BRATISLAVA. „Už dlhšiu dobu sa usilujeme vytvoriť v Bratislave miesto, kde môžu LGBTI+ ľudia a ich rodiny nájsť bezpečie, prijatie aj rady, ktoré im pomôžu získať pevnú pôdu pod nohami a vytvoriť si zdravý vzťah so sebou samým a aj s okolím,“ začína rozprávanie Roman Samotný. Pred takmer desiatimi rokmi otvoril v hlavnom meste podnik Tepláreň, ktorý však po teroristickom útoku na Zámockej ulici zavrel.
Vražda Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha zasiala medzi kvír ľudí strach, smútok, nepokoj a ako vraví aktivista, bezpečný priestor sa žiadal oveľa viac ako kedykoľvek predtým.
Vražda Juraja a Matúša bola špičkou ľadovca dlhodobo budovanej nenávisti, hovorí autor knihy Spúšť Čítajte Komunitné a integračné centrá pre LGBTI+ už bežne existujú vo väčšine hlavných miest Európskej únie, v Bratislave doteraz chýba.
Iniciatíva Inakosť na ňom rok po útoku začala pracovať, jeho prípravy vrcholia. Má slúžiť LGBTI+ ľuďom, ich priateľom a rodinám.
Vizualizácia komunitného centra. (zdroj: SADOVSKY & ARCHITECTS)Pripomína odkaz Teplárne
„Naše životy sa stali terčom zákernej dezinformačnej kampane a sú neustále zneužívané politickými stranami na burcovanie vášní a iracionálne strašenie,“ hovorí Samotný s tým, že vyrastať v slovenskej spoločnosti je pre LGBTI+ ľudí stále náročné, špeciálne ak sú ešte v detskom či mládežníckom veku.
Mnoho kvír ľudí a ich rodín potrebuje pomocnú ruku, aby sa dokázali s nepriateľskou atmosférou v spoločnosti vyrovnať a neobrátili túto nenávisť zvonku na seba. Hlavným cieľom komunitného centra je pomôcť ľuďom, aby dokázali prijať, kým sa narodili.
„K tomu potrebujú priestor, kde si môžu na chvíľu vydýchnuť od toho sveta vonku, a nájdu aj profesionálnu pomoc od odborníkov a odborníčok. Zároveň sa chceme usilovať vďaka komunitnému centru šíriť pravdivé informácie o LGBTI+ osobách a ich skutočné príbehy, takisto poskytnúť priestor na vzájomné spoznávanie sa,“ vysvetľuje Samotný.
Podobné centrum v súčasnosti existuje jedine v Košiciach, ide o Prizmu.
Aktivistka Charlotte Srnčík: Nasledujúce štyri roky budú LGBTI+ ľudia tŕpnuť Čítajte Hlavnou funkciou bratislavského centra bude profesionálne poradenstvo - psychologické, právne a sociálne, ktoré sa týka LGBTI+ identity. Pomoc nájdu kvír ľudia napríklad aj pri coming oute v rodine či v práci, v prípadoch šikanovania v škole, pri tranzícii v ordináciách či na úradoch, pri násilných činoch či prípadoch diskriminácie.
„Ide o individuálne stretnutia, ale aj o prácu v skupinách, kde si ľudia môžu vymieňať svoje skúsenosti. Komunitné centrum zároveň ponúkne priestor na rôzne kultúrne a komunitné aktivity, od diskusií, prednášok cez workshopy, školenia, až po premietania či menšie koncerty,“ pokračuje Samotný. Ďalšou funkciou je vytvoriť zázemie a kancelárie pre LGBTI+ združenia.
V budúcnosti uvažujú aj o vytvorení kaviarne na neformálne stretnutia a trávenie voľného času. „Cieľom je aj pripomenúť odkaz Teplárne a nadviazať na jej priateľskú atmosféru. Bude to zároveň aj spôsob, ako môžeme čiastočne pokryť náklady okolo prevádzky,“ dodáva Samotný.
Centrum sa bude nachádzať v širšom centre bratislavského Starého Mesta. Práce na ňom už finalizujú a Samotný dúfa, že sa všetko podarí dokončiť počas jesene.
Vaše manželstvo neakceptujeme. Slovák prišiel o občianstvo, pretože prijal britské svojho manžela Čítajte Inde podporuje centrá štát, na Slovensku občania
Ako politici útočia na LGBTI ľudí na Slovensku
Začiatkom tohto roka ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS) avizovala, že LGBTI+ mimovládne organizácie už od rezortu „nedostanú ani cent“ na usporiadanie aktivít.
„Už viackrát som sa vyjadrila, že odmietam progresívnu normalizáciu a moja zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti,“ povedala Šimkovičová.
Ministerstvo kultúry neskôr zverejnilo na sociálnej sieti kontroverznú anketu, či má podporovať kultúrne dedičstvo alebo akcie LGBTI+ komunity, na ktorých chce podľa svojho skoršieho oznámenia šetriť. Postup ministerstva vyvolal kritiku zo strany opozície, mimovládneho sektora aj verejnosti.
Pred letom v rozhovore pre portál Topky ministerka poznamenala, že Európa vymiera a nerodia sa nové deti kvôli „pretlaku LGBTI“.
Poslanci SNS predložili v septembri do parlamentu školský zákon, ktorý má zakázať „propagáciu“ inej než väčšinovej orientácie na školách. V zákone hovoria o pojme „netradičná sexuálna orientácia“, čím myslia orientáciu, ktorá je iná ako vzťah medzi mužom a ženou.
Líder SNS Andrej Danko už v roku 2019 tvrdil, že práva LGBTI+ ľudí nie sú základné ľudské práva.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) na žiadosť SNS zrušila usmernenie k zmene pohlavia transrodových ľudí, ktoré im malo zjednodušiť úradný proces tranzície a zabrániť núteným sterilizáciám. Dolinková tak spravila na žiadosť SNS.
Z iniciatívy Inakosť našli vhodný priestor aj vďaka pomoci magistrátu hlavného mesta a Starého Mesta. Zároveň ich prekvapil záujem a podpora zo strany verejnosti. Na komunitné centrum zbierali peniaze prostredníctvom platformy Donio a ľudia im prispeli viac ako 83-tisíc.
„Vôbec sme nečakali, že sa nám prvú požadovanú sumu podarí získať ani nie za 24 hodín, finálna suma nakoniec výrazne narástla. To svedčí aj o tom, že veľká časť spoločnosti je naozaj ochotná pomáhať LGBTI+ ľuďom, aby aj oni mohli mať na Slovensku kvalitný život,“ domnieva sa Samotný.
Vyzbierané prostriedky pomôžu najmä na prebudovanie priestoru na bezbariérový a na efektívne bezpečnostné opatrenia. Podporu majú aj zo súkromného sektora.
„V iných krajinách EÚ je to pritom štát, ktorý podporuje podobné komunitné centrá, keďže suplujú jeho prácu. Sme však odhodlaní vydržať a usilovať sa podať pomocnú ruku čo najväčšiemu počtu LGBTI+ ľudí, ich rodín, ale aj širokej verejnosti, aby si mohla utvárať postoje na základe pravdy,“ hovorí.
Nárast LGBTI+ projektov, ale aj pocitu neistoty
Samotný pozoruje, že u mnohých LGBTI+ ľudí rastie pocit úzkosti z vývoja na Slovensku. Pribúda tých, ktorí zvažujú odchod, napríklad do Českej republiky, prípadne už odišli. Prieskum o živote LGBTI+ osôb na Slovensku z roku 2022, ktorý zorganizovala Inakosť, ukázal, že kvír ľudia najčastejšie pociťujú ohrozenie na uliciach, verejných priestranstvách, v mestskej hromadnej doprave, ale napríklad aj vo vidieckych oblastiach.
Viac ako 13 percent zažilo pre svoju orientáciu fyzické alebo sexuálne násilie, 23 percent opýtaných hlásilo skúsenosť s domácim násilím.
Pre väčšinu z 1600 opýtaných v prieskume je však najväčším problémom nemožnosť uzavrieť zväzok a mať právo na dedenie či OČR v prípade ochorenia partnerky alebo partnera. Vyše 61 percent LGBTI+ ľudí, ktorí žijú v partnerstve, by si želalo, aby mohli uzavrieť manželstvo a 30 percent registrované partnerstvo.
Samotný si však súčasne všíma, že pribúda aj tých, ktorí sa rozhodnú otvorene hovoriť o svojej identite a verejne sa v téme angažovať.
„Za posledné roky vnímam veľký nárast LGBTI+ projektov, čo je aj reakciou na rastúci útlak a práve snahou brániť sa,“ konštatuje. Napríklad rodičia LGBTI+ detí nedávno vydali knihu Niečo ti chcem povedať s 15 príbehmi.
Rozmýšľala som, kde som spravila chybu, hovorí mama transrodového syna. Teraz šíri povedomie o LGBTI+ ľuďoch Čítajte „Chceli by sme, aby bolo čo najviac rodičov, ktorí jasne podporujú svoje deti a aby bolo čo najviac ľudí, ktorí naše deti akceptujú a rešpektujú,“ uvádzajú autori a autorky. V roku 2023 získali Cenu Inakosti za rozvoj komunity.
Taktiež vznikla aj kniha o rešpektujúcej komunikácii s kvír ľuďmi Hovorme o sebe s rešpektom, ktorá sa umiestnila v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska, ktorú každoročne usporadúva Bibiana.
Stretnutie prezidentky pred skončením mandátu s LGBTI+ aktivistami z viacerých združení v pripravovanom komunitnom centre ešte pred rekonštrukciou. (zdroj: Roman Samotný)
