BRATISLAVA. Premiér Robert Fico zo Smeru opakovane slovne útočí na Ukrajinu a jej prezidenta Volodymyra Zelenského, odmieta členstvo krajiny v NATO a na konci týždňa cestuje ako jediný politik z Európskej únie do Moskvy. V otázke členstva Ukrajiny v Únii je však až prekvapivo pragmatický.
„Naša podpora nie je špekulatívna, je to plnohodnotná podpora,“ hovoril pred rokom v Michalovciach, keď podpisoval s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom cestovnú mapu spoločných aktivít. Svoju podporu zopakoval viackrát.
Podobne pozitívny vzťah k vstupu Ukrajiny do EÚ nemá ani Viktor Orbán a ani Ficovi koaliční partneri. Andrej Danko to otvorene odmieta, Hlas členstvo Ukrajiny síce podporuje, no v januári sa strana vyhrážala, že svoju podporu môže stiahnuť pre zastavené dodávky ruského plynu.
Možno ešte viac prekvapuje, že Fico Ukrajinu podporuje napriek veľkému nesúhlasu jeho vlastných voličov.
Jeho dlhodobo negatívna rétorika voči Ukrajine spôsobila, že podľa prieskumu agentúry NMS až 85 percent voličov Smeru nesúhlasí s jej vstupom do Európskej únie. Celkovo je proti 59 percent opýtaných.
Smer vyniká v postojoch proti Bruselu. U jeho voličov prevažuje názor, aby Slovensko z EÚ vystúpilo Čítajte V Michalovciach pred rokom sa premiéri dohodli, že vypracujú tzv. rámec pre zapojenie Slovenska do obnovy Ukrajiny. Vláda potom dala svojmu podpredsedovi Petrovi Kmecovi za úlohu vypracovať analýzu príležitostí pre Slovensko z rozširovania Európskej únie o Ukrajinu.
Analýza je už hotová a kým ju dostane vláda, ešte sa pripomienkuje. Je to takmer výhradne pozitívny dokument, ktorý odporúča vstup Ukrajiny do Únie. Ukazuje aj možné dôvody Ficovho ekonomického pragmatizmu.
Slovensko nemá pracovníkov
Z členstva Ukrajiny v Európskej únii by Slovensko profitovalo hneď v niekoľkých oblastiach. Jednou z nich je príchod pracovnej sily.
Ak by Ukrajina vstúpila do Únie, počtom obyvateľov by išlo o šiesty najväčší členský štát, hoci pre emigráciu, spôsobenú najmä vojnou, tam klesol počet obyvateľov zo 44 na 38 miliónov. Je to obrovský nárast možnej pracovnej sily porovnateľný s Poľskom.
Dnes je na Slovensku okolo stotisíc utečencov z Ukrajiny. Podľa prieskumu SAV si dve tretiny z nich našli platenú prácu a väčšina tu chce žiť dlhodobo.
Čím dlhšie bude trvať vojna, tým je väčšia šanca, že sa u nás natrvalo usadia.
Pracujú a dohovoria sa po slovensky. Väčšina ukrajinských utečencov tu chce žiť dlhodobo Čítajte V rokoch 2022 až 2024 stála pomoc odídencom z Ukrajiny pol miliardy eur. Väčšina výdavkov smerovala do prvého kontaktu s utečencami, príspevkov na bývanie, na sociálne dávky a začlenenie detí do školského systému.
Viac ako 65 percent z týchto výdavkov Slovensku Brusel preplatil z európskych fondov.
V roku 2024 sa už objem pomoci významne znížil a priamy finančný prínos utečencov je už väčší ako výdavky štátu na nich.
Ukrajinci by mali tento rok celkovo na daniach (daň z príjmu, odvody a spotrebné dane) zaplatiť podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky 231 miliónov eur. Za roky 2022 až 2024 to bolo 439 miliónov eur.
Spolu je to viac ako pomoc, ktorú štát a EÚ na Slovensku Ukrajincom poskytli.
Nejde však len o rozdiel medzi prínosmi a nákladmi. Ukrajinci by podľa Kmecovho úradu mohli obsadiť niektoré pracovné pozície, na ktoré Slovensko nemá ľudí.
Úrad práce považuje za nedostatkové profesie lekárov, zubárov, sestry, rušňovodičov, kamionistov, vodičov autobusov či zváračov a obrábačov kovov.
Na Slovensku chýba 4600 sestier a 3350 lekárov. Železnice SR zamestnávajú 3700 ľudí starších ako 50 rokov v pracovných pozíciách, o ktoré nie je žiadny záujem. Sú to napríklad výpravcovia, dozorcovia výhybiek či signalisti.
Aliancia sektorových rád zase prognózuje, že do roku 2035 bude Slovensko potrebovať každoročne 70- až 80-tisíc nových pracovníkov. Najväčší dopyt bude v oblasti marketingu, gastra, cestovného ruchu, automobilového sektora a strojárstva, školstva, stavebníctva a dopravy.
Aby dokázalo prilákať ďalších Ukrajincov, Slovensko potrebuje ďalej odstraňovať najmä bariéry zamestnávania ľudí s vyššou kvalifikáciou a zlepšiť svoje integračné procesy.
Obchodné príležitosti
V roku 2022 predstavoval export Ukrajiny do Únie 29 miliárd dolárov a export Slovenska do Únie bol na úrovni 85 miliárd dolárov. Ukazuje to, aký veľký potenciál pre obchod prináša vstup Ukrajiny do EÚ.
Aj toto je príležitosť pre Slovensko, ktoré môže získať nového významného obchodného partnera. Podľa analýzy Inštitútu hospodárskych analýz na ministerstve hospodárstva vyviezli v roku 2021 domáce firmy viac ako polovicu exportu do susedných štátov, ale na Ukrajinu išlo len jedno percento.
Vo vzájomnom obchode s Ukrajinou teraz prevažujú nerastné suroviny. Z Ukrajiny na Slovensko ide najmä železná ruda a oceľ, opačným smerom elektrická energia a ropný plyn.
Po skončení vojny bude ukrajinská energetická infraštruktúra prechádzať veľkou obnovou. Je to príležitosť lepšie prepojiť elektrizačné a plynárenské siete a po vstupe Ukrajiny na spoločný trh zvýšiť export energií.
Úradníci u Kmeca sa zamýšľajú, že Slovensko by mohlo získať ľahší prístup k surovinám pre hutnícky priemysel. Ukrajina je dobrá v ťažbe surovín, čo je know-how, z ktorého by Slovensko mohlo profitovať napríklad v geologickom prieskume.
Príležitosti pre rast obchodu vidia úradníci aj v ďalších oblastiach, napríklad v elektrotechnike, automobiloch, strojoch, v dopravných prostriedkoch či v stavebníctve a budovaní energetickej infraštruktúry.
Poľnohospodári majú konkurovať kvalitou
Ukrajina má 24-krát viac ornej pôdy ako Slovensko. Je to väčšia výmera než vo Francúzsku či v Španielsku.
Väčšinu pôdy tvorí černozem, jedna z najúrodnejších pôd na svete. Ukrajinské poľnohospodárstvo je preto spolu s ťažobným priemyslom pilierom ekonomiky.
Pre slovenských poľnohospodárov sú konkurenciou najmä obilniny a olejniny. Problém môžu mať aj producenti ovocia, zeleniny a zemiakov.
Po vypuknutí vojny Brusel zrušil clá a kvóty na ukrajinské poľnohospodárske produkty, aby podporil ukrajinskú ekonomiku. Dovoz výrazne stúpol.
Slovensko zareagovalo zákazom dovozu vybraných komodít, napríklad pšenice, kukurice, repky a slnečnice.
Kmecov úrad teraz tvrdí, že zákazy nie sú dlhodobým riešením. Kritizuje, že slovenské poľnohospodárstvo sa orientuje na agrokomodity s nižšou pridanou hodnotou a drahšie finalizované potraviny sa dovážajú.
Riešením je viac diverzifikovať produkciu a orientovať sa na produkty s vyššou pridanou hodnotou alebo špecifickými vlastnosťami, ako sú ekologická kvalita, regionálny pôvod či rôzne prémiové produkty.
Úradníci tiež vidia priestor spolupracovať s ukrajinským poľnohospodárskym sektorom pri spracovaní a finalizácii produktov, v logistike či v inováciách.
Keďže vojna poškodila časť ukrajinských poľnohospodárskych strojov, slovenský priemysel by ich mohol dodávať.
Menej eurofondov
Protiargumentom proti členstvu Ukrajiny v Únii by mohlo byť aj to, že Slovensku sa zníži dotácia z eurofondov.
Ani tak by sa však nemalo zmeniť z čistého príjemcu na čistého prispievateľa. Zo spoločnej kasy Únie by naďalej dostávalo viac peňazí, než do nej vloží.
Ak by do Únie okrem Ukrajiny vstúpili aj štáty západného Balkánu, z eurofondov by Slovensko mohlo podľa odhadov dostať o 14 percent menej.
Kmecov úrad na to reaguje, že Slovensko by malo zohľadniť širšie prínosy. „Treba vnímať aj pozitívne efekty, ako sú nové obchodné a investičné príležitosti, posilnenie stability v regióne či lepšia prepojenosť trhov, ktoré môžu dlhodobo priniesť ekonomický rast,“ píše sa v analýze.
