Príjemný víkend! Pri sčítaní ľudu, ktoré sa v Amerike uskutočnilo v roku 1990, sa k slovenskému pôvodu prihlásilo 1,8 milióna Američanov. Je to dôsledok mimoriadne silných vysťahovaleckých vĺn, ktoré na prelome 19. a 20. storočia zásadne ovplyvnili život na Slovensku. Do nového sveta prichádzali v najlepších krojoch, no tie si niekedy Američania mýlili s oblečením pôvodných obyvateľov a na Slovákov hádzali kamene či strieľali, hovorí v rozhovore Sone Jánošovej Gabriela Beregházyová, ktorá je spoluautorkou knihy Slovenskí vysťahovalci. Spoločne odkrývajú aj neznáme kapitoly slovenského vysťahovalectva.
Prinášame aj recenziu na nový film Hranice Európy, ktorý ukazuje, že aj dnes sa zo strednej a východnej Európy za prácou stále vo veľkom odchádza na Západ.
Žijeme v čase, keď sme čoraz intenzívnejšie ovplyvňovaní politikou, hovorí režisér Peter Bebjak v rozhovore reportérky Kataríny Kozinkovej. Jeho snom je žiť v čase, keď nebudeme musieť vôbec myslieť na politiku a politikov. „Atentát na premiéra je veľký extrém, ďalší z prekročení pomyselnej línie, keď si poviete, že spoločnosť už nikdy nebude taká, aká bola predtým," tvrdí. Vysvetľuje tiež, prečo svoje ďakovné reči pri filmových oceneniach využíva na spoločensky angažované prejavy.
Nájdete tu aj zaujímavosti z vedy, ako napríklad článok o objave novej planéty, ktorá je podobná Zemi, aj vysvetlenia, prečo je dobré venovať sa záhradke a pravidelne cvičiť.
Odísť do Ameriky bola často jediná možnosť, ako sa vykúpiť z alkoholických dlhov
Gabriela Beregházyová pomáha potomkom vysťahovalcov do Ameriky spoznať svoje korene. (zdroj: SME/Marko Erd)Alkoholizmus bol často hlavnou príčinou odchodu mnohých ľudí zo Slovenska. Muži si narobili obrovské dlhy, ktoré neboli schopní splácať. Odísť do Ameriky bola jediná možnosť, ako sa z nich vykúpiť. Nepočítali však s tým, že v Amerike bol alkohol ešte lacnejší ako v Uhorsku a tak mnohí svoj problém s alkoholom v zámorí iba zhoršili, hovorí Gabriela Beregházyová z organizácie Global Slovakia, ktorá sa venuje zviditeľňovaniu Slovenska v zahraničí. Systematicky pracuje s potomkami Slovákov v USA a je spoluautorkou knihy Slovenskí vysťahovalci.
S čím všetkým sa stretávali Slováci, keď sa vysťahovali? „Boli lacnou pracovnou silou so všetkým, čo k tomu patrí. Pracovali v neľudských podmienkach a najímali ich na nebezpečné práce v baniach alebo vo fabrikách. Ochrana zdravia alebo života v podstate neexistovala a pri každej službe platilo, že sa z nej nemusel vrátiť. Banícke nešťastia boli naozaj na každodennom poriadku a keď sa niekto zranil alebo zomrel, neriešilo sa to žiadnou kompenzáciou,“ rozpráva.
Problémom boli aj predsudky a neprijatie do spoločnosti. „Máme aj o čosi dramatickejšie svedectvo o tom, ako ľudí zo Slovenska vnímali v Amerike. V jednom príbehu publikovanom v knihe sa opisuje, ako si naši na príchod do USA obliekli svoje najlepšie kroje, vďaka čomu si ich miestni pomýlili s pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Hádzali do nich kamene, strieľali na nich. Naozaj treba zdôrazniť, že vysťahovalci pre svoje rodiny podstúpili veľké obety. Veľmi chceli, aby sa ich deti mali lepšie a je vidno, že deťom tých, ktorí v Amerike zostali, sa to podarilo.“
Keď doma pribúdali nemanželské deti, začali do Ameriky chodiť aj ženy. Niektoré zarobili viac ako muži
Fotografia z knihy Slovenskí vysťahovalci - História slovenského vysťahovalectva„Mám šťastie, že patrím do dlhého radu potomkov silných slovenských žien,“ píše v úvode príbehu svojej rodiny Angela Meady. Jej prastará mama Terézia Kašťáková sa narodila v druhej polovici 19. storočia na Orave a aj jej príbeh, uverejnený v knihe Slovenskí vysťahovalci, do veľkej miery búra predstavu o pasívnych ženách.
Kašťáková pracovala v Budapešti aj v Londýne, kde si osvojila základy angličtiny. Tie boli pre ňu v Kanade, kde sa napokon usadila a vydala za Slováka zo Šariša, obrovskou výhodou.
V čase výrazných migračných vĺn sa do zámoria vypravovali aj ženy. Či už išlo o slobodné a veľmi mladé dievčatá, alebo o manželky sprevádzajúce svojich mužov, vedeli sa v komplikovaných situáciách vynájsť a neraz to boli práve ony, kto zakladal rodinné impériá.
Na Slovensku robíš celý život na to, aby si len prežíval, hovorí žena, ktorá odišla do Írska. A trápi sa tam
Novinárka Saša Uhlová sa necháva najať ako lacná pracovná sila v zahraničí. (zdroj: Filmtopia)Trblietavé morské vlny a romantické uličky výletného francúzskeho mesta Marseille vyzerajú dobre. Ale to navonok lákavo krásne mesto žije aj množstvom vnútorných, skrytých príbehov. A tie majú od bezstarostnosti veľmi ďaleko.
Pre ústrednú postavu dokumentárneho filmu Hranice Európy, ktorá také príbehy zviditeľňuje, nie je Marseille oddychovým letoviskom, ale miestom, ktoré poriadne preverí jej psychické i fyzické sily. Hoci sa zdá, že Alexandra Uhlová je dosť odolná. Je totiž novinárka.
S dokumentaristkou Apolenou Rychlíkovou sa pustili do projektu, ktorým ukazujú, že zo strednej a z východnej Európy sa za prácou stále vo veľkom odchádza na Západ. Aj keď je to neraz práca v podmienkach, ktoré sú v lepšom prípade mizerné. Pretože „Európu stále delí Železná opona, tá mzdová,“ konštatuje v úvode filmu Uhlová.
Režisér Bebjak: Vždy som veril, že sa Slováci vedia spojiť. Či tomu verím i teraz? Nie
Peter Bebjak. (zdroj: SME/Marko Erd)„Keď dostávam priestor v médiách a možnosť vyjadriť sa, nechcel by som, aby to zostávalo len v rovine sebaprezentácie ako teleshopping,“ vysvetľuje režisér Peter Bebjak, prečo aj pri preberaní cien za svoje filmy vyjadruje svoju spoločenskú angažovanosť.
„Patriotizmus je pre mňa byť hrdým na niečo, čo krajina alebo ľudia v nej dokázali. A nech to nie je len v období hokeja. Aj keď fandenie, samozrejme, spoločnosti pomáha. V danom momente sa vyplaví vlna vlastenectva, ovplyvnená výsledkom niekoho iného. Šport je dôležitá vec, pretože robí v krajine dobrú atmosféru. Je však veľa malých krajín, hlavne v Európe, ktoré dokážu ovplyvňovať celé ľudské spoločenstvo tým, čo vymyslia alebo čo ponúkajú svetu navonok. A pod vlastenectvom chápem aj to, že sa o nás v zahraničí nepíše iba negatívne, ale existuje aj niečo, v čom môžeme byť i my lídrami a na to potom môžem a vždy budem veľmi rád hrdý,“ hovorí.
Dodáva, že chce, aby táto krajina bola dobrá krajina na život. „A z mojej pozície sa budem snažiť, aby som k tomu vedel prispieť."
Na južnom Slovensku vyvraždili celé židovské komunity. Komu patrí táto história?
Ponižovanie Židov v Budapešti. (zdroj: Yad Vashem Archives)Do Osvienčimu vozili všetko nepohodlné. Čo nevidieť prídu na rad Maďari. To tam nie je nijakým tajomstvom. V marci a apríli sa dokončovala koľaj od rampy ku krematóriám a už vtedy si esesáci mädlili ruky na maďarskú salámu, slaninu a víno.
Takto hovorí hlavná postava románu Čo Dante nevidel od Alfréda Wetzlera o chystaných deportáciách maďarských Židov na jar 1944. Išlo doslova o masové vraždenie, v bleskovej akcii ich zahynulo viac než pol milióna. Boli medzi nimi aj Židia zo slovenského územia, ktoré vtedy anektovalo Maďarsko. Komu patrí táto história?
Vedci objavili planétu podobnú Zemi. Je to dobrý kandidát na život, tvrdia
Ilustračná fotografia, v ktorej má Gliese 12 b riedku atmosféru. (zdroj: NASA/JPL-Caltech/R. Hurt (Caltech-IPAC))Vedci objavili nový, „vzrušujúci“ svet, ktorý by mohol byť vhodný pre život a zároveň sa nachádza prekvapivo blízko – vo vzdialenosti približne 40 svetelných rokov (378 biliónov kilometrov) od nás.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society ide o doteraz najbližšiu nájdenú planétu s miernou teplotou o podobnej veľkosti Zeme. Medzinárodný tím vedcov ju pomenoval Gliese 12b.
„Urobili sme hrubý výpočet a dospeli sme k tomu, že je veľká približne ako Zem, pravdepodobne má miernu teplotu, ale [hlavne], že je naozaj, naozaj blízko. V priebehu jedného dňa sme si povedali: ‚Och, musíme to napísať.‘ Je to niečo skvelé,“ povedal pre The Guardian Shishir Dholakia, jeden z autorov štúdie.
Venujte sa záhradke. Už aj dva a pol hodiny práce týždenne zlepší duševnú pohodu
Práca v záhrade môže byť pestrým, multisenzorickým zážitkom. (zdroj: Adobe Stock)Hľadáte jednoduchú zmenu, ktorá môže zlepšiť vaše fyzické, duševné a emocionálne zdravie? Skúste sa starať o záhradu.
Ľudia sa venujú záhradkám v interiéri aj v exteriéri, v rôznom počasí a podnebí a s rôznou intenzitou i cieľmi. Výskumy neustále dokazujú, že záhradkárčenie má pozitívny vplyv na duševné zdravie a pohodu. Tie nové naznačujú, že môže ísť aj o prostriedok k väčším zdravým zmenám správania.
Prečo by to malo mať taký pozitívny vplyv na zdravie?
Je lepšie si počítať kroky alebo merať čas tréningu? Veda pozná odpoveď
Fyzická aktivita sa dá sledovať aj kombináciou trvania a intenzity. (zdroj: Adobe Stock)Jeden zo štyroch dospelých nespĺňa odporúčanú úroveň fyzickej aktivity. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že nedostatočne aktívni ľudia majú o 20 až 30 percent vyššie riziko úmrtia v porovnaní s tými, ktorí majú dostatok aktivity.
WHO dospelým radí, aby počas týždňa venovali 150 až 300 minút aeróbnej fyzickej aktivite so strednou intenzitou, akou sú rýchlejšia chôdza či pomalé bicyklovanie a aspoň 75 až 150 minút cvičeniu s vysokou intenzitou, pri ktorom by mali problém viesť konverzáciu.
Dnes už má takmer každý inteligentné zariadenia ako hodinky či telefón, ktoré dokážu aj počítať kroky. Ešte nedávno sa pre zdravie odporúčalo urobiť denne 10-tisíc krokov, avšak súčasné usmernenia zamerané na fyzickú aktivitu sa o počte krokov nezmieňujú.
Máme na ne preto zabudnúť a radšej rátať minúty, ktoré strávime aktivitou?
Pozor na odpovede matuzalemov. Škatuľka cigariet denne, ani plávanie dlhovekosť neprinesú
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Priemerný Európan sa dnes dožíva sedemdesiatdeväť rokov. Stále platí, že ženy žijú dlhšie, o päť rokov viac, ako je priemer.
Napriek tomu, že priemerná dĺžka života stúpa, dožiť sa sto alebo stodesať rokov je stále niečo nevšedné. Preto sa matuzalemovia často stávajú aj súčasťou televíznych reportáži či objektom záujmu novinárov.
V takom rozhovore tradične nesmie chýbať otázka: Čo ste robili, že ste dožili takéhoto vysokého veku?
Odpoveď zväčša obsahuje silnú osobnú skúsenosť. Respondent povie, že na raňajky jedol pravidelne slaninu alebo tri vajíčka, každý deň si po obede dal za pohárik tvrdého alkoholu a aspoň raz za týždeň si doprial vysmážanú rybu alebo pečený bôčik.
Samozrejme, mnohým je hneď jasné, že nič z uvedeného nebude kľúčom k dlhovekosti. No fyziológ Bradley Elliott z University of Westminster vo Veľkej Británii sa rozhodol, že je čas skoncovať s nezmyselnými odpoveďami a uviesť všetko na pravú mieru.
Kultúrne tipy
Rodičia môžu vziať svoje deti 1. júna na premiéru muzikálu Takmer pyšná princezná. (zdroj: Divadlo bez masky)Deň detí sa dá osláviť rodinným muzikálom, v Trnave sa chystá festivalová novinka. Kam za kultúrou od 31. mája do 7. júna?
Víkendový recept
Babkina bábovka. (zdroj: Naničmama.sk | Kamila)Vráťte sa do detstva vďaka buchtám, bábovke či strúhanému koláču. Vyberte si z receptov na tradičné koláče ako od starej mamy.
Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.
Beata
Balogová
