Omikron zmutoval. A vracia sa opäť, s rastúcou silou, hoci situácia zatiaľ rozhodne nie je vážna. V ambulanciách však pribúdajú pacienti.
Známy infektológ upozorňuje, že na jesennú vlnu nákazy sa potrebujeme pripraviť a umožniť ohrozeným skupinám zaočkovať sa a aj preto sa aktívne verejnosti ozval cez sociálne siete.
V relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou PETER SABAKA pripomína, že vláda pozastavila nákup vakcín do momentu, kým Slovenská akadémia vied nevydá stanovisko ku kontroverznej analýze splnomocnenca Petra Kotlára. Očkovanie pritom potrebujú napríklad lekári, starší pacienti či príbuzní ohrozených, ktorí vakcínu dostať nemôžu.
Ako sa prejavuje súčasná verzia omikronu v ľudskom tele? Kedy spozornieť a čo si všímať? Bude možné dostať spojenú vakcínu na chrípku a covid?
V ARÉNE s Petrom Sabakom zaznelo:
- čo sa aktuálne deje s covidom-19,
- ako sa prejavuje najnovšia mutácia a ako ju rozoznať,
- čo môže spôsobiť pozastavenie nákupu vakcín,
- kedy a prečo má zmysel robiť si testy,
- kedy by mohla prísť na trh spojená vakcína proti covidu-19 a bežnej chrípke,
- či letné cestovanie prinesie Slovákom ochorenia typu osýpky.
Čo sa vlastne deje, keď sa ozývate cez sociálne siete? Je to výzva, aby sme si dali pozor, lebo ak premeškáme prípravu na covidovú vlnu, na jeseň môže byť zle?
Určite. Ide o to, že ochorenie covid-19 sa prehuplo z pandemickej podoby do podoby, akú má napríklad chrípka. Stalo sa sezónnym ochorením, ktoré každoročne vyvoláva epidémiu.
Počet nových prípadov postupne narastá, a to väčšinou počas leta. Koncom leta a začiatkom jesene počet nových prípadov začne stúpať strmšie a vrcholí to niekedy pred Vianocami. Čiže veľmi podobne ako pri chrípke.
Je to spôsobené tým, že približne rok má vírus na to, aby sa natoľko zmenil, že dokáže nakaziť aj ľudí, ktorí boli nakazení pred rokom. Dokáže obísť ich imunitnú odpoveď, obísť špecifické protilátky, ktoré by inak vírus neutralizovali, a tak sa môže opäť šíriť v populácii.
Takže opäť stojíme pred takouto vlnou ako minulý rok a rok predtým. De facto nič nové.
Vám už pribúdajú prípady v ambulancii?
Pribúdajú zatiaľ len veľmi pomaly. Tých pacientov je naozaj len možno niekoľko desiatok za týždeň, čiže naozaj málo. Ale rátame s tým, že na jeseň by tých pacientov mohlo byť podstatne viac.
Teraz sa aktuálne viac cestuje. Vo Veľkej Británii sa vraj objavila špecifická forma omikronu. Vieme, že veľa našich spoluobčanov práve teraz cestuje medzi Slovenskom a Veľkou Britániou. Hrozí tu nejaké riziko? Alebo ak mám nesprávnu informáciu, pokojne ma opravte.
Je v podstate úplne jedno, kde sa ten vírus nachádza, pretože ak má nejaký subvariant výraznú výhodu oproti ostatným, stane sa globálne dominantným. Stane sa dominantným po celom svete. Takže veľmi nezáleží na tom, kde sa momentálne nachádza a či tam naši cestujú, alebo nie.
Ten vírus, ten subvariant, jednoducho na Slovensko príde a potom sa začne šíriť, pretože dokáže nakaziť aj ľudí, ktorí covid prekonali pred rokom alebo boli očkovaní pred rokom, a tak sa vie šíriť v populácii.
Potomkovia omikronu
Kto si dnes vlastne robí covidové testy, keďže príznaky sú, ako ste povedali, veľmi podobné bežnému nachladnutiu alebo v silnejších prípadoch chrípke. Kedy si mám povedať, že to vyzerá inak a mohol by to byť covid?
V podstate všetky varianty, ktoré sa teraz šíria a z ktorých jeden sa stane dominantný a vyvolá jesennú a zimnú vlnu, sú potomkami variantu omikron.
Pre omikron a jeho potomkov je typické, že sú niekoľkonásobne menej smrtiace ako pôvodné varianty. Väčšinou spôsobujú len chrípke podobné ochorenie s horúčkou, bolesťami hrdla, slabosťou, malátnosťou a podobne.
Čo je však pre covid stále typické, je to, že u rizikových ľudí, najmä seniorov, ľudí s ťažko narušenou imunitou alebo so závažnými chronickými ochoreniami môže vyvolať ťažký zápal pľúc. To je ešte stále odlišné od chrípky.
Aj chrípka môže spôsobiť zápal pľúc, ale ten je väčšinou iný a vyskytuje sa menej často. Covid dokáže vyvolať zápal pľúc častejšie, spôsobuje nedostatok kyslíka, pretože postihnuté pľúca nedokážu dostatočne okysličiť krv a pacient potrebuje kyslík, hospitalizáciu. Toto je teda stále riziko, ktoré pri covide-19 hrozí a je preň špecifické.
Treba však povedať, že sa to deje omnoho menej než počas najtvrdších pandemických vĺn – prvej, druhej a tretej. A riziko hrozí takmer výlučne rizikovým skupinám – seniorom, pacientom s poruchou imunity alebo so závažnými chronickými ochoreniami.
Veľká časť populácie si povie: možno som prechladla z klímy, ofúklo ma, zmena počasia a tak ďalej. Kedy dať priestor testu?
V podstate väčšiny ľudí, teda relatívne mladých a relatívne zdravých, sa epidemická vlna covidu-19 ani veľmi nedotkne. Môže to pre nich znamenať len nepríjemnosť. Nakazia sa, bude ich bolieť hrdlo, budú sa cítiť slabí, niekoľko dní im bude nanič, ale potom to prejde a všetko bude v poriadku.
Skôr potom ide o to, aby som nenakazila kolegov...
Presne tak. Takíto ľudia by sa de facto ani nemuseli testovať. Stačí, že keď sú chorí, nejdú napríklad do práce, nestretávajú sa s rodinou alebo kamarátmi a podobne. Prípadne si dajú rúško alebo respirátor. A ak sa musia stretnúť s niekým, napríklad starším alebo chorým, kto patrí do rizikovej skupiny, vtedy by sa mohli otestovať, či to náhodou nie je covid. Ak áno, tak je lepšie sa s takým človekom nestretnúť.
To je dôležité pre väčšinovú populáciu. Pre tú už covid-19 de facto nie je veľká téma, jedine z hľadiska toho, aby nenakazili svojich rizikových príbuzných alebo kamarátov. Ale stále je to téma pre tých najzraniteľnejších v populácii, teda seniorov s chronickými ochoreniami a porušenou imunitou, pretože tí môžu mať v prípade covidu-19 vážne komplikácie.
Pre nich je dôležité, aby mali testovanie k dispozícii. To znamená, že takíto ľudia by sa mali otestovať, ak majú príznaky ochorenia covid-19, pretože pre nich existuje liečba, ktorá, ak sa nasadí dostatočne skoro, v priebehu prvých piatich dní od začiatku príznakov, výrazne znižuje riziko, že budú potrebovať nemocničnú starostlivosť alebo že ochoreniu podľahnú.
Skúsme im pripomenúť, o akú liečbu ide...
Covid-19 sa lieči rôzne, ale na začiatku ochorenia sú najúčinnejšie antivirotiká.
Práve v tomto období, ešte predtým, než sa objavia príznaky, a krátko po ich začiatku, sa vírus veľmi rýchlo v tele množí. Čím viac sa rozmnoží, tým viac buniek napadne, postihne viac orgánov a priebeh ochorenia môže byť horší. Máme však lieky, ktoré dokážu množeniu vírusu zabrániť, zastavujú jeho replikáciu.
Sú to napríklad inhibítory proteáz, nirmatrelvir a ritonavir, známe pod firemným názvom Paxlovid. Tento liek je zatiaľ najúčinnejší a dostupný aj u nás. Je určený práve pre seniorov a chronicky chorých, pretože ak sa nasadí dostatočne skoro, s efektivitou presahujúcou 90 percent zabráni vzniku závažných komplikácií.
Paxlovid sa používa už dlhšie, ale - a nepýtam sa len zo žartu - používa sa ešte stále niekde aj ivermektín?
Nie, ivermektín sa už nepoužíva. Nikomu sa totiž nepodarilo spoľahlivo preukázať, že skutočne funguje.
Najprv verdikt akademikov, až potom vakcíny
Imunodeficientní, ohrození ľudia majú momentálne problém dostať sa k vakcínam, ak sa chcú dať zaočkovať, pretože vláda pozastavila nákup nových vakcín až do momentu, kým sa Slovenská akadémia vied nevyjadrí k analýze z dielne Petra Kotlára. Nakoľko je toto rizikové a nakoľko to môže byť dokonca nebezpečné?
Na prevenciu proti ochoreniu covid-19 sú aktuálne schválené vakcíny vyrobené na podklade variantu JN.1, teda anti-JN.1, ktoré boli vytvorené proti tomu subvariantu, ktorý koloval minulý rok. A práve touto vakcínou sa u nás na Slovensku začalo očkovať v októbri.
My však hovoríme stále o omikrone.
Jasné. Ide o potomka omikronu, ktorý sa vtedy označoval ako JN.1. Práve proti nemu boli zamerané vakcíny, ktoré boli veľmi účinné a používali sa pri očkovaní minulý rok. Touto vakcínou sa stále dá u nás zaočkovať a ak by sa ňou niekto dal zaočkovať, je to určite lepšie, ako keby sa nedal zaočkovať vôbec.
Je preukázané, že protilátky vytvorené po vakcinácii touto vakcínou neutralizujú aj novšie subvarianty – napríklad LP.1.8, o ktorom sa predpokladá, že sa stane dominantným, alebo subvariant Nimbus, teda NB.1.8.1. Vakcína anti-JN.1 teda funguje aj proti týmto subvariantom, hoci už nie tak dobre, ako fungovala proti variantom z predchádzajúceho roka.
Čo to môže znamenať potom v praxi?
To znamená, že keď sa človek preočkuje touto vakcínou, bude chránený do istej miery, ale nie tak dobre, ako keby sa zaočkoval vakcínou, ktorá je šitá na mieru novým subvariantom.
Je to veľmi podobné ako pri chrípke – každý rok je nová vakcína proti chrípke, ktorá reaguje na zmeny vírusu za uplynulý rok. Podobné je to aj s covidovými vakcínami. Preto Európska lieková agentúra (EMA) a americké CDC odporučili, aby sa v sezóne 2025 – 2026 očkovalo vakcínou, ktorá je pripravená proti novým subvariantom, konkrétne proti LP.8.1. Farmaceutické firmy už vyrobili vakcínu, ktorá je namierená proti týmto subvariantom.
Výskumy na zvieratách ukázali, že protilátky, ktoré si zvieratá po očkovaní týmito novými vakcínami vytvorili, sú účinnejšie proti novým subvariantom ako tie po očkovaní staršou vakcínou anti-JN.1. To znamená, že nové vakcíny poskytujú lepšiu ochranu.
Momentálne farmaceutické firmy požiadali EMA o registráciu tejto vakcíny. Registrácia zatiaľ nebola dokončená, ale predpokladá sa, že EMA ju čoskoro schváli na používanie.
Kedy by mohla byť na trhu?
Predpokladá sa, že by to mohlo byť niekedy v septembri alebo v októbri, aj keď zatiaľ to ešte nie je úplne isté.
Teraz sme v istom vákuu, keď naozaj čakáme na verdikt k analýze Petra Kotlára. Ten by mal byť známy v priebehu niekoľkých týždňov. Sú tí ľudia, ktorí sú povedzme ohrození, aktuálne chránení tým, že by mohli mať k dispozícii ešte dostatočný počet použiteľných vakcín? Alebo je skupina tých, ktorí ich potrebujú, oveľa väčšia než aktuálne dostupné vakcíny, keďže ešte nemáme nové a vlastne ich zatiaľ ani nemôžeme nakupovať?
Na túto otázku vám nedokážem odpovedať, pretože neviem, koľko vakcín máme momentálne k dispozícii. To je po prvé.
A po druhé, nevieme ani, aký veľký by bol záujem o očkovanie, keďže počas minulého roka prebiehala pomerne intenzívna zneisťujúca kampaň. Takže vlastne ani nevieme, koľko ľudí by bolo ochotných sa dať zaočkovať, aj keď sú ľudia pomerne polarizovaní a stále veľká časť odmieta tvrdenia pána splnomocnenca.
Napriek tomu by bolo vhodné, keby sa zaočkovali ľudia nad 65 rokov, tí, ktorí majú ťažkú cukrovku, chronické srdcové zlyhávanie, onkologické ochorenie a sú na chemoterapii, alebo tí, ktorí majú transplantovaný orgán. Pre takýchto ľudí je to veľmi dôležité a môže to byť otázka života a smrti.
Bude proticovidová a chrípková vakcína 2v1?
Hovorilo sa aj o tom, že na jeseň by mohla byť k dispozícii vakcína, ktorá by bola kombináciou bežnej chrípkovej a proticovidovej vakcíny zároveň. Ako to vyzerá?
Zatiaľ bolo požiadané len o registráciu proticovidových vakcín. V každom prípade, vôbec nie je problém podať naraz vakcínu proti covidu a vakcínu proti chrípke. Minulý rok sme to tak robili, je to dokonca odporúčané a s tým nie je vôbec žiadny problém.
Podáva sa teda tá „tradičná“ vakcína proti chrípke, čo je usmrtený vírus, plus mRNA vakcína proti covidu-19.
Vo vzťahu k očkovaniu alebo k ochrane ohrozených skupín je niečo, čo štát podcenil?
Je to naozaj ťažká téma. Väčšina ľudí má pocit, že pandémia sa skončila a s tým aj riziko vážneho ochorenia covid-19.
Pre zdravých, mladších a bez vážnych problémov to tak aj je – pre nich sa pandémia prakticky skončila a možnosť, že ich covid vážne ohrozí, je veľmi nízka. Problém je, že stále existuje skupina zraniteľných ľudí – starších, chronicky chorých, imunodeficientných, pre ktorých covid môže byť stále smrteľný.
Ako spoločnosť by sme sa o nich mali postarať, upozorniť ich na možné jesenné a zimné vlny a povzbudiť ich, aby sa chránili. To znamená - očkovanie, včasné testovanie pri príznakoch a v prípade pozitívneho výsledku aj antivirotiká, ktoré výrazne znižujú riziko ťažkého priebehu. A čo sa týka vakcín, aj keby sme mali stále len tú staršiu anti-JN1 vakcínu, bolo by to lepšie než nič.
Nie je to čierno-biele. Imunita nie je nula alebo sto percent, ale je tu veľká sivá zóna medzi tým, ako dobre funguje staršia a nová vakcína. Staršia stále poskytuje istú ochranu, nová by bola ešte účinnejšia. Ale hlavné je, aby tí najohrozenejší ľudia vôbec nejakú ochranu mali.
V každom prípade by rizikoví pacienti mali vedieť, že počas jesene a zimy hrozí takéto riziko a že sa dá urobiť po prvé očkovanie, po druhé testovanie a po tretie liečba antivirotikami, pretože tieto tri veci ich dokážu na 99 percent ochrániť pred hospitalizáciou v prípade nákazy.
Osýpky v rekordoch
Nemáme tu však len covid. Veľmi rizikové sú aj osýpky a ďalšie ochorenia, s ktorými sa civilizácia už vyrovnala, žiaľ, opäť sa vracajú. V Spojených štátoch majú najhoršiu situáciu s osýpkami za posledných 33 rokov, majú tam okolo 1280 prípadov a už aj tri úmrtia. V Kanade, Mexiku a ďalších krajinách amerického kontinentu je okolo 3000 prípadov. Osýpky sa teda na americkom kontinente výrazne rozšírili. Obávate sa, že teraz, keď sa viac cestuje, budeme mať veľký problém aj na Slovensku?
Stále sme natoľko chránení, že ak by vypukla nejaká lokálna epidémia osýpok, asi by nebola veľmi veľká. Aj keď v niektorých oblastiach, napríklad v Bratislave a na východe, už preočkovanosť proti osýpkam klesla pod kritickú hranicu, keď funguje kolektívna imunita. Teda už nechráni ľudí, ktorí zatiaľ nie sú očkovaní, napríklad novorodencov.
Mohla by teda vzniknúť menšia epidémia, povedzme v Bratislave alebo na východe, ale stále ešte aspoň zospodu dosahujeme tú hranicu. Čiže nie je to až také hrozné. Nie je to také zlé ako v niektorých oblastiach USA, kde je ten problém naozaj veľký.
Kým budeme stále spochybňovať ľudí a ich dôveru v očkovanie, v modernú medicínu ako takú, tak bude postupne klesať zaočkovanosť proti osýpkam aj proti iným ochoreniam, a potom určite nejaká epidémia vypukne.
Morálny problém, ktorý z toho vyplýva, je ten, že sa nenakazia len ľudia, ktorí odmietli očkovanie, alebo deti rodičov, ktorí odmietli očkovanie, ale aj ľudia, ktorí zatiaľ očkovaní nie sú. Napríklad novorodenci alebo ľudia, ktorí očkovaní nemôžu byť, pretože majú nejakú ťažkú poruchu imunity, alebo u ktorých očkovanie nefunguje práve pre túto poruchu imunity.
A problém je, že niektorí ľudia, ktorí podľahli dezinformáciám, potom ohrozujú na živote deti a ľudí, ktorí dezinformáciám nepodľahli a veria modernej medicíne, len môžu doplatiť na tých menej zodpovedných alebo menej informovaných, či dezinformovaných spoluobčanov.