BRATISLAVA. „Povedzme si to úplne na rovinu – takéto podvody som za jedenásť rokov nikde v Európe ani mimo nej, kde posielame peniaze, nenašiel,“ povedal český europoslanec Tomáš Zdechovský pre SME.
Na Slovensku Zdechovský viedol misiu europoslancov z výboru na kontrolu rozpočtu a zaujímal sa o penziónovú kauzu. Ako informovali médiá, vďaka dotáciám z PPA si niektorí žiadatelia namiesto penziónov postavili súkromné haciendy.
Aj keď Slovensko teraz vyzerá ako osamelý previnilec, v skutočnosti majú podobné skúsenosti s touto výzvou aj iné štáty.
V roku 2020 vykonával na Slovensku a v ďalších 10 štátoch Únie kontrolu Európsky dvor audítorov. Zameral sa na „investície do diverzifikácie“, teda na to, čo dnes na Slovensku poznáme ako „penziónovú výzvu“.
Cieľom výzvy bolo rozšíriť podnikanie poľnohospodárov, keďže na vidieku celkovo klesá zamestnanosť.
Audit sa zameral na 879 projektov. Audítorov zaujímalo, či penzióny, na ktoré boli vyplatené dotácie v rokoch 2014 až 2015, fungovali aj v roku 2020. Nekontrolovali teda spornú výzvu z roku 2015, ale podobnú, ktorá prišla o pár rokov skôr.
Preverovali online zdroje, ale pokúšali sa aj telefonicky alebo e-mailom v penziónoch rezervovať ubytovanie. Ukázalo sa, že na Slovensku 23 percent preverovaných ubytovacích zariadení nefungovalo.
Z 11 kontrolovaných štátov bolo Slovensko tretie najhoršie. Vyššie percento neaktívnych penziónov mali len v Maďarsku (33 percent) a Rumunsku (27 percent).
Audítori finálnej správy píšu, že v niektorých krajinách sa využívali ubytovacie zariadenia aj na súkromné účely, ale nemenujú, o ktoré štáty išlo.
Napríklad bulharské úrady zistili, že tri štvrtine žiadateľov o dotácie neplnili svoje podnikateľské plány, a preto od nich vymáhali, aby vrátili spolu 21 miliónov eur. V ďalšom období už Bulharsko na rozdiel od Slovenska prestalo penzióny podporovať.
Celkovo audítori zhodnotili, že penziónové výzvy dobre nefungujú a majú len malý vplyv na rozšírenie podnikania poľnohospodárskych podnikov.
V stredu to isté hovoril slovenský europoslanec PS Michal Wiezik. „Ukazuje sa, že samotná výzva vo svojej podstate bola zle nastavená a vytvárala medzery, ktoré boli využívané podvodne,“ povedal.
V budúcnosti chce Európska komisia ešte viac uvoľniť pravidlá pre členské štáty. Wiezik sa toho obáva a podľa neho aj príklad slovenskej penziónovej výzvy ukazuje, že to nemôže znamenať aj dereguláciu kontroly.
Čo hovorili iné audity
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru sa snaží penziónovú kauzu bagatelizovať. Hovorí napríklad, že výzvu odsúhlasila Európska komisia, alebo že ju v rokoch 2020 až 2023 viackrát auditovala. Odvoláva sa aj na audit, ktorý dal robiť vtedajší minister pôdohospodárstva za OĽaNO Ján Mičovský.
„Po kontrolách boli tieto projekty vyplácané, takže pravdepodobne tam nič nenašli,“ vyhlásil minister.
Európska komisia však podľa Partnerskej dohody neschvaľuje jednotlivé výzvy, ale len program ako celok. Výzvy schvaľuje Centrálny koordinačný orgán. V roku 2015 ním bol Úrad vlády, neskôr ministerstvo investícií.
Ako už denník SME písal, neskoršie problémy so zneužívaním dotácií mohli mať pôvod práve v menej prísnom nastavení penziónovej výzvy.
Pokiaľ ide o audity, ich prehľad sme našli vo výročných správach Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Napríklad len v roku 2020 spustila Európska komisia v agentúre šesť rôznych auditov, ďalší rok tri. Niektoré boli všeobecnejšie, niektoré špecificky zamerané.
Výsledky auditov však nie sú verejné, takže nie je známe, či a do akej miery sa venovali aj penziónovej výzve z roku 2015.
Takáč spomína aj tzv. forenzný audit, ktorý nechal urobiť Mičovský v rokoch 2020 a 2021. Zameriava sa na odhalenie podvodu či korupcie.
Audit robila externá firma PwC. Kým Takáč hovorí, že sa tento audit týkal aj penziónovej výzvy, Mičovský to potvrdiť nevie.
Ak by aj Takáč hovoril pravdu, výsledky auditu neboli lichotivé. Audítorská firma si vybrala 110 podozrivých prípadov a v skoro 60 percentách z nich zistila rôzne korupčné podozrenia.
Išlo napríklad o neprimerane vysoké odmeny pre konzultantov (viac ako 25 percent z výšky dotácie), účelové zmeny v bodovaní projektov, konflikt záujmov zamestnancov PPA alebo zmeny pravidiel už zverejnených výziev.
Minister za OĽaNO Samuel Vlčan výsledky auditu odovzdal v roku 2022 špeciálnej prokuratúre, ktorú však potom Ficova vláda zrušila.
Množstvo kontrol v PPA urobil aj Najvyšší kontrolný úrad, no podľa hovorkyne úradu sa žiadna netýkala penziónovej výzvy z roku 2015.
Projekty hodnotí recepčný
Keď v roku 2020 prepukla kauza Dobytkár, minister Mičovský zareagoval aj pozastavením akreditácie PPA.
Audity vtedy odhalili rôzne nedostatky v procesoch agentúry, ktoré sa začali postupne opravovať. Akreditácia bola obnovená o rok, ale Európskej komisii to nestačilo.
Medzitým začala Slovensku krátiť platby pre farmárov. Najskôr o 10 percent, potom o 25 percent. V praxi to znamenalo, že niektoré dotácie meškali, a štát ich doplácal zo svojho rozpočtu. Krátenie platieb sa zastavilo až v roku 2023.
Ako ukázal posledný audit Najvyššieho kontrolného úradu zverejnený v marci, úrad stále nepovažuje kontrolné mechanizmy PPA za dostatočne účinné. Systém síce na papieri vyzerá tak, aby spĺňal akreditačné kritériá Európskej komisie, no v praxi naráža na svoje limity.
Úrad vidí napríklad personálne slabiny. V agentúre je veľká fluktuácia zamestnancov, kritéria na nových zamestnancov sú nízke, navyše sú aj slabo zaškolení. Projekty tak hodnotí napríklad aj recepčný bez školení a praxe.
Chýba aj automatické prideľovanie kontrolórov alebo mechanizmy, ktoré by zabránili konfliktu záujmu.
NKÚ kritizuje aj slabú morálku v agentúre, ktorá toleruje korupciu.
„Ak máte 720 zamestnancov a z nich prijalo kultúru korupcie 50, 100 alebo 150, tak veľmi ťažko viete z roka na rok alebo cez jednu osobu zmeniť toto prostredie,“ povedal predseda NKÚ a bývalý podpredseda SDĽ Ľubomír Andrassy po audite v rozhovore pre Aktuality.sk.
