BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal novelu jazykového zákona, ktorú kritizujú nielen predstavitelia maďarskej menšiny na Slovensku, ale aj Európsky parlament. Novela od septembra sprísňuje dohľad nad spisovnou slovenčinou a umožní pokutovať. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 €. Pokutovať by sa malo už po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Za zákon v NR SR zahlasovalo 79 zo 136 prítomných zákonodarcov.
Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a verejnej správy budú povinné aktívne ochraňovať štátny jazyk. Napríklad pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré obsahujú text v cudzom jazyku, budú musieť mať aj slovenský ekvivalent. Cudzojazyčný text musí byť napísaný menším alebo rovnako veľkým písmom ako text v štátnom jazyku. Či text vyhovuje, musí dať stavebník posúdiť rezortu kultúry. Výnimku na splnenie týchto požiadaviek dostali pamätníky, ktoré boli inštalované pred 1. septembrom tohto roka.
Podľa Csákyho obsahuje prvky národnej zakomplexovanosti
Lekári či ošetrovatelia v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach v obciach na národnostne zmiešanom území sa smú rozprávať s pacientmi a klientmi aj v jazyku menšiny. Národnostné školy musia viesť všetky dokumentácie dvojjazyčne. Doteraz tak museli vypisovať len pedagogickú dokumentáciu. Regionálnym a lokálnym rozhlasom na národnostne zmiešanom území nezaviedli povinnosť vysielať najprv po slovensky, potom v jazyku menšiny, čo požadoval minister kultúry Marek Maďarič. Televízie smú robiť priame prenosy so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka. Televízne relácie môžu využívať slovenské titulky, nemusia byť prekladané.
Opozičná Strana maďarskej koalície, novovzniknutá strana Most - Híd či zástupcovia maďarských organizácií na Slovensku prezidenta verejne vyzvali, aby normu nepodpísal. Avizovali tiež, že ak novelu parafuje, obrátia sa na Ústavný súd SR. Podľa predsedu SMK Pála Csákyho je schválená novela historicky najhorší zákon tohto typu. „Ani za monarchie nebol taký zákon. Z tohto zákona vyžarujú prvky národnej zakomplexovanosti, zlomyseľnosti a obsahuje prvky jazykového imperializmu,“ vyhlásil Csáky pre SITA po prijatí novely.
Kritika sa ozvala aj z únie
Nový jazykový zákon nezodpovedá európskym štandardom a vedie k diskriminácii jazykových menšín, povedal začiatkom júla vtedajší podpredseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Michael Gahler.
Týmto zákonom, ktorý prijal slovenský parlament, sa podľa neho používanie jazykov menšín v určitých oblastiach fakticky kriminalizuje. To je nielen úplne neprimerané, ale vedie to k absurdným situáciám, napríklad na kultúrnej akcii, na ktorej sa zúčastňujú len ľudia hovoriaci jazykom menšiny, musí byť najprv použitá slovenčina, uvádza Gahler.
Medzinárodne škodí vláde najviac minister Maďarič (viac o jazykovom zákone čítajte v komentári Mariána Leška).
"Slovensko sa tak previňuje proti zaužívaným štandardom v rámci EÚ a porušuje príslušné odporúčania Európskej rady, ktoré stanovujú rozšírené používanie jazykov menšín," kritizoval Slovenskú republiku nemecký europoslanec za CDU.
Gašparovič: Jazykový zákon bol potrebný na ochranu Slovákov na juhu
Novela zákona o štátnom jazyku je dobrá a bola potrebná, tvrdí prezident Ivan Gašparovič. Dnes spornú novelu zákona podpísal. „Má slúžiť na ochranu štátneho jazyka predovšetkým v úradnom styku, čiže tam, kde je nevyhnutné zachovanie nášho vlastného jazyka, ktorý je u nás štátny, čiže slovenčiny,“ vysvetlil novelu prezidentov hovorca Marek Trubač.
„Pán prezident odmieta názory niektorých oponentov tohto zákona, ktorí tvrdia, že je to škandalózny zákon, či už na pôde EP alebo na slovenskej politickej scéne, alebo aj v zahraničí. V žiadnom prípade nejde o útok na menšiny. Je to zákon, ktorý ochraňuje používanie spisovnej slovenčiny tam, kde je to nevyhnutné,“ dodal pre agentúru SITA.
Kancelária prezidenta dostáva podľa Trubača množstvo sťažností Slovákov z juhu na problémy na úradoch, u lekára aj pri hľadaní zamestnania. „Dostávame aj teraz v tomto období, ale dostávali sme aj permanentne predtým množstvo listov od občanov slovenskej národnosti, žijúcich predovšetkým na južnom Slovensku, kde sa nachádzajú v menšine.
Sťažujú sa na problémy s používaním slovenského jazyka na úradoch, u lekára, pri hľadaní zamestnania na južnom Slovensku, kde vo väčšine je využívaná maďarčina aj v úradnom styku, s tým, že boli odmietnutí pri používaní slovenčiny. Takýmto problémom má zabrániť novela zákona o štátnom jazyku,“ uviedol Trubač.
Mojžita: Sme zvedaví na sťažnosti Maďarov
Slovensko je zvedavé, ako bude maďarská strana argumentovať vo veci jazykového zákona na medzinárodných fórach, keďže Slovenská republika pochybnosti, ktoré dnes zazneli v Budapešti, rozptýlila. Povedal to dnes predseda slovenskej časti slovensko-maďarskej Zmiešanej komisie pre národnostné menšiny Miroslav Mojžita po budapeštianskom rokovaní expertov komisie v záležitosti diskusie o novele jazykového zákona.
"Ide o politickú záležitosť, ktorá sa dostala dosť ďaleko v rámci komunikácie v Maďarsku," dodal Mojžita.
Jeho maďarský partner Ferenc Gémesi pripomenul, že prijatie novely nepomáha dobrým vzťahom oboch strán. Rôzne prvky je podľa jeho vyjadrenia možné interpretovať rôzne a z pohľadu menšín sa tento zákon chápe ako určité obmedzenie práv.
"Maďarská strana chce využiť konzultácie u vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a to aj v prípade, keď sa jej zúčastní iba maďarská delegácia," dodal Gémesi.
Politológ: Reakcie Maďarov sú viac-menej propagandistické
Kým pozitívne dôsledky novely zákona o štátnom jazyku zatiaľ nie sú známe, zrejmé je, že prijatá legislatíva kalí susedské vzťahy krajín a maďarská menšina ho využíva na propagandistickú vojnu so slovenskou vládou. Pre TASR to konštatoval politológ Michal Horský. Kontroverzný jazykový zákon dnes podpisom odobril prezident SR Ivan Gašparovič.
"Jazykový zákon mal byť do istej miery konsenzuálne prijímaný so všetkými účastníkmi jazykovej kultúry, teda aj s menšinami. Je hrubou demagógiou hovoriť, že jazykový zákon slovenského jazyka sa dotýka iba Slovákov," zdôraznil Horský.
Politológ sa domnieva, že práve maďarská menšina ho artikuluje viac a to prostredníctvom pokusov organizovať medzinárodný bojkot predstavovaním zákona na pôde Európskeho parlamentu, či u Maďarov. Reakcie politikov v maďarskom parlamente sú však podľa neho viac-menej zamerané propagandisticky a môžu mať iba minimálny dosah na Slovensko.
"Maďarskí politici sa budú hnevať, nejaký dôvod na hnev musia mať," reagoval pre TASR politológ Rastislav Tóth. Myslí si, že ak by nebolo takých zákonov a SNS, strana SMK by nemala žiadnu agendu a zanikla by.
"Môžu byť povďační tomu, že sa majú do čoho púšťať. Tá časť politikov, ktorá nemá o čom hovoriť v SMK, vyrazila vpred," dodal Tóth pre TASR. Podľa neho však zákon patrí medzi tie legislatívy, ktoré sú "možnože aj nadbytočné". "Dôležitá je reálna politika a nie písané zákony. Občania aj tak sa budú riadiť vlastným citom a vnímaním sveta a budú používať ten jazyk, ktorý je im bližší a nebudú sa riadiť zákonmi," vysvetlil Tóth.
Horský predpokladá, že svoje jednoznačné stanovisko k zákonu vyjadrí zhodne SMK a nová strana Bélu Bugára Most. "Dokonca aj tretia strana, ktorá má zatiaľ iba podpis svojho zakladateľa, si na tom iste bude prihrievať polievočku," uzavrel.
tasr
