O prvákoch súkromných škôl by mali rozhodovať župy, myslí si Čaplovič.
Agentúrne spravodajstvo sme o 21:52 nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Proti snahe ministra školstva Dušana Čaploviča (Smer), aby župy rozhodovali o prežití súkromných a cirkevných škôl, sa postavilo už vyše 1500 ľudí.
Iniciatíva rodičov za dobré školy v stredu zaslala premiérovi Robertovi Ficovi list s požiadavkou na stiahnutie novely Dušana Čaploviča.
„Smer si musí náš hlas všimnúť. Ide o niekoľko stoviek tisíc detí,“ povedal za rodičov Marcel Dávid Zaja. Premiér im zatiaľ neodpovedal.
Minister školstva chce, aby župy schvaľovali všetkým gymnáziám, stredným odborným školám aj konzervatóriám, koľko tried prvého ročníka smú otvoriť.
Dnes nemajú dosah na súkromné a cirkevné školy. Rozhodujú iba o tých, ktoré zriadili.
„Štát chce zaviesť neprijateľný konflikt záujmov. Jeden zriaďovateľ bude sám rozhodovať o konkurencii,“ hovorí aktivistka Dana Spurná z iniciatívy.
Verdikt na župe„Úzky okruh ľudí na župe bude môcť zlikvidovať školu, ktorá sa im znepáči z akéhokoľvek dôvodu,“ upozorňuje Daniel Masarovič, riaditeľ Spojenej školy sv. Františka Asiského v Malackách.
Fakty
Stredné školy
na 151 štátnych gymnázií chodí 67-tisíc študentov;
na 42 súkromných je štyritisíc študentov, na 55 cirkevných vyše 13 600 študentov;
v 362 štátnych stredných odborných školách študuje 150-tisíc žiakov,
v 93 súkromných 16-tisíc a na 19 cirkevných štyritisíc študentov.
Župy majú novú právomoc získať od januára budúceho roka. O počtoch tried majú podľa novely rozhodovať „v súlade s regionálnou stratégiou odborného vzdelávania a prognózami o vývoji trhu práce“.
Čaplovič tvrdí, že župy sa budú radiť aj so zamestnávateľmi a profesijnými organizáciami.
Župy podľa neho dlhšie upozorňovali, že najmä na súkromných školách vznikajú odbory, ktoré vychovávajú mladých pre úrady práce.
„Ide o to, aby sa znížila absolventská miera nezamestnanosti a aby sa finančné prostriedky na vzdelávanie efektívne využívali,“ povedal Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák.
Dali by mu päťkuFico neprezradil, či novelu zastaví a nechá Čaploviča najskôr prediskutovať zmeny s odborníkmi. „Listom sa budeme zaoberať, až keď bude doručený na Úrad vlády,“ povedala jeho hovorkyňa Beatrice Hudáková.
Čaplovič podľa riaditeľky 1. súkromného gymnázia v Bratislave Márie Smrekovej takto vôbec nerieši kvalitu škôl. Súkromné a cirkevné školy pritom podľa písomných maturít dosahujú porovnateľné výsledky ako verejné.
Všetkým idú štátne dotácie. Súkromné a cirkevné smú vyberať aj školné, niektoré aj stovky eur ročne.
Rodič Ľuboš Tvrdoň z iniciatívy vyčíta Čaplovičovi nezmyselný boj proti súkromným školám. „Žiačik Dušan urobil v novele toľko chýb, že na konci školského roka by mal prepadnúť,“ hovoril na adresu ministra.
Čaplovič podľa Poliačika uniformuje štúdiumPoslanec SaS si myslí, že zmeny ministra školstva môžu smerovať k normalizačným metódam zo 70. rokov.
BRATISLAVA. Nové vedenie rezortu školstva podľa poslanca Martina Poliačika (SaS) neuznáva slobodu v rozhodovaní. Poukazuje na príklad šesťročného gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine.
Experiment so šesťročným štúdiom trval 17 rokov. Podľa Poliačika sa zistilo, že štúdium, učitelia, odchovanci aj postupy sú dobré, ale takéto štúdium nemá oporu v zákone.
Štátny pedagogický ústav preto navrhol jeho ukončenie, čo rezort školstva akceptoval.
„Ide sa opäť uniformovať celý študijný program pre celé Slovensko – čokoľvek, čo je invenčné, nové alebo moderné, sa zadupáva,““ kritizoval Poliačik.
Podľa poslanca budú musieť byť všetci rovnakí a učiť rovnako.
„To, čo platilo v sedemdesiatych, možno osemdesiatych rokoch minulého storočia sa prostredníctvom prestarnutých úradníkov na ministerstve školstva vracia do reality,“ vyhlásil.
Ľudia, ktorými sa minister Dušan Čaplovič obklopil a kroky, ktoré chystá, budú podľa Poliačika najväčšou ranou modernizácii slovenského školstva.
Poliačik si myslí, že zmeny môžu smerovať k normalizačným metódam 70. rokov minulého storočia.
Poliačik s poslancom Andrejom Hrnčiarom (Most-Híd) preto predkladajú novelu školského zákona, aby sa sústava stredných škôl na Slovensku doplnila o šesťročné gymnáziá.
Argumentujú tým, že sa tam vzdelávajú nadaní žiaci. Do osemročných gymnázií sa robí nábor v základných školách a deti tam prechádzajú bez prijímacích skúšok, „naopak, na šesťročné gymnázium v Martine deti prechádzali veľkým sitom, robili náročné prijímačky zo šiestich predmetov – čiže naozaj tam išli študovať len veľmi nadané deti,“ argumentoval Hrnčiar, ktorý je primátorom Martina.
Podľa jeho slov je o takéto štúdium dopyt. Šesťročné gymnáziá boli na Slovensku štyri – tri ukončili svoju činnosť po novelizácii zákona v roku 2008, martinské fungovalo na výnimku, ktorú už ministerstvo nechce predĺžiť.
Ministerstvo školstva považuje návrh opozičných poslancov za nekoncepčný.
"Nie je koncepčným zámerom ministerstva školstva rozširovať alebo meniť dĺžku vzdelávania v gymnáziách. Za prioritné vzdelávanie v gymnáziách považujeme vzdelávanie žiakov v štvorročnom vzdelávacom programe," povedal agentúre SITA v pondelok hovorca rezortu školstva Michal Kaliňák.
Päťročné programy na gymnáziách považuje za špecifické, keďže ide o bilingválne štúdium a väčšinou je toto štúdium zriadené na základe medzinárodných dohôd v spolupráci so zahraničným partnerom.
