BRATISLAVA. Oddnes platia nové pravidlá financovania základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa nich musia súkromné a cirkevné školy dostávať minimálne 88 percent z finančných prostriedkov, ktoré dostávajú obecné školy alebo školy zriaďované štátom či samosprávou.
Doterajších dvanásť percent na kapitálové výdavky štátnych a obecných škôl štát uhrádzať nebude. Pred účinnosťou novely dostávali peniaze cirkevné školy, súkromným však zákon financie negarantoval.
Novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení mala nadobudnúť účinnosť už v januári. Zastavilo ju veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorému sa nepozdával pojem "verejná škola". Hlava štátu žiadala zmenu terminológie z verejnej školy na štátnu školu. Poslanci však zákon opätovne schválili aj s kritizovaným pojmom.
Poslanec NR SR za SaS Martin Poliačik nedávno označil prezidentovo gesto za účelovú zlomyseľnosť. Nazdával sa, že hlava štátu podľahla nátlaku ZMOS-u. Keďže mala byť novela účinná od začiatku roka, mestá a obce dostali peniaze pre súkromné a cirkevné školy už od januára.
Viaceré zastupiteľstvá odklepli financie na začiatku roka podľa nového znenia, mnohé však využili trojmesačnú dieru medzi nariadením a účinnosťou zákona. "Napríklad máme informácie, že v Martine schválili nižšie príspevky pre súkromné zariadenia, takže najbližšie na zasadnutí budú musieť odsúhlasiť nové príspevky," povedal agentúre SITA Poliačik.
Poslanec upozorňuje, že mnohé zastupiteľstvá nemusia byť uznášaniaschopné a situácia sa môže v niektorých samosprávach naťahovať ešte mesiac alebo dva. Novela však špecifikuje pokuty, ktoré hrozia zriaďovateľom škôl a školských zariadení aj obciam. Za nedodržanie povinností môžu dostať sankcie od 331,50 až do 33 193,50 eura.
Od dnešného dňa nadobúda účinnosť aj školský zákon, ktorý rovnako zdržalo prezidentovo veto. Legislatíva zavádza povinnú angličtinu. Poslanci prelomili veto, lebo sa nestotožnili s pripomienkou hlavy štátu, že by si mal žiak sám vybrať ľubovoľný cudzí jazyk. Angličtina sa na školách povinne bude vyučovať od septembra, no zákon neurčuje, od ktorého ročníka.
Maturitu z angličtiny norma neprikazuje. Novela tiež ruší polročné vysvedčenia na oficiálnych tlačivách s vodotlačou, ktoré nahradia výpisy. Vysvedčenie ako verejná listina má podľa rezortu význam, ak sa potrebuje žiak preukázať svojimi výsledkami pri prestupe na inú školu, prijímaní na inú školu alebo do zamestnania. V praktickom živote sa polročné vysvedčenie využíva len minimálne.
Novela školského zákona tiež zavádza prepisovanie existujúcich a vydávanie nových učebníc v Braillovom písme a obsahuje ustanovenie, podľa ktorého bude ministerstvo školstva povinné zverejňovať termíny školských prázdnin na tri roky dopredu. Rezort školstva na svojej internetovej stránke už prázdniny na tri roky dopredu zverejnil. Ministerstvo tvrdí, že týmto krokom vychádza v ústrety dopravcom a podnikateľským subjektom, najmä v oblasti cestovného ruchu. Termíny prázdnin im majú pomôcť pri tvorbe cestovných poriadkov a príprave sezónnych pobytov.
