Budúci rok sa k dňom voľna okrem Vianoc a Veľkej noci s určitosťou dajú pripočítať len 1. január a 1. máj.
Koalícia sa v snahe získať viac peňazí do rozpočtu pripravuje zrušiť voľno počas troch štátnych sviatkov a tie, o ktorých zrušení sa nehovorí, pripadnú na víkend.
Vláda pripravuje druhú konsolidáciu tak, aby zrušené štátne sviatky práve na budúci priniesli do rozpočtu čo najviac. Vo výsledku tak zo 14 štátnych sviatkov možno zostane len sedem dní voľna navyše.
Stále nie je jasné, ktoré voľné dni koalícia zruší. Minister financií Ladislav Kamenický zo Smeru minulý týždeň oznámil, že chce získať 230 miliónov eur tak, že ľudí pošle do práce 17. novembra a dočasne aj 6. januára a 8. mája.
Cez víkend začali politici hovoriť aj o možnosti zrušiť voľno na katolícky sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra, namiesto voľna na Troch kráľov, keď sú aj pravoslávne Vianoce.
„Normálny počet pracovných dní je približne 200, takže zrušený sviatok znamená zlomky percent, ale, samozrejme, ľudí zvyknutých na sviatky to nepoteší,“ hovorí analytik Ekonomického ústavu SAV a prezident mimovládneho Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník. „Budúci rok, keď to práve vyjde takto, tak to ľudí mimoriadne zasiahne.“
Čaká nás najmenej sviatkov
Tento rok po 30 rokoch vypadol zo zoznamu dní pracovného pokoja sviatok Deň ústavy 1. septembra.
Zostalo jedenásť ďalších voľných dní navyše, ak nerátame 17. november, ďalšie dva sviatky pripadli na víkend.
Ak keď téma rušenia sviatkov je stále otvorená, na rok 2026 vláda plánuje zrušiť tri dni voľna. Štyri sviatky – sv. Cyrila a Metoda, výročie SNP, Všetkých svätých a druhý sviatok vianočný – navyše vychádzajú na víkend, takže voľných dní bude ešte menej.
„Keďže je to už druhý rok, keď dochádza k rušeniu sviatkov, vláda priznáva, že žijeme nad pomery, že verejné financie sú neudržateľné, že míňame viac ako získavame,“ hovorí Páleník. „Toto je len jeden zo spôsobov, ako dosiahnuť menšie zadlžovanie krajiny.“
Keď sa zruší pracovné voľno cez štátny sviatok, ľudia budú za ten istý plat pracovať dlhšie. Čaká sa, že vyprodukujú viac pridanej hodnoty, z ktorej sa zaplatí viac rôznych druhov daní, a štát dostane peniaze navyše, vysvetľuje logiku opatrenia Páleník.
Vláda odhadla, že každý zrušený sviatok jej prinesie každý rok 70 miliónov. „Je to pomerne konzervatívny odhad. Nemajú priveľké oči,“ myslí si ekonóm.
U sviatkov je rozdiel, či vyjdú na piatok či pondelok a vytvoria predĺžený víkend, alebo padnú na sobotu či nedeľu, keď je vždy voľno. Ak sviatok vyjde na stred týždňa, vzniká rozbitý týždeň, ku ktorému sa často pridá aj mimoriadne voľno v školách, aj v niektorých podnikoch.
„Napríklad Veľká noc je vždy predĺžený víkend a vždy rovnako má vplyv na ekonomiku, že sa piatok a pondelok nerobí,“ vysvetľuje Páleník. „Niektoré sviatky prinášajú v niektorých rokoch väčšie hospodárske škody a v niektorých menšie, pri rušení sviatkov by sa mali zohľadniť aj tieto súvislosti.“
Voľno cez sviatky, zákaz predaja, tajomné úspory štátu. Konsolidačný balík ešte koalícia dorába Čítajte Z praktického pohľadu by teda zrušenie voľna 15. septembra malo výraznejší efekt ako zrušenie voľna na Troch kráľov, ktoré býva spojené s novoročnými dovolenkami.
Podobne pristupovali k debate o rušení sviatkov toto leto napríklad Francúzi. Aj tam vláda uvažovala o zrušení voľna na Deň víťazstva nad fašizmom. Máj je veľmi rozdrobený viacerými voľnými dňami. Okrem 1. a 8. mája Francúzi slávia aj Nanebovstúpenie Pána a Turičný pondelok, ktoré často pripadnú tiež na máj.
Vo Francúzsku sa takmer vôbec neuvažuje o zrušení sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, pretože v lete je veľa ľudí na dovolenke a mnoho firiem má obmedzenú prevádzku.
Chýba spoločenská zhoda
Páleník považuje za správne, že keď sa vláda rozhodla predĺžiť pracovný čas, siahla na sviatky, a nie na dovolenky.
„Nie každý napríklad ide prvého mája protestovať, tak isto nie každý je rímskokatolíckeho vyznania a slávi 15. september,“ hovorí ekonóm. Dovolenka práve umožňuje svätiť tie sviatky, ktoré sa netýkajú všetkých.
Prekvapilo ho rušenie voľna 8. mája. „Ukončenie vojny je celospoločenská udalosť,“ hovorí Páleník.
Pripomína, že takéto opatrenia by sa mali robiť na dlhšie obdobie a po celospoločenskej diskusii. „Premiérovi viac záleží na 1. máji ako na 8. máji, ale nemalo by to stáť na názore jedného človeka,“ tvrdí. Veľká Noc a Vianoce sú ako sviatky vžité takmer v celej spoločnosti, medzi veriacimi aj neveriacimi, 6. január a 15. september sú menej celospoločenské. Sviatok sv. Cyrila a Metoda je cirkevný, ale má aj kultúrny odkaz.
Vláda podľa Páleníka neho zrejme opomenula, že 6. január je Štedrý deň pre pravoslávnych veriacich. „Keby tu bola diskusia, tak už dávno sú tieto argumenty na stole a zvažovalo by sa oveľa komplexnejšie a zodpovednejšie,“ hovorí.
Zároveň, ak vláda hovorí o zrušení cirkevných sviatkov, mala posledný rok využiť na to, aby rokovala so Svätou stolicou o otvorení Vatikánskej zmluvy.
Od podpisu zmlúv sa na Slovensku vymenili viaceré vlády, dve sčítania ľudu ukázali, že ubúda veriacich, veľkými zmenami prešla aj katolícka cirkev, kde sa vystriedali traja pápeži, pripomína Páleník. „Navrhnúť 6. január bez rokovania so Svätou stolicou je nezodpovedné.“
Výroba aj tak zdražie
Slovensko patrí ku krajinám s najväčším počtov sviatkov s pracovným voľnom, kým počtom dní platenej dovolenky a dĺžkou pracovného týždňa patrí skôr medzi európske krajiny, kde sa pracuje viac.
Tak ako je ťažké porovnávať jednotlivé krajiny, je ťažké aj porovnať či deň navyše namiesto zrušeného sviatku bude u zamestnávateľa dobre využitý.
Zamestnanci vo výrobnom procese vyrobia logicky viac. „Otázka je, či podnik, ktorý vyrobí viac za tie isté mzdy a s tými istými ľuďmi, všetko dokáže aj predať. Ak výrobu navyše nepredá, tak sa zariadi tak, že zníži počet zamestnancov,“ uvažuje ekonóm.
Druhou skupinou sú zamestnaní v nepretržitých prevádzkach, ako energetika, zdravotníctvo, kde si musia rozdeliť zmeny bez ohľadu na sviatky.
Istota úpadku aj volanie po generálnom štrajku. Na protestoch sa predviedla spojená opozícia Čítajte Treťou skupinou sú napríklad úradníci, ale aj tvoriví pracovníci. „Tam záleží, či za ten deň navyše niečo spravia, či sa napríklad ten deň úradníka nerozplynie v byrokratických prácach, ktoré neprinášajú nejaký reálny úžitok,“ pripomína Páleník.
Mzdy za štátne sviatky neplatí štát, ale zamestnávatelia, ktorí po zrušení voľna z tej istej mzdy získajú od ľudí viac práce. Zrušenie voľna by im teda mohlo pomôcť, pri konsolidácii to však nezaváži.
„Dobrá správa tam nie je,“ hovorí Páleník. Výroba po konsolidácii zdražie pre vyššie zdravotné odvody, vyššie zdanenie práce či kratšie preplácanie PN štátom, teda dlhšie pre zamestnávateľa. Zamestnávatelia sa pritom podľa ekonóma ešte stále nespamätali z predošlého konsolidačného balíčka.
