Téma vedy a výskumu zväčša nehrá hlavnú úlohu vo volebných programoch politických strán a vzdelávaniu ani pokročilému výskumu na slovenských školách, vrátane ich kvality, neprospieva dlhodobo vysoká fluktuácia na poste ministra rezortu školstva.
Každý piaty slovenský vysokoškolák dnes študuje na univerzite v zahraničí, finančná podpora slovenskej vedy zaostáva a problémy sa darí riešiť len pomaly. Ako vysvetľuje vedec Pavol Čekan, investície do vedy a výskumu pritom znamenajú prínosné inovácie, pričom každé investované euro sa krajine niekoľkonásobne vráti a premietne do celej ekonomiky.
V tomto kontexte Čekan považuje za významné aj nastávajúce voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať už v sobotu 8. júna. Vo voľbe je pritom preňho dôležité podporiť stranu či kandidátov, ktorí budú v europarlamente prezentovať Slovensko ako modernú a sebavedomú krajinu, no tiež zohľadňuje či sa v programe venujú vede a inováciám.
Študentom potrebujeme vytvoriť podmienky pre návrat
Čekan pritom svoje vysokoškolské štúdium strávil v zahraničí tak, ako dnes asi 32 tisíc ďalších slovenských vysokoškolákov. Rozdiel je však v tom, že na rozdiel od mnohých sa vrátil a svoju zahraničnú skúsenosť sa rozhodol zužitkovať na Slovensku.
Založil tu súkromnú spoločnosť zameranú na vývoj rôznych testov, s primárnym zameraním na personalizovanú diagnostiku rakoviny prsníka. Podľa údajov Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR je pritom práve tento typ rakoviny najčastejšie diagnostikované nádorové ochorenie u slovenských žien.
Vysoké školstvo na Slovensku dnes zaostáva oproti západným univerzitám. Podľa prestížneho rebríčka Times Higher Education 2024 v súčasnosti nie je ani jedna zo slovenských univerzít medzi tisíckou najlepších svetových univerzít. Oproti tomu Česká republika a Poľsko majú v rebríčku zhodne štyri vysoké školy a susedné Rakúsko až jedenásť.
Práve do Česka odchádza každoročne najviac slovenských študentov a študentiek, v roku 2023 ich tam pôsobilo takmer 21-tisíc. Celkový počet študentov v zahraničí osemnásobne presahuje priemer krajín OECD.
„Som zástancom toho, aby mladí ľudia odišli do zahraničia,“ hovorí Čekan. Dopĺňa však, že problémom je, že im na Slovensku nevytvoríme podmienky, aby sa mohli a chceli vrátiť. Práve na lákanie a udržanie talentov v krajine skrz zavedenie politík na podporu študijnej aj pracovnej mobility sa ako samostatnej kapitole venuje aj jeden z komponentov slovenského Plánu obnovy a odolnosti.
Realizovali sa u nás aj iné projekty, napríklad SASPRO 1 a SASPRO 2, do ktorého sa spoločne zapojili Slovenská akadémia vied, Univerzita Komenského v Bratislave, aj Slovenská technická univerzita za účelom prilákať perspektívnych vedcov naspäť na Slovensko.
Slovenská veda je zatiaľ stále odkázaná na európske zdroje
„Bohaté krajiny investujú do vedy vysoké percento HDP nie preto, že sú bohaté, ale sú bohaté, lebo investujú do vedy také vysoké percento HDP,“ zdôrazňuje predseda Slovenskej akadémie vied, Pavol Šajgalík.
Za snahou o posun v oblasti vedy a výskumu pritom dnes stojí nie len veľké množstvo úsilia, ale aj peňazí. Problémom vedy a výskumu na Slovensku je zároveň jeho dlhodobé podfinancovanie.
Podľa dát Eurostatu sa štátna podpora Slovenska na jeho vedu a výskum v priebehu rokov prepadá. Kým v roku 2012 Slovensko do tejto oblasti investovalo 0,4 percenta HDP, v roku 2022 to bolo už iba 0,35 percenta HDP. Trend na úrovni EÚ 27-čky má pritom opačnú trajektóriu a pre porovnanie, priemer Únie v roku 2022 dosahoval 0,74 percenta HDP. Pri prepočte na obyvateľa to pri Slovensku vychádza na 76 eur, pri priemere EÚ vo výške 263 eur.
Okrem financovania zo štátneho rozpočtu sa však slovenskí vedci a vedkyne môžu hlásiť napríklad aj o peniaze z eurofondov. V rámci nich sa vypisujú grantové výzvy pre podporu vedy a výskumu, ktorých administrácia a prerozdeľovanie je v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Podobne ako v iných oblastiach, aj tu však Slovensko v priebehu rokov nezvládalo čerpať pridelené objemy podpory. V roku 2021 bolo za programovacie obdobie 2014-2020 vyčerpaných iba necelých 20 percent všetkých eurofondov pre vedu a výskum.
Ako problematický sa tiež v danom programovom období ukázal samotný proces prideľovania fondov. Pavol Čekan, ktorý sa po 20 rokoch v zahraničí vrátil na Slovensko v roku 2017, následne po prvých skúsenostiach s nimi kritizoval spôsob podpory vedy a výskumu na Slovensku. Problematickým bolo z jeho pohľadu prerozdeľovanie eurofondov a spôsob hodnotenia projektov pri grantových výzvach.
Nebol sám, spôsob hodnotenia projektov a prideľovanie eurofondov na vedu viacerí renomovaní slovenskí vedci označovali za nejasný z pohľadu kritérií, nezohľadňujúci excelentnosť a demotivujúci pre mladú generáciu nádejných výskumníkov.
V tom čase sa voči spôsobu prerozdeľovania eurofondov na vedu a výskum ohradili aj rektori slovenských vysokých škôl v liste ministrovi a na kauzu vtedy zareagovala aj Európska komisia, ktorá požiadala Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) o preskúmanie situácie.
V tomto smere však Čekan dnes oceňuje a poukazuje na postupné zlepšovanie situácie, napríklad v prípade hodnotiteľov. Niektoré z projektov sa už darí podrobiť hodnoteniu vedcov zo zahraničia, pri ktorých je predpoklad vyššej miery odbornosti na vybrané témy a tiež slúži ako prevencia toho, že sa hodnotiteľ so žiadateľom o podporu poznajú.
Z balíka eurofondov určeného na vedu a inovácie sa po zrušení kontroverzných výziev pod ministrom Plavčanom podarilo väčšiu časť objemu ešte dočerpať, no problémom boli tesné termíny nových výziev.
Celkovo, európske a štrukturálne fondy za obdobie 2014-2020 sa Slovensku podarilo vyčerpať , a to aj vďaka flexibilite Európskej komisie, ktorá umožnila presunutie nevyužitých zdrojov na financovanie riešenia dopadov krízy v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Existujú však aj priame možnosti odpory vedy a výskumu na Slovensku z európskych peňazí, a to smerom na rôzne výskumné centrá, slovenské univerzity, aj súkromné firmy.
Jednou z veľkých príležitostí sú celoeurópske projekty ako napríklad EIC Accelarator alebo ERC granty. V takýchto výberových konaniach však musia Slováci súťažiť so špičkovými vedcami z celej Európy. To obmedzuje, koľko prostriedkov môže pritiecť na financovanie slovenskej vedy.
Podávanie a vyhodnotenie celoeurópskych projektov je však častokrát transparentnejšie a jednoduchšie než na Slovensku. Nadbytočnú administratívu pri čerpaní eurofondov si pritom na Slovensku vytvárame sami, EÚ to po nás v takej miere nevyžaduje. Zároveň, medzinárodná súťaž napomáha celkovo vyššej kvalite projektov a výskumu.
Situácia sa mierne zlepšuje, prispieva k tomu aj Plán obnovy
Lepšie financovanie vedy má pomôcť zabezpečiť aj Plán obnovy, ktorý je spoločnou odpoveďou EÚ na pokles ekonomík v dôsledku pandémie Covidu-19. Vďaka takýmto investíciám a zároveň pri riadnom dodržaní všetkých sľúbených míľnikov by si slovenská veda mohla významne polepšiť.
V rámci Plánu obnovy má Slovensko investovať do vedy, výskumu a inovácií 670 miliónov eur. Táto suma sa delí medzi dva komponenty korešpondujúce vyššie spomínaným témam. Jedným je Efektívnejšie riadenie a posilnenie financovania výskumu, vývoja, inovácií a digitálnej ekonomiky (576 mil. €) a druhým je Lákanie a udržanie talentov (94 mil. €).
Predošlým vládam sa pri implementácií prvých míľnikov z Plánu obnovy podarilo splniť aj niektoré reformy spojené s danou oblasťou. Jednalo sa napríklad o reformu SAV, prijatie stratégie internacionalizácie vysokých škôl, reforma riadenia a podpory výskumu, vývoja a inovácií či zjednodušenie uznávania vzdelania a odborných kvalifikácií.
Aktuálna vláda Roberta Fica stojí pred úlohou s potrebnými reformami pokračovať, pričom v uplynulých mesiacoch práve kvôli problému s ich plnením či aj s nabúraním už zavedených reforiem komunikovala s Európskom komisiou.
Vicepremiér pre eurofondy a plán obnovy SR Peter Kmec koncom mája oznámil , že sa nezrovnalosti týkajúce sa naplnenia míľnikov pre žiadosť o štvrtú platbu z Plánu obnovy podarilo vyriešiť. Otázky Komisie týkajúce sa právneho štátu a novely trestného zákona však ostávajú naďalej otvorené.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
Beata
Balogová
