syndrómom. Robíme všetko pre to, aby bola vo svojom živote šťastná, rozpráva a želá si, aby keď na svet prídu ďalšie deti ako ich Dominika, mali ich rodiny lepšiu štartovaciu čiaru. Preto rozbehol viaceré projekty, ktoré majú ľuďom s podobnými osudmi pomáhať.
Prinášame vám aj recenzie na filmové novinky, kultúrne tipy aj novinky z vedy a zdravia.
Zuzana Szatmáry: Nevyčítam Ficovi, že chce byť diktátor. Tak ako nevyčítam hadovi, že je had

Keby ste mi teraz dali úlohu, že do týždňa zoženiem päť zodpovedných ľudí, pripravených založiť politickú bunku, nepodarilo by sa mi to. Nepoznám ich toľko, hovorí spoluzakladateľka Verejnosti proti násiliu a nadácie Charta 77 Zuzana Szatmáry.
Študovala architektúru, sociológiu, informatiku, ovláda bojové umenie, ktoré naučila syna Michaela, aj svetové jazyky, je briskná novinárka aj poetka, stále je však opatrná, keď má sformulovať akúkoľvek vetu. Vraví, že citlivosti a empatii ju naučila literatúra a práve ňou sme začali rozhovor, keď sme sa stretli.
Okamžite vidí, či niekto číta, alebo nie. A že ten, kto píše, píše falošné príbehy, čím demaskuje to, aký je náš život dnes nezaujímavý.
V rozhovore sa dočítate aj, čo zažila z Ficom, keď propagoval trest smrti, a prečo nie je pravda, že Fica vyrobil Flašík, čo kvitovala na Mečiarovi a Harabinovi, ako sa správali intelektuáli vo Verejnosti proti násiliu, aké zlyhania videla počas Radičovej vlády, čo hovorí na mladú gardu Smeru a ich saká, prečo kritizuje súčasnú opozíciu, aké má skúsenosti z práce v polepšovni a z právnej poradne Charty 77 aj aké gangy zažila v uliciach Bratislavy a prečo syna Michaela naučila umeniu bitky.
Zdravý slovenský inštinkt sa vždy ozve, hlásali fašisti. Na Slovensku už zneli reči o zvrhlom umení

„Je mi ľúto, že takto po vás idú. Sú to duchovní bezdomovci. Nekultúrni ľudia, ktorí netušia, o čom je skutočná slovenská kultúra a na čom je táto krajina postavená,“ vyslovil sa premiér Robert Fico po nedávnej návšteve ministerstva kultúry, kde vyjadril podporu ministerke Martine Šimkovičovej.
Dodal: „Je to ministerstvo, ktoré chce robiť slovenskú národnú kultúru, nie kultúru transsexuálov, zvrhlosti a vulgárnosti.“
Podobné formulky o slovenskej národnej kultúre a boji proti zvrhlosti zaznievajú aj zo samotného vedenia rezortu.
Takúto rétoriku už Slovensko vo svojej histórii zažilo. Počas vojnového slovenského štátu.
Jeho dcéra má raritný syndróm. Veľmi dobre chápem, ako sa rodičia dajú nahovoriť aj na hlúposti

Miroslav Béreš pri pôrode svojej prvorodenej dcéry nemohol byť. Jeho manželke Veronike pri jednom z vyšetrení oznámili, že musí absolvovať predčasné vyvolanie pôrodu, pretože dieťa v jej maternici nerástlo a hrozilo mu bezprostredné riziko.
V nemocnici, do ktorej Veroniku prijali, však pracovala aj Bérešova mama. Prvé informácie o tom, čo sa udialo, mal od nej.
„Keď sa mama zjavila na chodbe, plakala. Bál som sa, že došlo k tomu najhoršiemu, no vo vzlyku z nej vypadlo, že nemá ručičky.“
Bol to začiatok cesty, ktorou Miro Béreš ako otec zdravotne ťažko postihnutého dieťaťa prešiel. Hoci sa u neho láska k dcére objavila okamžite, jeho nová rodina sa musela popasovať s náročnými situáciami vrátane pocitu vylúčenia zo spoločnosti a hranice chudoby. Dnes pomáha rodinám s podobným osudom.
Bola mu odporná, ale nedokázal jej povedať nie. Príbeh britského herca je vhodný len pre plnoletých

Kedy mi to už urobíš? napísala mu. Ja si to viem urobiť viackrát po sebe. Naučím ťa to, všetko tajomstvo je v prstoch, pokračovala po krátkej pauze. Potom mu opísala štruktúru menštruačnej krvi, krvné zrazeniny a vzhľad tampónov, a pochválila sa, že jej vajíčka sú v stave, ako by mala len dvadsať rokov.
Netrvalo dlho a už mu posielala mená, aké by ich deti mohli mať.
Okrem toho, že za ním chodila do práce a prenasledovala ho, denne od nej dostával približne osemdesiat mailov. Boli plné preklepov, ale aj odhodlania a presvedčenia, že je jej milencom, priateľom, budúcim manželom.
A pritom neurobil nič iné, len jej raz ponúkol šálku čaju zadarmo, keď prišla k nemu do baru a vyzerala nesmierne smutná.
Nový seriál s názvom Sobík je skutočným príbehom Richarda Gadda, herca a scenáristu z Londýna, ktorý na začiatku kariéry skúšal šťastie ako stand-up komik a až kým neprerazil, živil sa ako čašník v bare.
Babička v nákupnom vozíku? To nie je žiadny vtip, ale krutá realita

Keď Jurajovi Mravcovi volal 24. februára 2022 ráno otec s otázkou, či vie, čo sa deje, netušil. Spal. Otec naliehal, aby si zapol televízor. Juraj Mravec okamžite pochopil, koľká bije a začal si baliť veci, aby vyrazil na Ukrajinu. Na Ukrajinu, ktorú práve vojensky napadli Rusi.
Musel to byť zvláštny pohľad, pre neho aj pre ostatných, keď išiel autom smerom, kam nešiel nikto. Naopak, kolóny áut sa presúvali v protismere. Mravec však nestratil odhodlanie. Dianie v krízových oblastiach ho ako fotoreportéra zamestnávalo už nejaký čas. A Ukrajine sa venoval už od majdanu v roku 2014.
Na Donbase nakrútil celovečerný dokument Mir vam. Jeho novinka, zachytávajúca počiatky vojny na Ukrajine, sa volá Mir nam.
Fotograf Ďuríček: Prejdite sa niekedy pod Slavínom, takto nejako si predstavujem Johannesburg

Vraví, že nerozumie svojej krajine, ale rozumie svojmu mestu. Nechce stráviť život tým, že naňho bude frflať, skôr sa stotožňuje s názorom Joža Ráža, že Bratislava je miliónové mesto, v ktorom sa darí bohatým aj chudobným a šťastný v ňom nie je len ten, kto by nebol šťastný ani v Ženeve.
V rozhovore menuje nemálo vecí, ktoré v meste považuje za absurdné, zároveň uvádza niekoľko príkladov, keď Bratislavčania vyplakávajú nad vecami, ktoré neboli také hodnotné, ako si mysleli, a zbytočne odmietajú zmeny.
Fotograf, novinár a autor knihy Bratislava, moja láska Andrej Ďuríček sa posledné roky snaží pozrieť na Bratislavu tak, ako by ju iba spoznával. Ozrejmuje kontroverzie, demaskuje legendy, hľadá súvislosti v našich dejinách, v politike aj v našej povahe. Je si vedomý, že sa pri tom dostáva do polemiky s tými, čo radi hejtujú mesto, do ktorého sa prisťahovali, ale aj s tými, čo si nahovárajú, že oni sú tí praví a echtovní Bratislavčania.
Stačila mikrodávka LSD a pacient nemal 12 týždňov úzkosti. Zmení sa názor na psychedeliká?

Príbeh LSD sa začal písať v roku 1938. Náhodne ho vtedy v laboratóriu vo Švajčiarsku objavil vedec Albert Hofmann. Od roku 1948 sa predávalo ako liek na všetko: schizofréniu, alkoholizmus, kriminálne správanie aj sexuálne deviácie.
V sedemdesiatych rokoch zasiahla psychedeliká prísna regulácia aj kultúrny odpor. Boli spojené s neetickým výskumom, nekontrolovaným rekreačným užívaním, vysokým rizikom zranenia a dokonca aj so smrťou.
Mnohí odborníci aj spotrebitelia sa snažili bojovať proti takémuto obrazu. Napriek tomu však väčšina jurisdikcií na svete psychedeliká kriminalizovala.
Od roku 2000 sa vedci postupne začali ku skúmaniu psychedelík vracať. A v posledných rokoch sa objavuje stále viac výsledkov, ktoré si zaslúžia pozornosť. Nedávno napríklad odborníkov prekvapila správa, podľa ktorej by LSD mohlo uľahčiť život pacientom s generalizovanou úzkostnou poruchou.
Sú čistokrvné plemená naozaj viac choré ako krížence? Skúmali tisícky psov

Oriešky sú odolnejšie, zvykne sa hovoriť o neplemenných psoch. Je za tým domnienka, že kríženec viacerých rás bude zdravší a bude mať menej dedičných zdravotných problémov ako čistokrvný pes.
Túto hypotézu nedávno preskúmali vedci z Veterinárnej fakulty univerzity A&M v Texase. Skúmali zdravie 27-tisíc psov, ktoré sú zapojené do dlhoročného projektu o starnutí psov.
Zamerali sa na 25 najpopulárnejších plemien.
Kultúrne tipy

V Bratislave sa bude koncertovať, ale je tu aj možnosť spoznať Kafku cez komiks. Kam za kultúrou od 3. do 10. mája?
Víkendový recept

Vybrali sme recepty pre tých, ktorí sa v kuchyni necítia doma, no radi by potešili rodinu vlastnoručne pripravenými dobrotami.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Beata
Balogová
