BRATISLAVA. Pre chyby pri vyšetrovaní kauzy čurillovcov chcel generálny prokurátor Maroš Žilinka najprv trestať, teraz si to však rozmyslel.
Rozhodol sa totiž nepodať disciplinárny návrh na šéfa bratislavskej krajskej prokuratúry Rastislava Remetu, hoci ho k tomu nabádal Najvyšší správny súd a konkrétny podnet podal advokát Peter Kubina, ktorý je právnym zástupcom policajtov okolo Jána Čurillu.
„Po preskúmaní veci som nezistil dôvody na podanie takéhoto návrhu, a to ani vo vzťahu k iným prokurátorom,“ rozhodol Žilinka.
V kauze čurillovcov pritom už jeden prokurátor disciplinárke čelil, keď po dvoch rokoch vyšlo najavo, že policajtov NAKA obvinil a následne po celý čas vyšetroval zaujatý vyšetrovateľ.

Chyba viedla k tomu, že Žilinka v novembri 2023 celý prípad bratislavskej prokuratúre odňal a dal ho riešiť Krajskej prokuratúre Trnava.
Žilinka chcel zároveň vyvodzovať zodpovednosť. Prvý na rade bol bratislavský prokurátor Juraj Chylo, ktorý mal ako dozorový prokurátor postup polície kontrolovať, no po celé dva roky vyšetrovania si nič nevšimol. A to napriek výhradám Čurillu a ďalších.
Lenže pokus disciplinárne potrestať prokurátora Chyla stroskotal. V polovici mája tohto roka Najvyšší správny súd disciplinárne konanie zastavil. Dal za pravdu Chylovi a jeho argumentom, podľa ktorých podal Remeta ako nadriadený prokurátora disciplinárny návrh oneskorene.
V odôvodnení senát Violy Takáčovej nielen vyčítal Remetovi neskorú reakciu, ktorá prišla až po premlčaní skutku, ale naznačil aj jeho vlastnú nedôslednosť v prípade. Ako Chylov nadriadený bol totiž Remeta zodpovedný za prieskum v tomto prípade, no žiadne pochybenie si nevšimol. Ak by to tak bolo, mal konať.
„V opačnom prípade by bolo na mieste uvažovať o nedôslednom plnení jeho povinností vedúceho prokurátora, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry,“ napísal správny súd do rozhodnutia o Chylovi.
Na to následne nadviazal Kubina, ktorý videl porušenie viacerých povinností prokurátora, ale aj pre porušenie etického kódexu prokurátora. Remeta mal totiž konať včas.
„Ak lehotu zmeškal, potom sa nevyhnutne sám dopustil disciplinárneho previnenia porušením jeho povinností ako vedúceho prokurátora,“ napísal Kubina do podnetu, ktorý adresoval šéfovi prokuratúry ešte začiatkom leta.
Konanie Remetu označil za závažný prehrešok, pretože malo nenapraviteľný následok. Disciplinárne stíhanie a potrestanie Chyla totiž Remeta zmaril.
Kubina vidí selektívny prístup
Ak Žilinka nevidí v konaní Remetu dôvod na podanie disciplinárneho návrhu alebo aspoň na to, aby ním vykonal disciplinárny pohovor, znamená to podľa Kubinu dve veci.
„Prvou je, že latka dodržiavania zákona je v rezorte prokuratúry nastavená pomerne nízko, priam sa javí, akoby ležala na zemi,“ hovorí advokát.
Druhou vecou podľa neho je, že latka je nastavená selektívne a právo sa uplatňuje nie podľa textu zákona, ale podľa toho, ktorého prokurátora sa to týka.
„Sú napríklad verejne známe prípady disciplinárnych pohovorov s prokurátormi bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry za oveľa menej závažné, priam až malicherné veci oproti tej, ktorá bola predmetom tohto podnetu,“ dodáva Kubina.
Generálny prokurátor v minulosti podal disciplinárku napríklad na bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica za to, že sa verejne zastal svojich podriadených a vyšetrovateľov NAKA po tom, ako policajná inšpekcia začala stíhanie pre údajnú manipuláciu svedeckých výpovedí vyšetrovateľmi.

Lipšicovi za to Žilinka navrhol ako trest zníženie platu o 15 percent na jeden mesiac. Najvyšší správny súd síce disciplinárny trest udelil, no zvolil len pokarhanie.
Žilinka riešil disciplinárne Lipšica aj v tomto roku, tentoraz za to, že poskytol médiám rozhovor počas obednej prestávky.
Rovnako pohovorom riešil generálny prokurátor aj ďalších podriadených. Napríklad Ondreja Repu za to, že sa zúčastnil na diskusnej relácii Rádia Slovensko bez toho, aby mu na to dal povolenie. Bolo to po tom, ako na Generálnej prokuratúre obmedzili možnosť prokurátorov vystupovať verejne.
Repa v reakcii na tento pohovor podal správnu žalobu.
„To, že vôbec niekto cítil potrebu prijať príkaz o obmedzení komunikácie, sme prijímali veľmi rozpačito. Nestotožňujem sa ani s výkladom, ktorý bol uplatnený v rámci môjho pohovoru,“ vysvetlil Repa v nedávnom rozhovore pre SME.
Samotný Remeta ešte v júli hovoril o tom, že na disciplinárny podnet advokáta nebude reagovať. Nechcel reagovať ani na právoplatné rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, o ktorom povedal, že ho „považuje za nesprávne a nezákonné“. Bližšie dôvody nevysvetlil.
Zavádzal vraj súd
Kubina o podnete na Remetu pritom hovorí, že vychádzal nielen z rozhodnutia správneho súdu.
„Druhý dôvod bol, že závažnosť skutku v disciplinárnom návrhu odôvodnil krajský prokurátor okolnosťami, ktoré sa určite nestali, pričom ja som bol priamym a očitým svedkom, že sa nestali,“ dodáva advokát.
Kubina totiž hovorí, že Remeta v disciplinárnom návrhu zavádzal Najvyšší správny súd. A to tvrdením, že Chylo spôsobil svojím konaním „závažný následok spočívajúci v nevyhnutnosti vykonať podstatnú časť dokazovania opätovne“.
Niečo také je však podľa advokáta nepravdivé, ba až vymyslené. Po zmene vyšetrovateľa a preložení prípadu do Trnavy sa totiž ani jeden procesný úkon nikdy neopakoval. Vyšetrovanie plynulo pokračovalo a viedlo k tomu, že v júli podala trnavská prokuratúra obžalobu na Čurillu a ďalších policajtov okolo neho.
Ich prípad sa ťahá už od roku 2021, keď ich obvinil vyšetrovateľ inšpekcie Michal Kulich. Keď v rámci vyšetrovania podávali obvinení rôzne námietky či sťažnosti, rozhodoval o nich Kulichov priamy nadriadený – policajt inšpekcie Lukáš Vavrinec.
Lenže ten bol podľa obhajoby zaujatý. V kauze totiž Vavrinec sám vystupoval ako svedok a podľa Kubinu mal k jednému z policajtov otvorene nepriateľský vzťah.
Napriek tomu sa Vavrinec z takéhoto rozhodovania nevylúčil. Všetko sa pritom dialo s vedomím dozorového prokurátora Chyla, keďže ten Vavrinca osobne vypočúval.
Chylo sa na Najvyššom správnom súde obhajoval tým, že ako dozorový prokurátor mal možnosť usmerňovať Kulicha ako vyšetrovateľa prípadu, avšak nie jeho nadriadeného na inšpekcii, teda Vavrinca.
Pri zastavení Chylovej disciplinárky naznačil správny súd, že ako dozorový prokurátor si mal všimnúť nezákonný stav. Lenže nielen on sám. Senát správneho súdu si všimol, že Remeta mal viackrát v rámci kontroly, tzv. prieskumu, k dispozícii celý spis ku kauze čurillovcov. Žiadnu nezákonnosť si však nevšimol.
„Navrhovateľ (Remeta) sa o existencii sporných rozhodnutí Lukáša Vavrinca mohol preukázateľne prvýkrát dozvedieť dňa 20. 5. 2022,“ píše sa v uznesení správneho súdu. Napriek tomu však Remeta chyby ako nadriadený prokurátor nenapravil. Zobudil sa až v novembri 2023, keď už chyby skonštatovala Generálna prokuratúra. Potom podal 22. decembra disciplinárny návrh na Chyla.

Beata
Balogová
