BRATISLAVA. Koľko zaplatili európski daňoví poplatníci za penzióny bez hostí, na ktoré dostali dotácie známi Norberta Bödora aj rôzni menší podnikatelia?
Odpovede aj na túto otázku prišla na Slovensko hľadať štvorčlenná skupina europoslancov. Jedným z cieľov ich misie bolo pozrieť sa bližšie na škandál okolo výzvy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) z roku 2015.
Všetky európske orgány sa začali témou intenzívne zaoberať, keď sa v kauze haciendy objavilo Bödorovo meno, povedal český europoslanec Tomáš Zdechovský v rozhovore pre SME.
„Výzva bola nastavená tak, ako nám odsúhlasila Európska komisia,“ bránil sa minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) v utorok po rokovaní s europoslancami. Odpovedal tak na otázku denníka SME o tom, ako výzva fungovala a prečo sa o agrodotácie mohli uchádzať aj firmy, ktoré v poľnohospodárstve nepodnikali.
„Vy Slováci si všetky peniaze rozdeľujete sami, ako chcete,“ povedal v rozhovore Zdechovský.
Europoslanec Zdechovský v Aréne: Také útoky, ako pri kontrole vašich eurofondov, som v živote nezažil Čítajte „Brusel vám nehovorí ani nediktuje, či si ich pošlete na haciendy, alebo či ich niekto ukradne cez dotácie na kamióny. (...) My len kontrolujeme, či boli použité na niečo, čo má pridanú hodnotu a čo smeruje k európskym cieľom.“
Zdechovský nenarazil na takéto podvody za 11 rokov svojho pôsobenia doma ani v Európe.
„Pamätám si rok 2018, keď sme objavili niekoľko zázrakov, napríklad traktor, ktorý keď prešiel na rakúsko-slovenskú hranicu, zdvojnásobil svoju cenu. Pri niektorých kombajnoch to bola dokonca trojnásobná cena,“ hovorí.
V článku nájdete odpovede na otázky:
- Prečo sem prišli a aké sú ich právomoci?
- Aké sú závery misie?
- Čo zistili?
- Stratí Slovensko prístup k eurofondom?
- Ako delegácia reagovala na útoky koaličných politikov?
Prečo sem prišli a aké sú ich právomoci?
Europoslanci deklarovali, že ich cieľom nie je Slovensko pripraviť o eurofondy, ale zabezpečiť, aby sa spoločné európske peniaze nekradli a aby smerovali k tým, ktorým sú určené – bežným ľuďom a regiónom.
Počas troch dní na Slovensku sa stretli s členmi finančného výboru parlamentu aj zástupcami mimovládok. Rozprávali sa aj so zástupcami novinárskej obce, bývalým špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom a niekdajším šéfom dnes už rozpustenej Národnej kriminálnej agentúry Ľubomírom Daňkom.
O stretnutie iniciatívne požiadal aj minister Takáč, čo Zdechovský okomentoval, že k problému pristupuje „ako chlap“.
Takáč spoločnú diskusiu označil za „konštruktívnu“. Zdôraznil, že zamestnanci agentúry odviedli „veľký kus práce“ a zefektívnili procesy tak, že za jediný rok vyplatili dvojnásobok podpôr v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím.
Delegácia môže počas misie len preverovať fakty. Svoje odhalenia môžu potom posunúť smerom k Európskej komisii alebo Európskemu úradu boja proti podvodom (OLAF). O svojej hodnotiacej správe budú informovať aj slovenskú vládu, parlament a verejnosť.
Keď tu bola misia europarlamentu naposledy v roku 2018, europoslanci požadovali dôkladné vyšetrenie vrážd novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ako aj zneužívania fondov EÚ v krajine.
„V 55 percentách prípadov boli naše obavy pádne a NAKA začala vyšetrovanie,“ okomentoval Zdechovský.
Ako si mohli ľudia stavať haciendy z dotácií pre farmárov? Diabol sa skrýva v detailoch výzvy Čítajte Aké sú závery misie?
Delegácia zo Slovenska podľa slov europoslancov odchádzala s vážnymi obavami z toho, akým spôsobom krajina čerpá eurofondy. Označili to za systémové zlyhanie.
Europoslanci osobitne upozornili na pochybenia PPA aj z minulosti, keď v roku 2018 netransparentne komunikovala s farmármi, až po výzvy naformulované tak, že vytvárali priestor pre zneužitie.
Upozornili aj na zrušenie špeciálnej prokuratúry. Negatívne podľa nich ovplyvnilo schopnosť štátu vyšetrovať eurofondové podvody, čo vnímajú aj európske inštitúcie.
„Vrhá to zlé svetlo na Slovensko,“ hovoril Zdechovský v stredu pred novinármi. Narážal na schopnosť štátu kontrolovať prípadné pochybnosti pri čerpaní dotácií.
Europoslanci po skončení misie na Slovensku hovoria, že nedostali uspokojivé vysvetlenia ani uistenie, že do budúcnosti nedôjde k ďalšiemu zneužívaniu eurofondov. Situáciu budú naďalej sledovať a očakávajú, že slovenské orgány dôsledne vyšetria zistené pochybenia.
Jediným spôsobom, ako obnoviť dôveru, je podľa nich transparentné konanie a vyvodenie zodpovednosti voči všetkým aktérom, ktorí eurofondy zneužili.
Kauza falošných penziónov: Nielen ľudia okolo Bödöra. Dotácie na domy využili viacerí Čítajte Čo zistili?
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) europoslancov informoval, že v rámci viacerých výziev počas celej lehoty udržateľnosti nebola vykonaná ani jedna terénna kontrola. V niektorých prípadoch boli penzióny prázdne alebo slúžili na ubytovanie zamestnancov firiem, ktoré za nich neplatili dane.
„Váš NKÚ je jeden z najlepších, aké v Únii máme,“ povedal Zdechovský.
Približne 50 projektom, ktoré dostali viac než 50-tisíc eur, ešte neuplynula lehota udržateľnosti. Znamená to, že ak orgány činné v trestnom konaní zistia, že nepostupovali podľa pravidiel, budú musieť vrátiť peniaze.
Projekty prešli cez audity Európskej komisie aj hĺbkový forenzný audit ministra Jána Mičovského. Stalo sa tak v rokoch 2020 až 2023, teda počas vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera.
Na pochybenia upozornil Európsky dvor audítorov už v roku 2020. Na otázku, či sa nedalo na zneužívanie dotácií prísť skôr, Zdechovský povedal, že riešia len formálnu stránku výziev.
Je len v záujme štátu, aby sa peniaze využili na to, čo deklaroval. Pri preverovaní čiastočne zlyhali aj slovenské kontrolné orgány, povedal Zdechovský pre SME.
Že pri niektorých projektoch nastali problémy, priznal aj Takáč.
Kontroly prebiehajú aj teraz. Pri niektorých subjektoch ide už o tretí alebo štvrtý audit. Ak sa príde na pochybenia, PPA vyvodí dôsledky podľa sankčného katalógu. To znamená, že ak niektoré projekty nespĺňajú žiadne z kritérií a účelov stanovených vo výzve, bude PPA žiadať korekcie alebo odstupovať od zmlúv. V takomto prípade bude musieť žiadateľ, ktorý nepostupoval podľa pravidiel, vrátiť všetky dotácie, ktoré dostal, teda nielen tie, ktoré zneužil.
Delegácia o niektorých podozreniach zo sprenevery dotácií informovala aj OLAF.
„Skupiny smerovali výzvy len pre určitý okruh ľudí,“ hovoril Zdechovský. „Vytvárali prstence, ktoré sa vždy zvláštnym spôsobom pohybovali okolo Nitry.“
Viac informácií neprezradil, čaká sa na výsledky auditu.
Za alarmujúce zistenie označili, že mená spojené s kauzami okolo PPA sa opakovane objavujú už od čias vraždy novinára Jána Kuciaka v roku 2018.
Stratí Slovensko prístup k eurofondom?
Prístup k eurofondom Slovensko nestratí ani v prípade, že sa potvrdia pochybenia pri penziónovej výzve.
Únia však bude vyžadovať vrátenie peňazí od žiadateľov, ktorí ich zneužili. Obavy europoslancov boli podľa ich slov natoľko vážne, že odporučia pokračovanie vyšetrovaní, posilnenie kontrolných mechanizmov a lepšiu ochranu verejných zdrojov, aby sa podvody neopakovali.
Žiaden podobne nastavený program ako výzva z rokov 2015 až 2016 by sa už otvárať nemala, europoslancov o tom ubezpečil Takáč.
Delegáciu upokojilo aj ministrovo uistenie, že PPA je maximálne súčinná aj s orgánmi činnými v trestnom konaní a jednotlivé projekty preveruje.
Ako delegácia reagovala na útoky koaličných politikov?
Zatiaľ čo Takáč novinárom hovoril o zodpovednom prístupe zamestnancov ministerstva, europoslanci čelili nepriateľským vyjadreniam vládnych politikov.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba označil návštevu europoslancov za „smiešnu“ a o Zdechovskom sa vyjadril, že je „lobistom“. Delegácia sa bližšie pozrela aj na Tarabovu novelu, ktorá má podľa neho zabezpečiť viacej investícií do vodárenstva.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok spochybnil účel návštevy a naznačil, že ide o politicky motivovaný zásah. Podľa Zdechovského boli vyjadrenia ministra vnútra aj Tomáša Tarabu „za hranou“.
„Bol som na 44 parlamentných misiách a toto som nikdy nezažil,“ komentoval Zdechovský.
Zarazilo ho, že Šutaj Eštok ich neoslovil a nemal záujem s nimi diskutovať. Očakával, že stretnutie s delegáciou bude iniciovať aj premiér Robert Fico.
