Bol oceňovaným neurológom, posledné roky žil v ústraní. Zomrel Pavel Traubner

BRATISLAVA. Ako malý chlapec prežil holokaust. Celý život sa potom zasadzoval za to, aby sa na túto smutnú kapitolu dejín nezabudlo. Bol vyhľadávaným neurológom, ktorý pomohol aj mnohým známym ľuďom.

Známy neurológ Pavel Traubner zomrel vo štvrtok pred polnocou. Mal 83 rokov.

Informáciu o jeho úmrtí priniesol Ústredný zväz židovských náboženských obcí, ktorého bol Traubner čestným predsedom.

Dokázal len šepkať

Rok po skončení druhej svetovej vojny v roku 1945 dokázal Traubner ako päťročný chlapec len šepkať. Bolo to spôsobené tým, že počas vojny strávil deväť mesiacov v úkrytoch, aby ich s rodinou nezobrali do koncentračného tábora.

"V malej diere prikrytej čečinou sme žili šiesti, von sme vychádzali len v noci a cez zimu boli mrazy mínus 20 stupňov. Mal som na sebe sveter, ktorý som nevyzliekol počas celých deviatich mesiacov, a ten mi pomohol zachrániť si život,“ spomínal si neskôr Traubner na chvíle strávené v úkrytoch v okolí Zliechova pri Ilave a vo Valaskej Belej v okrese Prievidza.

Z úkrytu vyšli až na konci druhej svetovej vojny.

Traubnerovci sa museli skrývať pred štátnou mocou slovenského štátu, lebo večer 3. septembra 1944 ich jeden zo susedov varoval, že na druhý deň ich idú naložiť do transportu vedúceho do koncentračného tábora v Osvienčime. Preto sa celá rodina uchýlila v noci 4. septembra do hôr pri Ilave, v ktorej sa Traubner narodil 2. mája 1941.

Táto skúsenosť Traubnera poznačila na celý život a stal sa horlivým zástancom a propagátorom spomienky na holokaust.

"Ľuďom treba otvárať oči. Niekedy sa vraví, že sa o holokauste hovorí priveľa, ale nie je to pravda – vedomie ľudí je ovplyvniteľné a treba pripomínať tragédie, ktoré sa stali. Nerobím to kvôli sebe, osobne nad ničím neplačem, som starý človek a prežil som toho veľa. Ale treba vysvetľovať, aká nebezpečná je takáto ideológia,“ vyjadril v neskoršom veku známy neurológ.

Po vojne sa Traubnerov otec vrátil k stomatológii a v jeho šľapajach išiel aj on. Lekárom sa stal v 60. rokoch minulého storočia. Nepovažoval to pritom za povolanie, ale za poslanie.

Vyhľadávaný aj kritizovaný neurológ

Traubner vyštudoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej skončení v roku 1964 sa stal pomocným asistentom v Ústave patologickej anatómie v Bratislave.

Po návrate zo základnej vojenskej služby sa síce v roku 1966 opäť vrátil na patológiu, ale zakrátko sa začal venovať neurológii, ktorá ho preslávila.

"Počas svojej profesijnej dráhy sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovenskej neurológie, vychoval množstvo mladých odborníkov a naďalej aktívne prispieval k rozvoju medicíny," spomína si naňho zväz židovských náboženských obcí.

Za zdravie Traubnerovi neďakujú len slovenskí prezidenti či významné osobnosti spoločenského a politického života, ale, ako povedal denníku SME v roku 2020, aj bezdomovec z ulice pod jeho bytovým domom.

Medzi jeho pacientov patril napríklad bývalý prezident Rudolf Schuster či známa slovenská herečka Eva Krížiková.

Po nežnej revolúcii sa Traubner v roku 1991 stal prednostom 1. Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UK v Bratislave. Na tomto poste zotrval až do roku 2008.

Známy neurológ bol sedem rokov aj dekanom bratislavskej lekárskej fakulty. Okrem toho bol aj hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre neurológiu.

Za prínos k zvyšovaniu povedomia o význame ľudských práv na Slovensku získal Traubner za rok 2019 Cenu ministra spravodlivosti a v roku 2000 prevzal Krištáľové krídlo v oblasti medicína a veda.

Záver života žil skôr v ústraní

Napriek zásluhám, ktoré počas života dosiahol, ho v roku 2020 obvinili bývalé pacientky zo sexuálneho obťažovania počas lekárskeho vyšetrenia.

Traubner tieto obvinenia odmietol s tým, že išlo o lekárske postupy. "Môžem sa ospravedlniť, ak majú pocit, že som im ukrivdil," dodal.

Na sklonku života museli Traubnerovi pre cukrovku amputovať pravú nohu. Posledné roky žil uznávaný neurológ skôr v ústraní, hoci celý život bol váženým hosťom spoločenských podujatí.