BRATISLAVA. Tvrdí to koaličná strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá týmto odmietla výroky prezidenta Ivana Gašparoviča, že poslanci Národnej rady nemôžu byť viazaní žiadnymi príkazmi.
Člen petičného výboru, ktorý zbieral podpisy pod referendum iniciované SaS, Robert Mistrík zdôraznil, že hlava štátu sa snaží zbaviť zodpovednosti za vzniknutú situáciu a posúva ju niekde úplne inde. "Spochybnil najdemokratickejší inštitút. Tvrdí, že referendum nie je záväzné, a toto konkrétne je navyše nepotrebné, to považujeme za škandalózne. Označiť právo občana podieľať sa na správe vecí verejných za zbytočnosť, je zarážajúce," vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii.
Gašparovič totiž nedávno povedal, že predseda NR SR musí predložiť výsledok referenda poslancom, ale tí konajú podľa svojho vedomia a svedomia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi. Vypisovanie takéhoto referenda teda považuje za hazard.
Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec upozornil, že základným právom, ktoré zaručuje ústava, je podieľať sa na správe vecí verejných. "Umožňuje to občanom zúčastňovať sa volieb, no platí to aj počas volebného obdobia," vysvetlil. Na margo záväznosti výsledkov úspešného referenda podotkol, že sa s ním na základe Ústavy SR musí spojiť právny účinok. "Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon. Z tohto hľadiska poskytol prezident mylnú informáciu, keď hovoril o svedomí poslancov a ich neviazanosti pri výkone mandátu. NR SR nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať," podčiarkol.
Drgonec zároveň uviedol, že v SR neexistuje zákon, ktorý by Národnej rade priznával právomoc schvaľovať návrhy prijaté v referende. "Tie sa vyhlásia v Zbierke zákonov a nepodliehajú podpisovaniu predsedu parlamentu ani prezidenta a nerozhodujú o ňom ani poslanci," informoval.
Ak by parlament výsledky referenda nevyhlásil ako zákon, podľa Drgonca by mali mať občania, resp. petičný výbor právo obrátiť sa na Ústavný súd SR. Ten by následne NR SR uložil prijatie takejto právnej úpravy v istom čase. "V normálnom právnom štáte by nemohlo prichádzať do úvahy, aby parlament po rozhodnutí súdu naďalej strečkoval a nepripravil návrh takejto právnej úpravy," poznamenal.
Na otázku, kto potom napíše paragrafové znenie takéhoto zákona, odvetil, že legislatívny odbor parlamentu je prvá skupina ľudí, ktorá by to mala dostať na stôl a pripraviť. Právnik a neúspešný kandidát na poslanca NR SR za SaS Milan Galanda záväznosť výsledkov referenda podložil aj tým, že zmeniť jeho výsledky je možné len ústavným zákonom a až po troch rokoch.
Mistrík uznáva, že niektoré referendové otázky sú v programových tézach novej vlády, ale nie všetky. "Napr. imunita vyžaduje ústavnú väčšinu, ktorú koalícia nemá, navyše opozícia indikovala, že to nepodporí. Teda neexistuje absolútna zhoda na referendových otázkach a jediným spôsobom, ako ich presadiť do života, je referendum," povedal.
SaS je podľa jeho slov pripravená naďalej presviedčať koaličných partnerov, aby sa pridali k propagácii blížiaceho sa referenda. Okrem iných totiž aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) povedala, že referendum vníma ako zbytočné. "Je len mesiac po voľbách a niekto začína veľmi rýchlo zabúdať, ako vzniklo toto víťazstvo. Aj naša referendová aktivita prispela k zmene moci," upozornil. Samotná SaS chystá v tejto súvislosti "skromnú, ale veľmi intenzívnu kampaň". Drgonec si myslí, že každá slušná strana by mala presviedčať svojich voličov na účasť a v tej chvíli je vylúčené, aby peniaze boli vynaložené zbytočne.
Mistrík aj obaja právnici pripustili, že pozitívnou zmenou by bolo aj zníženie kvóra týkajúceho sa minimálnej účasti občanov na referende. "Volebná účasť historicky klesá. Keď je možné vytvoriť vládu s menej ako 50-percentnou účasťou vo voľbách, prečo by muselo byť referendum platné len pri nadpolovičnej účasti?" pýtal sa. Drgonec si myslí, že je to len o dobrej vôli. "My máme zo socializmu zakódované, že o všetkom môže rozhodovať len väčšina," dodal.
Prezident vyhlásil referendum iniciované SaS na sobotu 18. septembra. Plebiscit ponúka občanom priestor na prejavenie svojho názoru na zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100 aj stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín. Piata otázka sa týka uzákonenia volieb cez internet a na základe poslednej by sa osoby poverené výkonom verejnej moci vyňali z práva na odpoveď, ktoré zaručuje tlačový zákon. Jeho výsledky budú platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých voličov.
