Agentúrny text sme o 20:10 nahradili autorským článkom SME.
MNÍCHOV, BRATISLAVA. BRATISLAVA. Životný príbeh Ladislava Nižnanského ostal tajuplný až do jeho smrti. Slovensko sa o nej dozvedelo s odstupom troch mesiacov.
Bývalého veliteľa slovenskej časti protipartizánskeho komanda Edelweiss mnohí považujú za toho, kto dal v roku 1945 príkaz postrieľať 164 obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak.
Policajné prezídium dostalo informáciu o smrti 94-ročného muža od Nemcov vo štvrtok, v piatok ju posunuli banskobystrickému súdu, ktorý zruší európsky zatykač.
Vydali ho vlani v novembri, pár dní potom, ako denník SME písal, že vydanie Nižnanského roky neriešil. Zomrel ako nevinný človek, ako to vyriekol mníchovský súd v roku 2005.
„Bolo to dvojročné mučenie,“ povedal vyčerpaný Ladislav Nižnanský v decembri 2005, keď ho mníchovský súd oslobodil.
Po deviatich mesiacoch vyšetrovania a pätnásťmesačnom súdnom procese sa nepodarilo dokázať, že sa ako bývalý veliteľ slovenskej časti obávaného protipartizánskeho komanda Edelweiss zúčastnil na masakrách 164 ľudí v obciach Ostrý Grúň a Kľak.
Najstaršou obeťou bol 78-ročný muž, najmladšia Jozefína mala tri mesiace.
Zomrel ako nevinný
Fakty
Edelweiss
nemecká protipartizánska jednotka, ktorá bojovala na príkaz Adolfa Hitlera z decembra 1942,
u nás bola zložená zo štyroch zložiek, najpočetnejšia slovenská mala 100 vojakov,
proti partizánom mala „použiť všetky prostriedky vrátane žien a detí“,
jej členovia dostávali viac peňazí, alkoholu aj cigariet, svoje obete tiež okrádali.
To bola jedna z mála situácií, keď Ladislav Nižnanský v budove mníchovského súdu prejavil emócie.
Nebolo to vtedy, keď prokurátor Konstantin Kuchenbauer čítal mená mužov, žien a detí, ktoré v roku 1945 postrieľala jeho jednotka.
Ani keď vypovedali ľudia, ktorí to ako deti zažili a prišli o rodičov a súrodencov.
Úľavu bolo na jeho tvári vidieť, až keď ho súd zbavil viny. Prvýkrát sa vtedy musel osobne pred súdom zodpovedať za svoju minulosť. A to mal 88 rokov.
Český novinár Stanislav Motl, ktorý Nižnanského objavil v Mníchove, ako si užíva dôchodok, to povedal presne. Bol to muž, ktorý sa vždy dokázal dostať na stranu víťazov. Minulý rok v decembri, deň pred Vianocami, zomrel ako človek, ktorého súd zbavil viny. Mal 94 rokov.
Jeho príbeh zostáva nejasný. Kým Erwina Thuna-Hohensteina, nemeckého veliteľa komanda Edelweiss, ktoré historici označujú za teroristickú organizáciu, po vojne popravili, Nižnanského po desiatich dňoch prepustili.
V roku 1948 odišiel do Rakúska, neskôr do Nemecka, kde 29 rokov pracoval v československej redakcii uznávaného Rádia Slobodná Európa. V roku 1996 získal nemecké občianstvo. Trest smrti, ktorý dostal v neprítomnosti v Československu v roku 1962, sa na Západe bral ako pomsta komunistického režimu človeku, ktorý emigroval.
Čerstvá informácia o skone bývalého veliteľa protipartizánskej jednotky Ladislava Nižňanského má nepriamo niečo spoločné s reportážou slovenskej „verejnoprávnej“ televízie o Tisovi, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Slúžil tým správnym
To, čo ho zrejme zachránilo, bolo, že opäť slúžil správnym ľuďom. Najprv československej Štátnej bezpečnosti, potom americkej spravodajskej službe. Podľa bývalého riaditeľa Múzea SNP Jána Stanislava pravdu odhalia až archívy amerických, sovietskych a nemeckých spravodajských služieb.
On sám našiel nové dokumenty v archíve washingtonskej centrály tajných služieb a odovzdal ich mníchovskému súdu v roku 2004, keď súdili Nižnanského.
„Dokumenty dokazujú, že Nižnanský pracoval pre československú rozviedku v Rakúsku a neskôr zrejme začal spolupracovať s americkou rozviedkou. Získali sme životopis, ktorý napísal Nižnanský v nemčine a zatajil v ňom, že bol veliteľom slovenskej časti jednotky Edelweiss. Chcel sa tak dostať k Američanom. To veľa hovorí o Nižnanskom, ktorý je podľa mňa inteligentný a má takú schopnosť ovládať sa, že by prešiel aj detektorom lži,“ povedal vtedy Stanislav, ktorému Nižnanský v osobnom rozhovore potvrdil, že v Ostrom Grúni a Kľaku bol, hoci pred mníchovským súdom tvrdil opak.
Žena, ktorá prežila, mu neodpustí ani po smrti. Čítajte viac
Človek studenej vojny
Príbeh Ladislava Nižnanského je aj príbehom studenej vojny. Keď Sovieti aj západné mocnosti využívali bývalých nacistických prisluhovačov pre svoje záujmy, bez ohľadu na spravodlivosť pre ich obete. A keď druhá strana spochybňovala procesy v komunistickom Československu.
Z materiálov Zväzu protikomunistického odboja vyplýva, že komunisti zneužili proces proti emigrantovi. Ľudia, ktorí sa prípadu venovali, však dodávajú, že to nespochybňuje všetky svedectvá.
„Proces bol právne a odborne dobre pripravený, isteže sú tam cvičenia zo socialistickej morálky, ale pokiaľ ide o výpovede radových členov jednotky Edelweiss, tak to sedí,“ dodáva Stanislav. Nižnanský ako človek a veliteľ je podľa neho vinný, hoci to bude ťažké niekedy dokázať.
Zatykač vydali až po piatich rokoch
Nižnanský mal na Slovensku sedieť vo väzení. Súd však jeho vydanie z Nemecka roky neriešil.
BRATISLAVA. Päť rokov trvalo banskobystrickému krajskému súdu, kým podnikol kroky, aby Ladislava Nižnanského dostal za mreže. Nič už nedosiahol.
Súd v októbri 2006 vymeral bývalému veliteľovi slovenskej časti protipartizánskej jednotky Edelweiss doživotie, ako zodpovednému za vyvraždenie obyvateľov obcí Ostrý Grúň, Kľak a ďalšie zločiny.
Do väznice nenastúpil, súd totiž vydal európsky zatýkací rozkaz až 7. novembra 2011, pár dní potom, ako denník SME napísal, že nič neurobil, aby nemecké úrady vojnového zločinca vydali.
Nečinnosť súd vysvetľoval vysokým vekom odsúdeného, administratívnou náročnosťou konania a tým, že Nemecko ho oslobodilo.
Nižnanského odsúdili ešte v Československu v roku 1962 na trest smrti. Rozsudok v roku 2006 zmenili na doživotie, lebo trest smrti sa už nevykonáva.
V roku 2007 verdikt potvrdil Najvyšší súd. Hoci zamietol žiadosť, aby sa od výkonu trestu upustilo zo zdravotných dôvodov, o zatykači sa rozhodlo až koncom minulého roka.
Po štvrťroku sa bystrický súd dozvedel, že zatykač už nemá zmysel. Hovorkyňa súdu Nina Spurná povedala, že polícia súdu iba včera oznámila, že Nižnanský 23. decembra zomrel.
Nemecká strana policajtov informovala predvčerom.
(mm, bum)
Profil Ladislava Nižňanského
Štábny kapitán Ladislav Nižňanský (1917) bol absolventom prestížnej Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave v roku 1938 v hodnosti poručíka. Po vzniku slovenského štátu zostal v aktívnej službe a zo záznamov armády vyplýva, že sa zúčastnil na dvojtýždňovom ťažení od 28. augusta do 16. septembra 1939 proti Poľsku.
Neskôr, 27. júna 1941, odišiel so svojím plukom na vojnové ťaženie proti Sovietskemu zväzu a v marci 1942 bol vyznamenaný Medailou za hrdinstvo II. stupňa. V máji sa zo ZSSR vrátil na Slovensko a o mesiac ho vyznamenalo hlavné veliteľstvo nemeckej brannej moci "železným krížom II. triedy". V októbri 1942 opätovne odišiel na front, z ktorého sa vrátil 29. júla 1943.
Medzitým ho vyznamenal prezident Tiso Medailou za hrdinstvo III. stupňa a Pamätným odznakom 1. stupňa. Po návrate z frontu sa stal 15. septembra 1943 veliteľom náhradného oddielu delostreleckého pluku. Pri príležitosti 5. výročia vzniku slovenského štátu dostal 14. marca 1944 vyznamenanie Víťazný kríž V. triedy bez mečov. Rok po povýšení sa stal 1. júla 1944 pobočníkom a aj spravodajským dôstojníkom.
Vyhlásený za zbeha
Dňom vypuknutia SNP 29. augusta 1944 bol vyhlásený za zbeha, pretože vtedy odišiel so žilinskou posádkou do povstania a stal sa náčelníkom štábu skupiny Žilina, piatej taktickej skupiny povstaleckej armády. Išlo o pomerne významný post - celá 1. čs. armáda mala šesť taktických skupín.
Dňa 28. októbra 1944 ho generál Viest mimoriadne povýšil do hodnosti štábneho kapitána. Nemecké vojsko zajalo Nižňanského spolu s jednotkou 10. novembra 1944 v priestore Zákluky na ceste Čierny Balog - Hriňová. Bol eskortovaný do vojenskej väznice v Bratislave a 4. decembra 1944 podrobený výsluchu nemeckým spravodajským dôstojníkom. Následne nastúpil do služby do nových armádnych štruktúr, pracovnej služby.
Po dohode Ministerstva národnej obrany s vrchným veliteľstvom nemeckej brannej moci a Hlavným veliteľstvom Slovenskej pracovnej služby bola jednotka v počte asi 300 mužov vrátane Nižňanského priamo pridelená 15.12.1944 pod velenie formujúcej sa protipartizánskej spravodajskej jednotky majora grófa Erwina ThunHohensteina ako súčasť Abwehrgruppe 218 Edelweiss. Jednotka sa formovala v Krasňanoch pri Varíne, v Žiline zostalo celkom 131 mužov a velenie nad nimi po 15.12.1944 prevzal Nižňanský. Svoju prísahu Nemeckej ríši a führerovi zložil v Kremnici.
Vyrabovali a vypálili obce Kľak a Ostrý Grúň
Spravodajská jednotka Edelweiss mala štyri samostatné organické súčasti so samostatnými veliteľmi - zvláštny nemecký oddiel, ukrajinských kozákov, Moslimský kaukazský oddiel a Slovenský oddiel pod velením Nižňanského. Hlavným veliteľom bol šéf SS divízie Brandenburg SS-obersturmführer Otto Skorczeny.
Príslušníci Abwehrgruppe 218 zasiahli takmer celé stredné a západné Slovensko. Počas približne pol stovky akcií, ktoré osobne riadil major Thun, príslušníci jednotky zabili viac než 300 ľudí a viac ako 600 zajatých osôb odovzdali do rúk nemeckej a slovenskej bezpečnostnej služby.
Už 26.12.1944 zajali na Homolke nad obcou Polomka aj 12 príslušníkov americkej Office of Strategic Services Úradu strategických služieb (OSS) na čele s jej veliteľom poručíkom Jamesom Holtom Greenom a 3 príslušníkov britskej Special operations Executive Úradu pre špeciálne operácie (SOE) vrátane jej veliteľa majora Johna Sehmera. Bol medzi nimi aj dopisovateľ agentúry Associated Press Joseph Morton.
Po výsluchoch boli deportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli 24.1.1945 popravení. Príslušníci celej jednotky Edelweiss 21. januára 1945 vyrabovali a vypálili obce Kľak a Ostrý Grúň, zabitých bolo 146 ľudí. Vo februári 1945 v obci Kšinná jednotka popravila 18 ukrývajúcich sa židovských civilistov.
V zajateckom tábore
Abwehrgruppe 218 ako ucelená jednotka zanikla v dôsledku všeobecnej situácie na sovietskonemeckom fronte po presune do Vsetína 20.4.1945. Major Thun 6.5.1945 ráno spolu s L. Nižňanským odcestoval osobným autom z Nemeckého Brodu do Českých Budějovíc. Thun a Nižňanský boli spolu s ďalšími príslušníkmi autokolóny 1. nemeckej tankovej armády 9.5.1945 zajatí, internovaní sovietskymi vojskami a odoslaní do zajateckého tábora v Neuhause.
Major Erwin ThunHohenstein bol neskôr po výsluchoch sovietskymi orgánmi odsúdený na trest smrti, ktorý bol aj údajne vykonaný. Dňa 14.6.1945 bol L. Nižňanský v zajateckom tábore zaistený a vypočúvaný orgánmi NKVD. S orgánmi NKVD prešiel cez Viedeň do Budapešti a 15.7.1945 ho previezli do Bratislavy a odovzdali do rúk Národnej bezpečnosti.
Kmeňový list škpt. L. Nižňanského potvrdzuje jeho prijatie do čs. armády 22.10.1945 a ustanovenie k delostreleckému pluku 308 v Košiciach, kde zastával funkciu náčelníka štábu pluku. Dňa 3.1.1946 bol vydaný na jeho osobu zatykač pre pôsobenie v protipartizánskej jednotke Abwehrgruppe 218.
Okresný ľudový súd v Bratislave ho na svojom zasadnutí v dňoch 6.7.6.1946 oslobodil spod obžaloby z trestného činu zrady na povstaní pre nedostatok dôkazov. Obnovené trestné konanie a Ľudový súd v Bratislave už bol v jeho neprítomnosti a vyniesol 29.12.1948 rozsudok, v ktorom ho uznal vinným a odsúdil na 5 rokov straty slobody ako hlavný trest a na 10 rokov straty občianskych práv ako vedľajší trest.
Prihlásil sa u Američanov vo Viedni
V polovici októbra 1947 ilegálne prekročil hranice do Rakúska a prihlásil sa u Američanov vo Viedni. Do októbra 1949 ako radový utečenec vypomáhal americkej tajnej službe CIC, do roku 1954 pre ňu pracoval ako "investigator". Od februára 1954 pracoval v rádiu Slobodná Európa. V posledných rokoch pred penziou v roku 1983 viedol oddelenie Czechoslovak Research.
Druhému procesu čelil Nižňanský opäť zo zahraničia v roku 1962. Krajský súd v Banskej Bystrici ho za zločiny spáchané počas SNP odsúdil na trest smrti. V poradí tretí súdny proces proti Nižňanskému sa začal v Nemecku vznesením obžaloby 17. marca 2004 a prvým pojednávaním 9. septembra 2004. Nižňanského, ktorý mal od roku 1996 nemecké štátne občianstvo, zatkli v Mníchove 16. januára 2004 na základe zatykača vydaného pre podozrenie z vraždy v 164 prípadoch počas druhej svetovej vojny. Obvineného bývalého veliteľa slovenskej časti jednotky Edelweiss prepustili 15. októbra 2004 z mníchovskej vyšetrovacej väzby na slobodu.
Proces sa z Nemecka presunul na Slovensko
Počas celého roku 2005 súd napriek zlému zdravotnému stavu Nižňanského pokračoval výsluchom a konfrontáciou svedkov. V marci sa oboznámil s filmovým záznamom z procesu z roku 1962, neskôr v Rakúsku vypočul svedka bývalého poddôstojníka Edelweiss, 86-ročného Karla Unterlechnera a následne svedkovia vypovedali aj pred okresnými súdmi v rakúskom Halle a v českom meste Frídek-Mýstek. V júni 2005 sa proces s Nižňanským z Nemecka presunul na Slovensko.
Sudcovia, prokurátor aj obhajcovia pricestovali z Mníchova, aby vypočuli štyroch svedkov. Tí v súdnom procese 26. augusta 2005 stiahli svoje pôvodné výpovede, ktoré zneli v neprospech obžalovaného. Muži tvrdili, že Nižňanský pri masakrách v dedinách Ostrý Grúň a Kľak osobne nariadil vraždy civilného obyvateľstva. Podľa druhej výpovede Nižňanský nikdy nedal rozkazy k vražde.
Prokurátor Konstantin Kuchenbauer predniesol svoju záverečnú reč na procese 28. a 29. novembra 2005, pričom pre obžalovaného Nižňanského žiadal maximálny trest - doživotie. Nižňanského právny zástupca Steffen Ufer požiadal súd, aby zbavil jeho klienta všetkých obvinení 6. decembra 2005.
tasr
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
