Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti však nechcú svojím návrhom znížiť potrebných 350-tisíc podpisov pod petíciu za vypísanie referenda.
BRATISLAVA. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) chcú zrušiť 50-percentné kvórum pre platnosť referenda.
Navrhujú to v novele ústavy, ktorú predkladajú do parlamentu. Národná rada SR by sa ňou mala zaoberať na júnovej schôdzi. Informoval o tom dnes na tlačovej konferencii v parlamente líder obyčajných Igor Matovič.
"Ak hovoríme, že nám záleží na tom, aby zaznel hlas verejnosti, aby ľudia mali prístup k veciam verejným, aby mohli ovplyvňovať veci verejné, tak práve zrušenie minimálnej účasti pri referende je cestou k realizácii týchto sľubov," povedal.
Vo Švajčiarsku takýto systém podľa jeho slov funguje už roky. "A práve neexistencia nejakej minimálnej účasti na referende burcuje ľudí, aby mali záujem o veci verejné," zdôraznil.
Matovičovcom sa nepozdáva, že v parlamentných voľbách nie je žiadne kvórum a výsledky sú platné, aj keď príde k urnám len 20 percent voličov. Pri referende je to však inak. Na to, aby bolo platné, musí sa na ňom zúčastniť 50 percent zo všetkých oprávnených voličov.
"Myslíme si, že ak raz nezáleží politikom na tom, koľko ľudí príde k voľbám, tak rovnako by im nemalo záležať na tom, koľko ľudí príde k referendu," povedal Matovič.
Pripomenul, že vzhľadom na kvórum bolo z doterajších siedmich referend úspešné len jedno. "Aj to veľmi tesne," poznamenal. Poslanec Miroslav Kadúc doplnil, že "účelom referenda je právo voličov spolupodieľať sa na tvorbe štátnej vôle".
Šéf klubu OĽaNO Jozef Viskupič uviedol, že obyčajní o návrhu hovorili s poslaneckými klubmi. Či právna norma nájde podporu v iných kluboch, ešte nie je jasné. Matovič verí, že sa nájde "90 spravodlivých poslancov, ktorí budú pozerať na to, či je návrh spravodlivý, a nie na to, kto ho predkladá", a prejde. Ak nie na prvý pokus, tak neskôr.
"Dúfam, že táto naša snaha nebude odignorovaná," povedal Viskupič, podľa ktorého má návrh sfunkčniť inštitútu referenda.
Počet podpisov nechcú meniť
Matovič sa neobáva, že sa moci cez referendum chytia extrémistické skupiny.
"Lebo ústava chráni inštitút referenda, základné piliere spoločnosti. Referendom nemôžete meniť základné ľudské práva, nemôžete meniť výšku daní. Neexistuje, aby teraz niekto prišiel, urobil si referendum o tom, že chce niekomu zobrať ľudské práva, alebo že by si ľudia odhlasovali, že nebudú platiť žiadne dane," vysvetlil.
Na ochranu toho, aby referendum nebolo každý mesiac ani o akejkoľvek otázke, slúži podľa Matoviča počet podpisov, ktoré sú potrebné na to, aby bolo vyhlásené.
"Myslíme si, že počet podpisov je určitá ochrana pred tým, aby si malá skupina ľudí nezmyslela robiť referendá o akejkoľvek veci, ktorá má veľmi menšinovú podporu. Zohnať 350-tisíc podpisov je dosť slušná drina," povedal s tým, že obyčajní nechcú znížiť počet podpisov.
Kaník: Úplné zrušenie kvóra by nebolo dobré
Úplné zrušenie 50-percentného kvóra pre platnosť referenda by nebolo rozumné. Diskutovať sa ale dá o jeho znížení, a tiež o tom, ako zjednodušiť prístup verejnosti k nástrojom ako je referendum či petícia.
Uviedol to šéf klubu SDKÚ Ľudovít Kaník.
Podpredseda klubu KDH Pavol Abrhan považuje iniciatívu matovičovcov za gesto na vytĺkanie politického kapitálu. Nepozdáva sa mu, že o návrhu, ktorý mení ústavu, obyčajní nerokovali s parlamentnými stranami, hoci ich podporu potrebujú. Na zmenu ústavy treba minimálne 90 poslaneckých hlasov.
"Ak ide o ústavnú zmenu, je potrebné rokovať," zdôraznil.
Podobný názor má aj šéf klubu Mosta-Híd László Solymos.
"Je to ústavná zmena a tá sa rieši inak. Ústava nie je trhací kalendár. Nejde to tak, že bez rokovaní predložím návrh. Najskôr treba rokovať a hľadať dohodu. Inak je to populistický marketingový ťah," povedal pre TASR.
Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer) považuje konanie matovičovcov za legitímny postoj zákonodarnej iniciatívy poslanca. Upozorňuje však, že zmeny v Ústave SR môžu nastať len na základe širokej politickej dohody.
"Tak, ako to máme možnosť sledovať v súčasnosti pri zrušení trestnoprávnej imunity poslancov," uviedol pre TASR.
SaS je za zrušenie
Strana SaS je za úplné zrušenie 50-percentného kvóra potrebného pre platnosť referenda, ale musí byť spojené primeranou prechodnou lehotou.
Sulík sľubuje ich iniciatíve podporu, ale trvá na prechodnej lehote.
"My sme za to, aby jedného dňa to kvórum nebolo vôbec. Ale nerobme to zbrklo a splašene, robme to po primeranej prechodnej lehote," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Sulík. Lehota by mohla byť podľa neho napríklad 10 rokov.
"Vieme si predstaviť, že by kvórum každý rok kleslo o päť percentuálnych bodov a v roku 2022 by už neexistovalo. Vnímame to ako dosť dlhú dobu na to, aby si obyvateľstvo zvyklo a prispôsobilo sa tej skutočnosti, že tu môžu byť platné rozhodnutia aj pri pomerne nízkych účastiach," vysvetlil.
S rušením možno, ako povedal, začať aj hneď, ale postupne.
Ak by došlo k zrušeniu kvóra zo dňa na deň, podľa Sulíka by to mohlo ľudí zaskočiť.
"Ľudia si neuvedomia dostatočne následky, ktoré z toho plynú a môže prísť nejaký poloblázon s úplne šialenou otázkou, kde jednoducho bude obyvateľstvo túto otázku ignorovať, zúčastní sa päť percent obyvateľstva a bude to pre všetkých záväzné. Tkvie tam nebezpečenstvo," upozornil.
Opätovne zároveň zdôraznil, že liberáli sú zásadne za zrušenie kvóra. "Lebo to podporuje priamu demokraciu," uzavrel.
