Z Ríma od nášho reportéra Jána Krempaského.
RÍM. Vyzeralo to, akoby na svätopeterské námestie mala prísť svetová superstar. Ľudia bežali po ulici Via della Conciliazione, najväčšej a najširšej ulici, ktorá z mesta Rím vedie priamo do Vatikánu, a od radosti kričali.
Policajti sa ich snažili usmerňovať, aby pri behu do seba nenarážali. Akékoľvek usmernenia však boli márne a tak len sledovali masu, ktorá sa presúvala do centra Vatikánu, k Bazilike sv. Petra.
Americký pápež a jeho výzvy: Mier, spravodlivosť a klimatická kríza Čítajte V okolí Vatikánu sa spustil veľký ruch len pár minút po tom, ako sa po šiestej večer z komína Sixtínskej kaplnky začal valiť biely dym. Očakávané znamenie, že kardináli vo štvrtej voľbe na druhý deň konkláve zvolili nového pápeža.
Stal sa ním americký kardinál Robert Prevost, svet ho bude poznať pod pápežským menom Lev XIV. Predchádzajúci pápež, ktorý toto meno nosil, Lev XIII., bol na prelome 19. a 20. storočia jedným z veľkých reformných pápežov.
V momente, keď sa nad strechou kaplnky objavil biely dym, sa v tlačovom stredisku Vatikánu postavili desiatky novinárov z celého sveta a začali spontánne tlieskať a kričať. Vonku na Námestí sv. Petra sa ľudia objímali, niektorí so slzami v očiach.
"Už je to viac show ako voľba nového pápeža," okomentoval štvrtkové dianie šesťdesiatnik Alessandro, ktorý celý život žije len niekoľko desiatok metrov od Námestia sv. Petra.
"V minulosti ľudia išli v zástupe privítať nového pápeža, ale teraz to so všetkými tými kamerami a veľkoplošnými obrazovkami vyzerá ako na nejakom koncerte," hovorí Riman.
Rimanky: Boli sme dojaté
"Bol to silný emocionálny zážitok," opisuje tínedžerka Benedetta z Ríma, čo prežívala, keď uvidela nového pápeža Leva XIV. na balkóne nad hlavným vstupom do baziliky.
"Veľa ľudí od radosti plakalo," dopĺňa ju jej kamarátka Vittoria.
"V svojom príhovore často spomínal pápeža Františka, tak sa nám nezdá, že je konzervatívec. Tešíme sa z toho," dodala.
Prevost, ktorý sa narodil v americkom Chicagu, ale je aj občanom Peru, kde prežil veľkú časť svojho pracovného života, bol ako kardinál považovaný za blízkeho človeka pápeža Františka, píše sa o ňom na stránke kolégia kardinálov.
Podobne ako František, aj on k veriacim na námestí vo svojom prvom príhovore prehovoril nielen po taliansky, ale aj po španielsky.
So svojím predchodcom sa zhodoval v témach ochrany životného prostredia, pomoci chudobným a migrantom, ako aj o snahu stretnúť ľudí tam, kde sa nachádzajú.
Obidve mladé Rimanky teda predpokladajú, že Lev XIV. nebude žiaden spiatočník, ale cirkev pod jeho vedením pôjde dopredu tak, ako sa to dialo aj za éry jeho predchodcu, pápeža Františka.
V to dúfa aj šesťdesiatnik Alessandro. "Je dôležité, aby bola cirkev otvorená svetu, aby oslovovala mladých, lebo tí už nechcú chodiť do kostola," vraví.
Podotýka, že to vie z vlastnej skúsenosti, podľa svojich vnúčat.
Američan mladým neprekáža
Na rozdiel od mladých Rimaniek Alessandro nie je veľmi nadšený z toho, že prichádza ďalší pápež, ktorý nie je Talian.
"Som Riman, tak je pochopiteľné, že som chcel za pápeža Taliana," priznáva.
Taliani mali naposledy pápeža v roku 1978. Bol to Albino Luciano, ktorý si zvolil meno Ján Pavol I. Pápežom bol však len 33 dní. Od jeho smrti uplynulo už 47 rokov. Taliani mali pritom absolútne najviac pápežov v histórii katolíckej cirkvi.
"Nie je dôležité, že nie je Talian," hovorí Benedetta. Pre ňu je dôležité, aby bol pápež otvorený svetu a národnosť podľa nej aj jej kamarátky Vittorie nehrá žiadnu rolu.
Konkláve je konkláve, biznis je biznis. Predavači suvenírov čakajú po bielom dyme bleskové dodávky Čítajte "Dôležité je, aby bol pápežom pre všetkých," hovorí aj dvadsiatnik Antonio, ktorý prišiel do Ríma z Neapola, kde býva.
Alessandro si myslí, že viacerým Talianom sa nebude páčiť ani to, že je nový pápež Američan. Vittoria a Benedetta však zdôrazňujú, že je skôr Juhoameričan, tak ako pápež František, lebo väčšinu života prežil v Peru.
Odborník na Vatikán novinár agentúry Ansa Fausto Gasparroni pre SME ešte pred zvolením pápeža povedal, že voľba Američana za pápeža by mohla byť trochu problematická, lebo cirkev sa nechce spájať so superveľmocou akou sú Spojené štáty, a to obzvlášť za vlády Donalda Trumpa.
Na druhej strane USA financujú katolícku cirkev až zo 40 percent a sú tak jej najväčším donorom.
Voľba Leva XIV. by tak mohla byť akýmsi kompromisom: za pápeža zvolili Američana, ktorý však väčšinu života prežil mimo USA.
