BRATISLAVA. Dodnes nikto verejne nevysvetlil, prečo sa spomedzi toľkých skúsených kádrov Hlasu ako Richard Raši, Denisa Saková, Erik Tomáš alebo aj Tomáš Drucker stal napokon pred rokom 1. júna nástupcom Petra Pellegriniho na čele strany práve ten najmladší a najmenej skúsený.
Aj sám Matúš Šutaj Eštok, známy svojou agresívnou sebavedomou komunikáciou, dával v prvom vystúpení ako predseda strany najavo, že pred ničím podobným ešte nestál.
"Prevziať stranu po Petrovi Pellegrinim je najväčšia pracovná výzva v mojom živote," povedal.
Žiadnu inú stranu predtým voliči nevolili výhradne kvôli predsedovi tak ako Hlas kvôli Pellegrinimu. Preferencie strany už vtedy klesali, voliči si boli vedomí jeho odchodu na post hlavy štátu.

Hlasu ako slabšiemu z dvojice "sociálnodemokratických" strán v koalícii popri Smere hrozil scenár, že príde o identitu a voliči si potom radšej vyberú originál v podobe strany Roberta Fica než Hlas ako kópiu.
Prispieval k tomu aj fakt, že Šutaj Eštok bol známy tvrdším vyjadrovacím štýlom, blízkym skôr Smeru než Hlasu.
Predpoklady, o ktorých denník SME písal už pred rokom, sa naplnili. To, čo známe nebolo, boli politické schopnosti samotného Šutaja Eštoka. Tie pozíciu strany medzi voličmi ešte zhoršili.
Vnútrostranícka situácia v Hlase je o to komplikovanejšia, že predseda strany kritike čelí aj ako minister vnútra od viacerých politikov Smeru.
Zakladateľ strany Pellegrini pritom v minulosti zdôrazňoval, že strana nemá byť "na jedno použitie".
Šutaj Eštok: Experiment na čele Hlasu, ktorý nevychádza
1. Stratil pozície vybojované Pellegrinim po voľbách
Volebný výsledok Hlasu vo voľbách v roku 2023 strane zabezpečil, že sa stala kľúčovým aktérom povolebných diskusií. Aspoň navonok zvažovala vstup do koalície so Smerom a SNS, ale aj s PS, KDH a SaS.