BRATISLAVA. Ak by sa parlamentné voľby konali vo februári, vyhralo by ich hnutie Progresívne Slovensko s 24,6 percentami hlasov.
Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS.
Strana Smer by skončila na druhom mieste a získala by 22,5 percenta hlasov. Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostalo aj ďalších päť strán.
Agentúra vykonávala prieskum od 5. do 9. februára na vzorke 1 001 respondentov.
Analýza prieskumov: Smeru odchádzajú najvernejší voliči. PS by malo väčšinu len s Matovičom Čítajte Skokanom mesiaca je Smer
Strana Hlas by bola treťou najsilnejšou stranou. Vo voľbách by ju volilo 10,5 percenta voličov. Nasledovalo by hnutie Republika so ziskom 7,4 percenta.
Ako agentúra podotkla, u obidvoch strán zaznamenali medzimesačný pokles voličskej podpory. U strany Hlas je tento trend poklesu podpory dlhodobejší. V januári mu namerali 11,5 percenta.
„Pri hnutí Republika zas vidíme úzke prepojenie s podporou strany Smer. Keď Smer rastie, Republika klesá a naopak," priblížila agentúra NMS.
Súčasne poukázala na to, že Smer je najväčším skokanom mesiaca a jeho podpora medzimesačne narástla o 4,1 percentuálneho bodu.
Z volebného modelu ďalej vyplynulo, že do parlamentu by sa prebojovalo aj KDH (6,6 percenta), strana SaS (6,1 percenta) a hnutie Slovensko (5,8 percenta).
Prieskum súčasne ukázal, že koaličná SNS by sa do parlamentu nedostala. Podľa aktuálneho volebného modelu by vo voľbách získala 1,5 percenta hlasov.
Vládna koalícia by väčšinu nezložila
V prepočte na mandáty by PS získalo 44 kresiel v parlamente, Smer by ich obsadil 41. Do Národnej rady by sa tiež posadilo 19 poslancov Hlasu a 13 poslancov z hnutia Republika.
KDH by malo zastúpenie v podobe 12 poslancov, SaS jedenástich a hnutie Slovensko by reprezentovalo 10 poslancov.
Zo základných prepočtov vyplýva, že súčasná koalícia by obsadila iba 60 kresiel, keďže SNS by neprekročila päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu.
Na zostavenie vlády by Smeru a Hlasu nestačila ani koalícia s Republikou, ktorá by v takejto podobe mala 73 mandátov.
Ak by sa spojili všetky štyri doterajšie opozičné strany PS, KDH, SaS a hnutie Slovensko, mali by tesnú väčšinu 77 hlasov.
Aký je rozdiel medzi voličskými preferenciami a volebným modelom?
Prieskumy voličských preferencií agentúr AKO a Focus berú do úvahy iba ľudí, ktorí sú rozhodnutí, a ďalej nepracujú s respondentmi, ktorí by voliť nešli alebo nevedia, koho by volili.
Volebný model zahŕňa aj respondentov, ktorí zatiaľ nie sú jednoznačne rozhodnutí, koho by volili. Agentúry sa pýtajú aj na ďalšie strany, nad ktorými rozmýšľajú, a mieru rozhodnosti.
,,Ak respondent nie je úplne rozhodnutý pre nejakú stranu, tak jeho jeden hlas rozdelíme pre všetky strany, nad ktorými uvažuje,’’ vysvetľuje Mikuláš Hanes z NMS Market Research, kde robia volebný model.
Okrem NMS Market Research robia volebné modely aj agentúry Median a Ipsos.
