"Žiadame dôslednú odluku cirkvi od štátu," napísali v novembri 1989 do svojho programového vyhlásenia členovia Verejnosti proti násiliu.
V revolučných novembrových časoch, keď sa hnutie formovalo, bola požiadavka odluky od štátu vyjadrením túžby po náboženskej slobode a nebola naplnená konkrétnou predstavou o tom, ako by mala prebehnúť a čo by malo byť jej cieľom.
„Bol to skôr úderný politický program vhodný na revolučné časy než premyslená koordinovaná stratégia,“ hovorí historik Peter Jašek z Ústavu pamäti národa.
No kým aj ostatné požiadavky boli spočiatku skôr heslovité, siedmy z dvanástich bodov programu VPN zostáva po tridsiatich piatich rokoch jediným, ktorý sa konkrétne nepremietol do filozofie štátu.
Niektorí za odluku považovali už to, keď štát krátko po revolúcii zrušil dozor nad cirkvami a prestal zasahovať do toho, kto bude biskupom či kňazom. Finančné prepojenie štátu a registrovaných cirkví však stále pretrváva a napriek znižujúcemu počtu veriacich sa prehlbuje.
Podľa prieskumu NMS z roku 2023 podporuje odluku cirkvi od štátu až 61 percent ľudí na Slovensku, súčasný model financovania cirkvi zároveň podporuje 19 percent ľudí. Na druhej strane, ochotu prispievať cirkvám z vlastného vyjadrilo v staršom prieskume Focusu z roku 2020 len 20 percent opýtaných.
V článku sa dočítate:
- prečo bola odluka v požiadavkách 17. novembra,
- čo odluka v rôznych obdobiach znamenala,
- ako sa menil vzťah cirkvi a štátu,
- ako vyzerali porevolučné pokusy o odluku,
- ako vyzerá odluka v iných štátoch.
Heslo pre revolúciu
Požiadavka odluky cirkvi od štátu v kľúčovom politickom dokumente novembra 1989 vyplývala z toho, že za totalitného režimu boli cirkvi podriadené štátnej moci, hovorí historik Jašek. Po sérii cirkevných zákonov z roku 1949 nasledovali desaťročia perzekúcií.
