BRATISLAVA. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu o pochybnom financovaní mobilných odberných miest počas pandémie koronavírusu naštartovali v decembri aj ďalšie štátne zložky. Konať začali polícia aj Finančná správa.
Vyšetrovanie sa zameralo aj na prevádzkovateľov MOM, ktorí podľa kontrolórov brali od štátu desaťtisíce eur, pričom takmer vôbec netestovali.
Za najviac podozrivé NKÚ označil dve spoločnosti. V jednej už polícia urobila raziu. Ich majitelia však tvrdia, že výsledky kontroly vôbec nesedia s realitou, a majú na to aj dôkazy.
Obe firmy prevádzkujú ambulancie, ktoré si v čase pandémie otvorili jedno odberné miesto, aby mohli testovať pacientov. Boli v prvej línii a majú zadokumentované tisíce vykonaných testov.
V článku sa okrem iného dočítate:
- ktorých dvoch prevádzkovateľov označil NKÚ za podozrivých a prečo,
- za akých okolností boli mobilné odberové miesta zriadené a ako fungovali,
- koľko testov v skutočnosti urobili,
- ako do jednej z firiem začiatkom roka prišla polícia a čo chcela,
- čo hovoria NKÚ, NCZI a policajné prezídium.
Príbeh prvý: MOM v Liptovskom Hrádku
Zobrali vyše 145-tisíc eur a vykonali len 12 testov, tvrdia kontrolóri. Ambulancia spoločnosti Bene Vobis v Liptovskom Hrádku je podľa zistení NKÚ na prvom mieste rebríčka prevádzkovateľov MOM s najvyššími výdavkami za jeden AG test, a to 12 109 eur.
Skutočnosť je podľa konateľa spoločnosti Michala Ivančíka celkom iná.
