Na Impact Summite hovorili o veciach, ktoré nás rozdeľujú, aj o boji proti šíreniu nenávisti (SME Minúta)

Záverečné slovo má Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis. “Dnes sme hovorili na Impact Summite aj o príbehoch. Veríme, že jeden silný tvoríme aj tu a teraz,” uzavrela druhý ročník podujatia. (SME)

Jedným z hlavných rečníkov Impact Summitu je Bjørn Ihler, preživší útoku Andersa Breivika na nórskom ostrove Utøya.

Zoči-voči smrti zmenil životné smerovanie a založil organizáciu, ktorá bojuje proti šíreniu nenávisti, a hovorí s ľuďmi o tom, kam až môže viesť neprijatie inakosti. Napriek desivému zážitku nestratil dôveru v ľudí a svet, pretavil ju do pomoci druhým.

Po Breivikovom útoku mal Bjørn posttraumatickú poruchu a problémy so spánkom. Vďaka psychologickej podpore sa vrátil k štúdiu dva mesiace po útoku.

Prekonať traumu mu pomohla aj zvedavosť: “Bolo pre mňa dôležité porozumieť Brevikovi. Zamýšľal som na nad tým, ako je možné, že niekto, kto vyzerá ako ja a pochádza z rovnakého prostredia, sa stal teroristom.” (SME)

Je dôležité načúvať príbehom ľudí, ktorým pomáhame, hovorí Zuzana Janíčková, výkonná riaditeľka ATRIUM BB.

“Morálna sila nespočíva v zistení, že nepomáhame my im, ale pomáhame si navzájom. Nie je žiadne my a oni. Dôležité je vnímať spolupatričnosť, nádej a ľudskosť,” hovorí Janíčková, ktorá koordinuje centrum pomoci v Banskej Bystrici. (SME)

„Ak sa nezapájate do politiky, môžete si žiť, ako chcete. Ako sa vám žije, záleží od toho, kto ste,“ hodnotí Veronika Móra z nadácie Ökotárs život obyčajných ľudí v súčasnom Maďarsku.

Dodáva, že sú časti spoločnosti, na ktoré vláda úplne zabudla a zažívajú ťažké časy.

„Mali by sme sa poučiť z toho, čo sa deje v Maďarsku, ale to by nemalo určovať našu budúcnosť,“ zdôrazňuje Barbora Bukovská z ARTICLE 19. (SME)

Súčasťou Impact Summitu je aj diskusia Ako môžu ženy uspieť vo volebnej politike: Dobrá prax z regiónu strednej Európy.

Na pódiu sa stretli Eva Nemčovská, viceprimátorka Trnavy, Oktawia Gorzeńska, viceprimátorka Gdyne a Zsuzsanna Szelényi z Democracy Institute Leadership Academy. Diskusiu moderuje Zuzana Papazoski, senior riaditeľka National Democratic Institute.

Zsuzsana Szelényi zdôraznila, že ženám chýba strategické spojenectvo, aby sa presadili vo väčších počtoch v politike.

Političky podľa nej nemôžu počítať s podporou všetkých žien za každých okolností, ale môžu počítať s podporou mnohých mužov. Eva Nemčovská z trnavskej radnice dodala, že z jej pohľadu nie je dôležité, či majú ženy rovnaké zastúpenie v politike ako muži, ale záleží na kvalite každého človeka, ktorý do politiky vstupuje. (SME)

Maďarská aktivistka Zsófia Banuta z organizácie Unhack Democracy hovorí o depresii po voľbách v roku 2022, no vidí východiská vo vytváraní nádeje.

Pripomína pritom výrok Václava Havla. „Nesmieme sa báť snívať o zdanlivo nemožnom, ak chceme, aby sa zdanlivo nemožné stalo realitou,“ uviedla. (SME)

Bude Slovensko ďalším Maďarskom a vieme sa pripraviť na výzvy, ktorým čelia organizácie či médiá kritické voči režimu Viktora Orbána?

Aj o tom na pódiu Impact Summitu 2024 diskutujú riaditeľka nadácie Ökotárs Veronika Móra, spoluzakladateľka organizácie Unhack Democracy Zsófia Banuta a riaditeľka pre právo, politiky a advokáciu organizácie ARTICLE 19 Barbora Bukovská.

V Maďarsku pred siedmimi rokmi schválili zákon, na základe ktorého sa organizácie s podporou z cudziny museli zaregistrovať ako financované zo zahraničia. Veronika Móra spolu s ďalšími 33 organizáciami založili koalíciu Civilizáció (Civilizácia), ktorá sa voči zákonu odvolala na Európskom súdnom dvore a uspela.

Na tému Čo nás rozdeľuje? diskutujú kultúrna antropologička Helena Tužinská, sociálny antropológ Juraj Buzalka a popularizátor vedy Samuel Kováčik alias Vedátor.

Podľa neho môže byť humor nástrojom na deeskalovanie konfliktov, no za istých okolností prispieva k polarizácii spoločnosti. (SME)

Na Impact Summite vystupujú angažovaní ľudia z občianskej spoločnosti zo Slovenska. Tomáš Bálint pochádza z Rimavskej Soboty.

Spolu s pár ľuďmi vo svojom rodnom meste založili priestor, kde sa môžu slobodne rozprávať o stave demokracie. “Otvárali sme témy, o ktorých sa ľudia báli diskutovať. Báli sa oprávnene,” hovorí Bálint, ktorý za kritiku primátora Jozefa Šimka dostal výpoveď a prišiel aj o dotáciu na festival.

V súčasnosti vedie kultúrne centrum Citadela: “Verím, že Rimavská Sobota sa stane mestom, kde sa ľudia nebudú báť,” verí Bálint, ktorý za svoj občiansky postoj získal ocenenie Biela vrana. (SME)

Demokracia potrebuje lídrov. Ukrajinská právnička Matviichuk hovorí o tom, prečo si vybrala túto profesiu.

“Keď som bola dieťa, bola som v kontakte s disidentmi. Títo ľudia sa nezastavili, postavili sa proti sovietskej mašinérii. Inšpirovali ma, preto som sa rozhodla študovať právo a bojovať za slobodu,” uviedla.

Na Ukrajine je občianska spoločnosť motorom zmien. Podľa nej aj obyčajní ľudia môžu zmeniť tok histórie. Matviichuk spolu s kolegami a kolegyňami mapujú vojnové zločiny ruského režimu. Pri svojej práci sa sústredí aj na prácu s obeťami nespravodlivostí autoritárskych režimov: “Potrebujú obnoviť vieru v to, že spravodlivosť je možná.”

“Keď chceme predísť vojnám budúcnosti, musíme potrestať lídrov, ktorí sú zodpovední za vojny súčasnosti,” upozorňuje ukrajinská právnička, ktorá sa po invázii Ruska na Ukrajinu odmietla evakuovať.

So svojím tímom videli napáchané hrôzy v Irpini a Buči. “Je v poriadku nezvyknúť si na zverstvá. Keď ich začneme považovať za normálne, strácame ľudskosť,” hovorí Matviichuk. (SME)

Prítomným sa prihovorila Oleksandra Matviichuk, ukrajinská právnička, ktorá spolu s Centrom pre občianske slobody v roku 2022 získala Nobelovu cenu za mier.

“Na demokratickú transformáciu nestačí prijať zákony. Musíme pracovať s motiváciou ľudí,” povedala v rozhovore s Barborou Marekovou, novinárkou z denníka SME. (SME)

Nadácia Pontis v spolupráci s Nadáciou Tesco udelila po šiesty raz ocenenie za prínos k Cieľom udržateľného rozvoja.

Cenu Sustainable Development Goals – SDGs za rok 2024 získala Michaela Kršková, zakladateľka a prvá generálna riaditeľka Výskumnej a inovačnej jednotky za vybudovanie prvej slovenskej inovačnej jednotky, ktorá je vďaka kvalitnému tímu, transparentnosti procesov a participatívnemu rozhodovaniu reálnym príkladom toho, ako môže verejná inštitúcia posilňovať dôveru v spoločnosti. (SME)

Spolupráca medzi sektormi je kľúčová, nakoľko na stave spoločnosti sa podieľame všetci, hovorí švédsky filantrop Sachs.

„Prepájanie je absolútne nevyhnutné pre posilňovanie dôvery v spoločnosti. Či už budovaním mostov alebo tunelov,” uviedol. (SME)

Sachs hovorí, že mladých lídrov učia debatné techniky, schopnosť vyjednávať, geopolitiku, kontext systému, inštitúcií.

Zameriavajú sa aj na politickú vyspelosť, čo nie je až tak hmatateľné.

„Školíte mladých lídrov, ktorí však prichádzajú do skorumpovaného systému,” počúva Sachs často o činnosti akadémie, ktorú zakladal. Švédsky podnikateľ však verí tomu, že keď zmeníme lídrov, zmeníme postupne aj systém. „Mladí sa musia naučiť, že na ich hlase záleží a môžu niečo zmeniť. Mňa teší, keď mladí chcú moc,” dodáva riaditeľ Daniel Sachs Foundation.

Do akadémie pre lídrov vyberajú podľa Sachsa mladých ľudí najmä podľa toho, či majú jasnú predstavu o tom, akú spoločnosť chcú.

Od mladých nezisťujú, aká je ich politická orientácia, mali by však jasne zastávať prodemokratické hodnoty ako rovnoprávnosť či náboženská sloboda. (SME)

Švédsky filantrop a podnikateľ Daniel Sachs hovorí o snahe získať mladých ľudí pre veci verejné.

„Vo Švédsku sme pred asi desiatimi rokmi chceli zastaviť odliv mladých ľudí a podporiť ich dôveru v demokraciu a inštitúcie. Presvedčiť ich, aby prevzali zodpovednosť za krajinu a šli do politiky,” hovorí.

Sachs dodal, že preto založili apolitickú akadémiu pre mladých ľudí, aktuálne s ňou pôsobia už v 70 krajinách na svete.

Kto nesie zodpovednosť za rozvoj spoločnosti? Švédsky filantrop a podnikateľ Daniel Sachs hovorí o tom, ako sa vedia ľudia z biznisu angažovať v posilňovaní demokracie. Moderuje Juraj Porubský.

Slovensko sa v rámci slobody prejavu uberá tragickým smerom, hovorí advokátka Barbora Bukovská. (SME)

Mali by občianske organizácie prijímať dary od kontroverzných osôb či firiem? Postoj Zoltána Vargu je úplne jednoznačný: „Takéto peniaze treba odmietnuť, naruší to ich integritu.” Riešením podľa neho môže byť crowdfunding. (SME)

Predstavitelia biznisu sa k témam právneho štátu a demokracie verejne vyjadrujú len veľmi neochotne.

Andrej Kiska ml. je však presvedčený, že hodnoty sú dôležité a biznis najlepšie zarába v otvorených demokraciách so silnými inštitúciami.

„Najlepšie, čo môžete urobiť, je podporovať liberálne demokracie," odkázal podnikateľom. (SME)

„Hodnoty ako integrita a ochrana priateľov, detí, kolegov, budúcnosti, nádej v lepšiu budúcnosť - to je dôvod. Musí to vychádzať z osobnej integrity a pocitu zodpovednosti za krajinu,” odpovedal Zoltán Varga, predseda jednej z najväčších maďarských nezávislých mediálnych spoločností v Maďarsku, na otázku, prečo sa venuje podpore nezávislej žurnalistiky a ochrane demokracie. (SME)

Potrebuje demokracia filantropov? Diskutujú Zoltán Varga, Václav Muchna a Andrej Kiska ml., moderuje Beata Balogová.

Medzi témy, ktoré hýbali Slovenskom, vybrali Kellö Kalinská, Goda a Hanus dianie vo verejnoprávnej televízii aj v súkromných médiách, šírenie dezinformácií politikmi, potláčanie odbornosti pri prešetrovaní pandémie aj v kultúre.

“Atentát na premiéra bol atentátom na demokraciu,” zdôraznil Hanus. (SME)

„Demokracia pre mňa nie je len možnosť volieb, ale aj súbor pravidiel, inštitúcií a systému, ktorý očakávam, že tu bude fungovať,” povedal publicista Jakub Goda v diskusii nazvanej Dva pohľady na jeden rok, v ktorej so šéfredaktorom Postoja Martinom Hanusom a novinárkou Laurou Kellö Kalinskou z portálu Aktuality.sk komentujú najdôležitejšie udalosti v našej krajine za posledné mesiace. (SME)

Najdôveryhodnejšie inštitúcie a biznis by podľa Pavla Kosnáča mali viac vstúpiť do verejného života.

Odporúča tiež investovať do obnovy lokálnych komunít, preferovať spoľahlivé informácie, slušnú diskusiu, trestať šírenie klamstiev. „Keď to dokázali krajiny, ktoré boli na tom pred 30 rokmi oveľa horšie, tak by sme to mohli dokázať aj my,“ zdôraznil. (SME)

Slovensko je tretia najpolarizovanejšia krajina v Európe, vyplýva z exkluzívneho prieskumu o stave dôvery u nás.

Výsledky priblížil riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Podľa najnovších dát ľudia na Slovensku najviac veria vedeckým (72 percent) a akademickým kapacitám (70,1 percent), nasledujú ozbrojené sily (63,3 percent) a miestna samospráva (61,5 percent). (SME)

Impact Summit sa koná symbolicky v čase medzi začiatkom Nežnej revolúcie a pochodom z Bratislavy do Hainburgu.

Pred 35 rokmi asi stotisíc ľudí prekročilo železnú oponu, aby na Medzinárodný deň ľudských práv pozdravom Ahoj, Európa! symbolicky ukončili jej rozdelenie.

Mnohé ideály Novembra '89 zostali podľa výkonnej riaditeľky Nadácie Pontis Martiny Kolesárovej nenaplnené.

„Už roky vytvárame prepojenia a mosty medzi rôznymi svetmi, aby sme pomohli posunúť našu krajinu dopredu. Apatia nie je riešenie, láska ku krajine sa prejavuje aj tak, že konáme," povedala v otváracom príhovore. (SME)

V Bratislave sa koná Impact Summit. Podujatie prepája vyše tristo ľudí z firiem, verejnej správy a občianskeho sektora.

Vytvára priestor na diskusie o aktuálnych výzvach v spoločnosti. Témou druhého ročníka je dôvera. (SME)