BRATISLAVA. Odsúdené tehotné ženy, osamelé matky a otcovia, dôchodcovia a ťažko chorí. Taký bol okruh ľudí, ktorí mohli dostať amnestiu, keď v júni 2004 nastúpil do funkcie novozvolený prezident Ivan Gašparovič.
Ďalej sa amnestia vzťahovala na páchateľov trestných činov z nedbanlivosti. Či už dostali nepodmienečný trest do jedného roka väzenia, podmienku, alebo aj peňažný trest do 30-tisíc korún (zhruba tisíc eur - pozn. red.).
Amnestiu po nástupe do funkcie vyhlásil pred Gašparovičom aj prvý prezident zvolený v priamej voľbe Rudolf Schuster. Bolo to v júli 1999. Tak ako teraz Peter Pellegrini, aj Schuster bol spoločným kandidátom vtedajšej vládnej koalície, problém s ním, ako bývalým komunistickým funkcionárom, malo KDH.
Nový prezident má iný program
Pellegrini do funkcie nastúpi v sobotu, keď v prezidentskom paláci vystrieda Zuzanu Čaputovú, ktorá žiadnu amnestiu nedala. Rovnako ani jej predchodca Andrej Kiska. Schuster s Gašparovičom dali zhodne po dve amnestie.
“Takéto možnosti nateraz vôbec nie sú na programe dňa.
„
Či Pellegrini uvažuje o plošnej amnestii pri príležitosti nástupu do funkcie, jeho hovorkyňa Patrícia Medveď Macíková vo štvrtok priamo nepovedala.
"Takéto možnosti nateraz vôbec nie sú na programe dňa," odkázala.
Počas volebnej kampane Pellegrini tvrdil, že nie je zásatancom plošných amnestií "len na základe toho, že bol zvolený nový prezident".
V ankete týždenníka Plus sedem dní konštatoval, že pri individuálnych milostiach by každú jednu žiadosť posudzoval veľmi prísne. "K amnestii by som pristupoval maximálne vážne a iba vo výnimočných prípadoch."

Milosť a amnestia
Milosti a amnestie majú spoločné to, že o oboch aktoch rozhodnuje výlučne prezident. Amnestia sa vyhlasuje na širší okruh páchateľov konkrétnych trestných činov podľa uváženia hlavy štátu. Väčšinou je to pri nejakej špeciálnej udalosti.
Schuster vyhlásil druhú amnestiu pri príležitosti končiaceho sa jubilejného roka 2000. Druhá amnestia Gašparoviča pripadla na január 2013, keď bolo 20. výročie osamostatnenia republiky.
Milosť je na rozdiel od amnestie individuálny akt. Ak právoplatne odsúdený človek požiada o milosť, rozhoduje o nej opäť iba prezident. Žiadosť ešte predtým posudzuje ministerstvo spravodlivosti, jeho stanovisko však pre prezidenta nie je záväzné.
“Skôr budem podobne ako prezidenti predo mnou v odôvodnených prípadoch využívať inštitút individuálnej milosti.
„
Denník SME sa tiež v predvolebnej ankete pýtal kandidátov na ich postoj k milostiam a amnestiám.
Padla aj otázka, či by kandidát po zvolení za prezidenta udelil milosť bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, ktorý si odpykáva osemročný trest za korupciu.
Pellegrini sa do ankety SME odmietol zapojiť. Jeho hlavný protikandidát Ivan Korčok odpovedal, že Kováčika by neomilostil. Neplánoval vyhlásiť ani amnestiu. "Skôr budem podobne ako prezidenti predo mnou v odôvodnených prípadoch využívať inštitút individuálnej milosti."
Dejiny milostí
Prezidentka Čaputová udelila spolu 29 milostí. O poslednej rozhodla v marci, týkala sa 31-ročného muža, ktorý bol odsúdený na desať rokov za prechovávanie marihuany pre vlastnú potrebu.
Prezidenti, milosti a amnestie
- Michal Kováč (1993 - 1998) - žiadostí o milosť bolo 4775 - udelil 85 milostí
- Rudolf Schuster (1999 - 2004) - žiadostí o milosť bolo 3766 - udelil 33 milostí - dal 2x amnestiu
- Ivan Gašparovič (2014 - 2024) - žiadostí o milosť bolo 4342 - udelil 25 milostí - dal 2x amnestiu
- Andrej Kiska (2014 - 2019) - žiadostí o milosť bolo 2749 - udelil 6 milostí
- Zuzana Čaputová (2019 - 2024) - žiadostí o milosť bolo 6329 - udelila 29 milostí
Z trestu si už odsedel takmer päť a pol roka v najprísnejšom väzení. "Zvyšok trestu mu prezidentka odpustila pod podmienkou, že štyri roky a osem mesiacov odo dňa udelenia milosti nespácha úmyselný trestný čin," oznámila vtedy prezidentská kancelária.
Andrej Kiska ako prezident udelil iba šesť milostí, Gašparovič 25, Schuster 33. Bývalý prezident Michal Kováč udelil až 85 milostí. V pozícii zastupujúceho prezidenta udelili štyri milosti v roku 1998 Vladimír Mečiar a dve Mikuláš Dzurinda.
Najspornejšie v histórii samostatného Slovenska boli dve Mečiarove amnestie. Vzťahovali sa na aktérov kauzy únosu prezidentovho syna z roku 1995 a zmareného referenda z roku 1997 a neznámy počet trestných činov.
Mečiarove amnestie
Ešte pred Mečiarom vydal prezident Kováč tiež sporné milosti v súvislosti s vyšetrovaním kauzy Technopol. Figuroval v nej aj jeho syn Michal a tiež Marian Kočner, ktorý s Kováčom mladším vtedy podnikal.
Mečiar a Dzurinda mali oprávnenie udeľovať milosti a amnestie v čase, keď boli premiérmi a po skončení Kováčovho funkčného obdobia zostal post prezidenta neobsadený.
Dzurinda oprávnenie využil aj na rozhodnutie, ktorým chcel Mečiarove sporné amnestie zrušiť. Ústavný súd však neskôr rozhodol, že tak nemohol urobiť. Amnestie napokon zrušil parlament až v roku 2017.
Kauza Mečiarových amnestií priviedla Dzurindovu vládu k úprave postupu pri ich udeľovaní. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia bolo možné omilostiť a amnestovať len právoplatne odsúdených páchateľov. Teda už nie obvinených alebo obžalovaných.
Pri milostiach sa zaviedlo aj pravidlo, že návrhy musia prejsť posúdením ministerstva spravodlivosti.
Kauza Martikán
Prezident Schuster čelil kritike, keď v roku 2000 udelil milosť olympijskému víťazovi v kanoistike Michalovi Martikánovi.
V roku 1998 spôsobil Martikán smrteľnú autonehodu. Súd mu za to vymeral podmienečný trest so zákazom šoférovať. Martikán však zákaz porušil a mal nastúpiť do výkonu uloženého trestu.
“Milosť je inštitút, ktorý by sa mal používať iba v prípade mimoriadnych okolností. To, že niekto je olympionik, je obrovská zásluha, ale myslíme si, že u nás musí platiť rovnosť pred zákonom.
„
Schuster o milosti rozhodol napriek nesúhlasnému stanovisku ministerstva spravodlivosti, ktoré viedol Daniel Lipčic (vtedy KDH).
"Milosť je inštitút, ktorý by sa mal používať iba v prípade mimoriadnych okolností. To, že niekto je olympionik, je obrovská zásluha, ale myslíme si, že u nás musí platiť rovnosť pred zákonom," písal Lipšic ako vtedajší minister.
Sporné rozhodnutia
O milosť v roku 2013 márne žiadal herec Dušan Cinkota, odsudený za drogy. Petíciu za jeho prepustenie podpísalo okolo 14-tisíc ľudí. Vtedajší minister spravodlivosti za Smer Tomáš Borec však milosť neodporučil. Prezident Gašparovič sa s ním zhodol.
“Myšlienkou amnestie bolo urobiť veľký predel – jasné znamenie, že tá predchádzajúca justícia nepracovala dobre.
„
Veľká amnestia z januára 1990 bola jedným z najkritizovanejších rozhodnutí ponovembrového československého prezidenta Václava Havla. Na slobodu sa vtedy dostalo 23-tisíc väzňov vrátane ťažkých zločincov.
Po prepustení sa mnohí z nich vrátili k trestnej činnosti. Havel však svoje rozhodnutie obhajoval. "Myšlienkou amnestie bolo urobiť veľký predel – jasné znamenie, že tá predchádzajúca justícia nepracovala dobre," povedal v dokumente ČT v roku 2005.
Havel dal milosť aj Jozefovi Roháčovi, ktorý bol odsúdený za terorizmus. Neskôr sa z neho stal nájomný vrah podsvetia. V súčasnosti si za mafiánske vraždy odpykáva doživotie v Maďarsku.
Inaugurácia prezidenta Petra Pellegriniho
- Všetky správy a aktuality o inaugurácii
- Program inaugurácie Petra Pellegriniho
- SME minúta: Inaugurácia Petra Pellegriniho
- Profil a životopis Petra Pellegriniho
- Profil a životopis Zuzany Čaputovej
- Čo všetko prezidentovi poskytuje štát
- Amnestiu vyhlásili po nástupe Schuster aj Gašparovič. Teraz prichádza Pellegrini

Beata
Balogová
